![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/0b/PSM_V78_D326_Ptolemy.png/640px-PSM_V78_D326_Ptolemy.png&w=640&q=50)
Klaudios Ptolemaios
From Wikipedia, the free encyclopedia
Klaudios Ptolemaios (v gréčtine: Κλαύδιος Πτολεμαῖος; * asi 85 – † asi 165) bol grécky geograf, astronóm a astrológ, ktorý pravdepodobne žil a pracoval v egyptskej Alexandrii.
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/0b/PSM_V78_D326_Ptolemy.png/640px-PSM_V78_D326_Ptolemy.png)
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/16/Ptolemy_16century.jpg/640px-Ptolemy_16century.jpg)
Svojho času zaviedol 48 súhvezdí, ktoré zostavil z najjasnejších viditeľných hviezd, ktoré mu pripomínali určité obrazce postáv, zvierat alebo vecí. Mnohé z jeho súhvezdí sa v modernej astronómii používajú dodnes.
Predstava Ptolemaia bola, že planéta Zem sa nachádza v strede vesmíru. Všetky ďalšie nebeské telesá (Mesiac, Slnko, planéty a hviezdy) obiehajú okolo nej po kružnicovej dráhe. Táto predstava o vesmíre vydržala až do stredoveku, keď bola vyvrátená Mikulášom Kopernikom.
Zostavil tiež dielo s názvom Geographia, kde opisuje veľké množstvo starovekých miest a rôznych kmeňov obývajúcich vtedajšie známe oblasti.
Jeho Optika sa zachovala v latinskom preklade stratenej arabskej verzie strateného gréckeho originálu. V tejto knihe Ptolemaios opisuje merania, ktorými overil Euklidov a Herónov zákon o rovnosti uhla dopadu a uhla odrazu. Toto pravidlo aplikoval aj na odraz od zakrivených zrkadiel, ktoré dnes nájdeme v zábavných parkoch. Správne pochopil, že odraz od zakrivených zrkadiel je úplne rovnaký, ako keby šlo o rovinné zrkadlá, ktoré sú v bode odrazu dotykovými rovinami ku skutočnému zrkadlu.[1]