Gočovo
obec na Slovensku v okrese Rožňava From Wikipedia, the free encyclopedia
Gočovo je obec na Slovensku v okrese Rožňava.
| Gočovo | |
| obec | |
.jpg) Evanjelický kostol | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Rožňava |
| Región | Gemer |
| Vodné toky | Slaná, Lipový potok |
| Nadmorská výška | 390 m n. m. |
| Súradnice | 48°45′30″S 20°25′04″V |
| Rozloha | 14,7 km² (1 470 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 297 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 20,2 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1247 |
| Starosta | Milan Mlynár[3] (SME RODINA) |
| PSČ | 049 24 (pošta Vlachovo) |
| ŠÚJ | 525707 |
| EČV (do r. 2022) | RV |
| Tel. predvoľba | +421-58 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Gočovo 92 049 24 Vlachovo |
| E-mailová adresa | obec@gocovo.sk |
| Telefón | 058/788 32 80 |
| Fax | 058/788 32 81 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Gočovo | |
| Webová stránka: Oficiálna stránka obce | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Nachádza sa v údolí Slanej, na pomedzí Revúckej vrchoviny (podcelok Dobšinské predhorie) a Volovských vrchov (podcelok Zlatý stôl).[4] Obcou vedie cesta I/67 z Rožňavy na Dobšinú, ako aj železničná trať Rožňava – Dobšiná.[5] Najbližším mestom je 8 km severne ležiaca Dobšiná, okresné mesto leží 17 km juhovýchodne a krajské mesto 87 km východne.
Vznik pôvodne pastierskej osady sa odhaduje do 14. storočia, hoci najstaršia písomná zmienka pochádza až z roku 1427. Toto územie od roku 1320 vlastnili Bubekovci, ktorí ním boli odmenení za zásluhy v bojoch proti Tatárom; od 16. storočia boli majiteľmi Andrášiovci. Po pustošivých nájazdoch osmanských vojsk v polovici 16. storočia bola osada vyľudnená a okolo roku 1570 v nej žilo už len 8 rodín. Ďalšiu ranu rozvoju obce dala morová epidémia, ktorá pustošila Gočovo v rokoch 1709 – 1710 a podľa cirkevných kroník si v Gočove a Vlachove vyžiadala takmer 600 obetí. Podľa sčítania ľudu v roku 1828 tu stálo 76 domov, v ktorých žilo 607 obyvateľov.
V 18. storočí sa v obci spomína hámor, ktorý potvrdzuje spôsob obživy obyvateľov. Tí sa zaoberali roľníctvom, ovčiarstvom, chovom dobytka, ťažbou a spracovaním dreva, výrobou kolies, uhliarstvom a baníctvom.[6]
Pamiatky
- Evanjelický kostol, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1780 – 1790. Veža bola pristavaná na začiatku 19. storočia. V interiéri sa nachádza hodnotné barokové zariadenie. Barokový oltár pochádza z roku 1761, ústredný priestor oltára je lemovaný tordovanými stĺpmi a akantovou ornamentikou. Kazateľnica z polovice 18. storočia je drevená polychómovaná, na parepete sú zobrazení evanjelisti. K ďalšiemu zariadeniu patria lavice z rovnakého obdobia, na bočniciach dekorované maľovanými rastlinnými motívmi. Empora je drevená maľovaná, nesená tordovanými stĺpmi. V kostole sa nachádzajú štyri zvony, z nich najstarší pochádza z roku 1797.[7] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami a klenákmi. Veža je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a hodinami a barokovou helmicou s laternou.
Evanjelický kostol
Detail veže
Vstup do kostola
Pamätník I. svetovej vony pred kostolom
.jpg)
.jpg)
- Rodný dom Jura Hronca, významného slovenského matematika, päťpriestorová bloková ľudová stavba z 19. storočia. V dome je sa nachádza malé múzeum venované tejto osobnosti. Na fasáde je umiestnená pamätná tabuľa.[8]
Rodný dom Jura Hronca
Pamätná tabuľa
.jpg)
.jpg)
.jpg)
Rodáci
- Jur Hronec (* okolo 1881 – † 1959), matematik, rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
