Jur Hronec
slovenský matematik, pedagóg a verejný činiteľ (1881 – 1959) From Wikipedia, the free encyclopedia
slovenský matematik, pedagóg a verejný činiteľ (1881 – 1959) From Wikipedia, the free encyclopedia
Akademik Jur Hronec (* 17. máj 1881, Gočovo – † 1. december 1959, Bratislava)[1] bol významný slovenský matematik.[1][2]
| Jur Hronec | |
| slovenský matematik, vysokoškolský pedagóg | |
 | |
| Narodenie | 17. máj 1881 Gočovo, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 1. december 1959 (78 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko |
| Alma mater | Univerzita v Kluži |
| Odkazy | |
| Commons |  Jur Hronec |
Narodil sa 17. mája 1881 v Gočove, okres Rožňava, v rodine Ondreja Hronca a jeho manželky Zuzany Pribékovej. Ušľachtilé ľudské vlastnosti a svedomitá zodpovednosť v práci charakterizujú osobnosť vedca akademika Jura Hronca. Vyrastal v skromných pomeroch. Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, kde sa ho ujal profesor Ľudovít Schlesinger.
Po úspešnom ukončení univerzity pôsobil v rokoch 1906 – 1922 s menšími prestávkami, keď bol na študijných pobytoch v zahraničí, na gymnáziu v Kežmarku. V rokoch 1908 až 1914 študoval v Göttingene, Giessene, Berlíne, vo Švajčiarsku a v Paríži, v rokoch 1922 – 1923 v Prahe, Göttingene a Giessene. Doktorskú dizertačnú prácu z oblasti diferenciálnych rovníc obhájil v roku 1912 pod vedením profesora Ľudovíta Schlesingera v Giessene.
Jur Hronec sa habilitoval na Karlovej univerzite v Prahe v roku 1923. V rokoch 1924 až 1939 pôsobil ako profesor matematiky na Českej vysokej škole technickej v Brne. Pedagogická práca na tejto škole určuje jeho ďalšie vedecké zameranie. Poznáva dôležitosť matematiky v prírodných vedách a vo vedách technických, preto svoj výskum aplikuje na technické problémy. Celoživotné dielo akademika Hronca sa dotýka troch oblastí činnosti: vedecká, pedagogická, verejná. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Venoval sa štúdiu problémov Fuchsovej teórie lineárnych diferenciálnych rovníc a zovšeobecnil ich.
Je autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc, z nich najvýznamnejšie sú:
Prednášal na mnohých celoštátnych a medzinárodných konferenciách a sympóziách. Počas celej svojej vedeckej a pedagogickej pôsobnosti bol v kontakte s matematikmi v zahraničí a veľmi aktívne spolupracoval s českými matematikmi. Význam osobnosti učiteľa zdôraznil J. Hronec vo svojich pedagogických prácach:
Akademik Hronec má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Na jar 1936 Jur Hronec bol iniciátorom „Akcie za vybudovanie slovenských vysokých škôl“. Na jej zakladajúcej schôdzi bol zvolený za predsedu. V jeseni 1936 predseda Akčného výboru pre vybudovanie vysokej technickej školy na Slovensku. Táto aktivita bola úspešná – v júni 1937 bol národným zhromaždením prijatý zákon o vytvorení Techniky so sídlom v Košiciach. Jur Hronec bol 4. augusta 1938 zvolený za jej prvého rektora. Keď Košice pripadli Maďarsku, SVŠT sa premiestnila najprv do Prešova, potom do Martina a nakoniec do Bratislavy. V roku 1940 sa podieľa na zriadení Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity a Vysokej školy obchodnej v Bratislave a stáva sa jej prvým dekanom. V roku 1946 je predsedom komisie pre založenie Vysokej školy poľnohospodárskej a lesníckej v Košiciach a v tom istom roku kladie základy Pedagogickej fakulty v Bratislave (dekan 1946 – 1948).
Veľkú starostlivosť venoval Katedre matematiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorej bol dlhé roky vedúcim. 1953 akademik SAV. 1956 DrSc., 1945 – 1954 predseda Matice slovenskej,[2] 1945 predseda Umeleckej a vedeckej rady, 1948 predseda Slovenského múzea v Bratislave. Veľkú pozornosť venoval aj stredoškolskej mládeži. Z jeho iniciatívy a za spolupráce viacerých matematikov sa na Slovensku organizovali matematické súťaže pre stredoškolákov. Tieto potom pracovali od roku 1951 v rámci Matematickej olympiády. Akademik J. Hronec mal od počiatku vrelý vzťah k Jednote matematikov a fyzikov. Je prvým slovenským matematikom, ktorý korešponduje s Jednotou českých matematiků a v roku 1921 sa stáva jej členom. Položil základy pôsobenia Jednoty na Slovensku. Keď bol v roku 1956 ustanovený Slovenský výbor JČSMF, je zvolený za jeho predsedu. Aktívne sa podieľal na podujatiach Matematicko-fyzikálnej spoločnosti v Bratislave, keď počas vojny Jednota z politických príčin nemohla vyvíjať činnosť. Akademik J. Hronec má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Odchoval takmer dve generácie slovenských matematikov.
Zomrel 1. decembra 1959 v Bratislave. Je pochovaný v rodnom Gočove.[3]
Jeho vedecká, pedagogická a organizačná činnosť bola ocenená viacerými štátnymi a vedeckými vyznamenaniami. V roku 1949 mu Prírodovedecká fakulta UK udelila čestný doktorát z matematiky.[4] Jednota československých matematikov a fyzikov mu v roku 1959 ako prvému svojmu členovi udelila vyznamenanie Čestný člen. V roku 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V roku 1971 bola verejnosti sprístupnená izba v jeho rodnom Gočove. V roku 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave s nápisom JUR HRONEC, SLOVENSKÝ MATEMATIK, PEDAGÓG A VEREJNÝ ČINITEĽ, (1881 – 1959). V Bratislave je po ňom pomenované gymnázium na Novohradskej ulici (v súčasnosti existuje už pod názvom „Spojená škola Gymnázium Jura Hronca a ZŠ Košická“), ako aj internát STU na Bernolákovej ulici. V Rožňave je po ňom pomenovaná Základná škola na Zakarpatskej ulici.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
