druh vtáka rodu Accipiter From Wikipedia, the free encyclopedia
Jastrab veľký (iné názvy: jastrab obyčajný, jastrab lesný[3]; lat. Accipiter gentilis) je dravý vták z čeľade jastrabovité (Accipitridae). Žije v lesoch holarktídy. Obýva celé územie Európy[4]. Na Slovensku hniezdi od lužných lesov až po horské lesy 1 000 m n. m.[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov jastrab veľký patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie nie je známy, v severnej Amerike má posledných 40 rokov stabilnú populáciu, v Európe poklesli jeho stavy za obdobie troch generácií (21 rokov) o 25%.[1]
| Jastrab veľký | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
  | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Accipiter gentilis Linnaeus, 1758 | |
| Synonymá | |
| jastrab obyčajný, jastrab lesný | |
 Mapa rozšírenia jastraba veľkého Hniezdiaci, celoročný výskyt
Nehniezdiaci
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Jastrab veľký meria asi 48 – 61 cm, s rozpätím krídel 98 – 117 cm[6] a s hmotnosťou 523 – 900 g (♂), 1050 – 1600 g (♀).[7]
Samica je výrazne väčšia ako samec. Obaja majú podobné zafarbenie. Chrbát majú tmavosivý, nad očami široký belavý pás. Aj hruď a brucho majú bielosivé s hustými vlnitými priečnymi pásmi. Podchvostové perá majú čisto biele. Oči a ozobie majú žlté[8]. Mláďatá majú oči žlté, staré vtáky oranžové až do červenkasta.[9]
Mláďatá majú svetlohnedý chrbát a na hrudi a bruchu nemajú priečne čiary ale hnedé škvrny v tvare kvapky.[8]
Jastrab vyniká svojimi letovými schopnosťami[8], pre ktoré má široké uplatnenie v sokoliarstve. Na rozdiel od väčšiny dravcov nekrúži tak často, hlavne v skorých jarných mesiacoch počas toku[7], ale vďaka širokým krídlam a dlhému chvostu má vynikajúce manévrovacie schopnosti aj v zalesnenom teréne. Obratne kľučkuje medzi kríkmi a stromami, lieta aj veľmi nízko nad zemou a tak prekvapí svoju korisť. Typické je pre neho striedanie aktívneho a kĺzavého letu.[8]
Na hniezdisku sa ozýva hlasom „kjy kjy kjy kjy...“[6] alebo „gi-gi-gi“[8]. Vábiaci hlas znie trasľavo „piiii-iä“[6] alebo „hi-e“ a využíva ho samica pri kontakte so samcom.[10]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 1 600 - 1 800, zimujúcich jedincov 3 000 - 5 000. Veľkosť populácie mala mierny pokles od 20 - 50%. Veľkosť územia, na ktorom sa vyskytoval, bola stabilná, maximálna zmena do 20%. Hniezdenie bolo dokázané v 70,90 % a zimovanie v 85,30 % mapovacích kvadrátov. Hniezdna hustota sa v strednej Európe pohybovala medzi 1 - 5 párov / 100 km².[5] Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 LR:LC LR - menej ohrozený druh, LC - najmenej ohrozený taxón. V roku 2001 LR - menej ohrozený.[11] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[5]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 900 – 1200 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2012) bol klesajúci. [12] V roku 2014 NT* C1 - takmer ohrozený.[2][13][14]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 900 – 1200 párov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2018) bol klesajúci. Veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola stabilná.[15]
Jastrab žije v starých lesoch rôzneho druhu. Ak ide o veľké súvislé komplexy, obývaj okraje. V lesoch vyhľadáva prítomnosť okrajov lesa, pasienkov a lúk. Od nížin až po 1200 – 1 300m m n. m., vo Vysokých Tatrách bol pozorový aj 1 700 m n. m..[7]
Hniezdenie začína koncom zimy, vo februári a v marci. V tomto čase sa často ozývajú a krúžia nad lesom. Vo svojom rozsiahlom teritóriu majú aj viacero hniezd. Niekedy striedajú hniezda a niekedy sa vracajú do toho istého aj viacero rokov po sebe (napr. 4 roky[7]). Hniezda si stavajú samy a umiestňujú ich vysoko na strome. Býva tesne pri kmeni stromu alebo v rázsoche silných konárov. Hniezda boli nájdené na bukoch, duboch, topoľoch, jelšiach, vŕbach, na ihličnatých stromoch ako jedľa biela a smrek.[7]
Na hniezdo, ktoré si zvolili, nosia aj zelené vetvičky s listami. Hniezdny materiál zabezpečujú obaja rodičia, úpravu priamo na hniezde vykonáva samica. Transportujú ho v pazúroch i v zobáku. Veľkosť hniezda býva 70 cm priemer a 30 – 40 cm výška.
Vajíčka začínajú znášať koncom apríla alebo v máji. Samička znáša v odstupoch 2 – 4 dní. Farba vajíčok je zelenkavo-biela. V znáške ich býva (2) 3 – 4 (5).[7]
Na inkubácii sa podieľajú obaja partneri, najmä však samica. Niekedy zasadnú po znesení druhého vajíčka alebo až na úplnú znášku. Na vajíčkach sedia 35 – 38 dní. V jednom roku hniezdia len raz, prípadne ak dôjde k zničeniu znášky, môžu mať náhradné hniezdenie.[7]
Po vyliahnutí mláďat ich kŕmi a zohrieva samička, samec nosí potravu. Zistilo sa, že samec nevie nakŕmiť mláďatá, iba prinášať korisť. Pri úhyne samice uhynú v tomto veku aj mláďatá. Starostlivosť na hniezde trvá 40 dní. Rodičia ich kŕmia aj po vyletení z hniezda, mláďatá sa roztrúsia po okolí a svojim hlasom označujú polohu, aby ich mohli rodičia nájsť. Toto obdobie trvá asi do 10 júla, potom sa postupne osamostatňujú.[7]
Loví buď tak, že si sadne do koruny stromu, málokedy na vrcholec, alebo letí nízko nad zemou, či sa nestretne s nejakou korisťou. Jastrab loví prevažne vtáky ako sú holuby, vrany, bažanty, prepelice, jarabice, divé kačky atď. Z cicavcov sú to hlavne veveričky, ale je schopný uloviť aj zajaca, je to však skôr výnimka.[7]
Prvý ho taxonomicky zaradil Carl Linné v roku 1785. Rozlišujú sa viaceré poddruhy (9[10]), ich presný počet je kruhoch odborníkov stále otvorenou otázkou.
A. g. gentilis. Nominátna rasa. Obýva väčšinu areálu rozšírenia druhu v západnej Palearktíde.[10]
A. g. arrigionii. Táto rasa žije na Korzike a Sardínii. Jedinci tohoto poddruhu sú drobnejšej postavy, majú tmavý chrbát a silne pásikavú hruď.[10]
A. g. buteoides. Severská rasa rozšírená od severného Švédska smerom na východ po rieku Lenu.[10] Ako zimný hosť zistená aj na Slovensku.[16]
Je zákonom chránený (§ 33 ods. 3 zákona o Ochrane prírody a krajiny 543/2002 Z. z.[17]), spoločenská hodnota je 4000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[18]
V 19. a v 20. storočí poklesli stavy jastraba veľkého kvôli prenasledovaniu a odlesňovaniu. V 50. a 60-tich rokov 20. storočia znovu poklesli stavy kvôli vplyvom pesticídov a ťažkých kovov. Prenasledovanie patrí stále medzi ohrozujúce faktory, rovnako ako vykrádanie hniezd za účelom sokoliarstva. Silný negatívny vplyv majú aj farmy veterných elektrární. Podľa zistení aj na Aljaške, veľké holoruby, rovnoveké porasty, lesné hospodárenie s krátkou rubnou dobou a odstraňovanie starých porastov znižujú kvalitu biotopu jastraba.[19]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
