Jarabica poľná
druh vtáka rodu Perdix From Wikipedia, the free encyclopedia
Jarabica poľná[3] (Perdix perdix) je drobná, pôvodne stepná[4], dnes poľná kura, vták z čeľade bažantovité (Phasianidae). Obýva západnú a centrálnu Palearktídu. Po úspešnej introdukcii žije od začiatku 20. storočia v severnej časti USA a v Kanade.[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov jarabica poľná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci na celom území jej prirodzeného rozšírenia, európska populácia prudko klesá rýchlosťou viac ako 25% za obdobie troch generácií (11.5 roka), ako bolo zistené v rokoch 1980 – 2013.[1]
| Jarabica poľná | |
.jpg) Samica | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
  | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Perdix perdix Linnaeus, 1758 | |
 Mapa rozšírenia jarabice poľnej Pôvodne sa vyskytujúca
Úspešne introdukovaná
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis
Jarabica poľná meria 29 - 31 cm[6][7] s rozpätím krídel 45 - 48 cm[6] a váži 300 – 480 g.[4] Obe pohlavia majú podobné sfarbenie. Samec má jasnejšie farby ako samica a na jar má za okom viditeľné kožné záhyby. Chrbát hrdzavohnedý, na spodnej časti tela má zreteľnú čiernu škvrnu.[6] Samica má tmavú škvrnu na brušnej časti, malú chrbtovú stranu bez hrdzavých farieb a na hlave má svetlý pás nad okom.[6]
Jarabice lietajú nízkym letom s prudkým trepotaním krídlami, ktorý prerušujú úsekmi kĺzavého letu. Dobrým poznávacím znakom sú tehlovo červené kormidlové perá na bočných stranách chvosta a rovnako zafarbené vzory na hlave.[6]
Hlas
Samec sa ozýva vŕzgavým "čí-rí", "čerrek, kerrek"[4] alebo "kirr-rek, kierr-ik"[6], najmä večer (hlas je možné počuť v krátkom filme v galérii nižšie). Pri vyplašení vzlietnu s hlasno trepotavým zvukom krídel a ozývajú sa "pitt,pitt .. pik .. pitt .. prrr, pik ..".[6]
Výskyt a stav na Slovensku
Na Slovensku patrí medzi stále vtáky, počas celého roka nepreletuje ďalej než do vzdialenosti 2 km[5]. Jarabica poľná je typická pre kultúrnu krajinu. Po roku 1988 sa stala vzácnou, jej početnosť oproti roku 1973 klesla o 96,4 %.[5] V ďalších rokoch sa jej stavy začali zvyšovať, najmä na západnom Slovensku, okrem zmeny intenzity poľnohospodárstva a klimatických podmienok, k tomu prispievalo aj intentívne vypúšťanie do prírody. V rokoch 1993 - 1995 bolo ročne vypustených 4000 až 6000 jedincov.[5] Na Východoslovenskej nížine je veľmi zriedkavá.[8]
Hniezdenie bolo dokázané alebo pravdepodobné na 80,2 % mapovacích kvadrátov, zimovanie na 69,50 % mapovacích kvadrátov. Vyskytuje sa od nížiny do 850 m n. m., pozorovania existujú aj z vyšších nadmorských výšok[5], napríklad 5. júna 2001 boli pozorované dva jedince v Chránenom vtáčom území Volovské vrchy na vrcholovej lúke Kojšovskej holi 1 245 m n. m.[9]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 3 000 - 8 000, zimujúcich jedincov 7 000 - 17 000. Veľkosť populácie má výrazný pokles, viac ako o 50%. Veľkosť územia, na ktorom sa vyskytuje, vykazuje mierny pokles od 20% - 50%. Ekosozologický status v roku 1995 V - zraniteľný. V roku 1998 LR:nt, LR - menej ohrozený druh, nt - takmer ohrozený taxón. V roku 2014 EN:A2ac - silne ohrozený druh.[2][10][11] Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia V - zraniteľný druh.[5]
Biotop
Jarabica poľná žije v rozmanitých suchších kultúrnych lokalitách s medzami, remízkami a na pláňach s porastom vyšších krov.[5] Obľubujú porasty ďatelín a lucerny.[4]
Hniezdenie
Koncom zimy, za mierneho počasia už vo februári, sa kŕdliky rozpadajú do párov.[4] Tok prebieha v mesiacoch marec a apríl. Samica hniezdi na zemi vystlanej steblami, kde znesie až 22 svetložltých až hnedastých vajec[4]. Sedí na nich len samica 23 – 25 dní, samec nesedí na znášek, zohrieva však kuriatka po vyliahnutí. O vyliahnuté jarabíčence sa starajú oba rodičia a zostávajú spolu až do jesene, kedy sa spájajú s inými.[4]
Potrava
Jarabica poľná sa živí celoročne zelenou rastlinnou potravou[4], v lete a na jeseň rôznymi semenami, v zime a na jar najmä zelenými časťami rastlín, v letnom období aj hmyzom (rovnokrídlovce, dvojkrídlovce, blanokrídlovce, chrobáky a iné)[4], ktorý je hlavnou zložkou potravy mláďat.[6]
Ochrana
Jarabica poľná je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 663,87 € (Vyhláška MŽP č. 579/2008 Z.z.). Nie je cieľovým druhom žiadneho chráneného vtáčieho územia na Slovensku.[12]
Galéria
- V krátkom filme je počuť i vidieť volajúcich samčekov približne v tretej minúte ""kirr-rek"
Jarabice sa vyskytujú celoročne, stopy v snehu
Hniezdo s násadou
Mladé jarabíčence s rodičom
Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.