From Wikipedia, the free encyclopedia
Jaguár americký[1][2] (iné názvy: jaguár[1], jaguár škvrnitý[3][4]; lat. Panthera onca) je najväčšia americká mačkovitá šelma. Je to samotársky lovec, ktorý sa živí kapybarami – najväčšími žijúcimi hlodavcami, prasatami pekari a inými druhmi kopytníkov, ale tiež rybami, menšími kajmanmi a korytnačkami. Kde nie je dostatok potravy, loví i domáce či hospodárske zvieratstvo. S dĺžkou tela až 244 cm a hmotnosťou až 158 kg je to tretia najväčšia mačkovitá šelma na svete (po tigrovi a levovi). Jaguári majú výnimočne silné čeľuste, vďaka ktorým zuby preniknú aj pancierom korytnačiek, alebo väčšiemu zvieraťu prekosnú lebku.
| Jaguár americký | |
_male_Three_Brothers_River.JPG) | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Panthera onca Linnaeus, 1758 | |
| Synonymá | |
| jaguár, jaguár škvrnitý | |
 Rozšírenie jaguára: súčasné bývalé | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Predkovia moderného jaguára prišli do Ameriky z Ázie (či Eurázie) počas raného pleistocénu cez pevninský most, ktorý kedysi klenul Beringovu úžinu. Dnes sa aréal výskytu tejto šelmy rozprestiera od juhozápadu Spojených štátov cez Mexiko a Strednú Ameriku až po severné oblasti Argentíny. Na juhu USA je ale prakticky vyhubený a ani v Mexiku nie je príliš hojný. Jaguár je typickým obyvateľom pralesa. Na život uprednostňuje riečne biotopy a močiare zarastené hustou vegetáciou. Nevyhýba sa však ani otvorenejšiemu terénu. Videný bol až v nadmorskej výške 3 800 m, ale žije skôr v nižších polohách. Je to vrcholový predátor, ktorý môže zohrávať dôležitú úlohu vo svojom prirodzenom prostredí.
Existencia niektorých populácií jaguárov je ohrozená stratou biotopu, pytliactvom a odvetným zabíjaním kvôli predácii hospodárskych zvierat. Napriek tomu ho Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) považuje, ako druh, iba za takmer ohrozený (NT), lebo z globálneho hľadiska je jeho populácia hojná a vyskytuje sa na rozsiahlom území.
Jaguár hral významnú úlohu v mytológii pôvodných obyvateľov Ameriky, vrátane aztéckych a mayských civilizácií.
Juhoamerický domorodý výraz pre jaguára „yaguar(a)“ možno preložiť ako „tvor (mäsožravec), ktorý zdolá korisť jediným skokom (úderom)“.[5][6][7]
Rodové meno „Panthera“ pochádza z gréckeho πάνθηρ (panthēr), čo je názov pre leoparda škvrnitého, ktorý je typovým zástupcom rodu. Zložený je zo slov pan („všetko“) a thēr („korisť“), spolu teda „všetko je korisť“ – narážka na to, že leopard a jeho príbuzní sú vrcholoví predátori.[8][9]
Druhové meno „onca“ pochádza z portugalského slova onça [onsa], ktoré má z typografických dôvodov pridanú cédillu. Slovo pochádza z latinského lyncea, lynx (rod rysov), kedy bolo písmeno „l“ nesprávne považované za člen určitý (taliansky lonza, starofrancúzsky l'once).[10]
V mnohých stredoamerických a juhoamerických krajinách sa jaguárovi hovorí el tigre („tiger“), z dôb, keď španieli niekedy v 16. storočí nemali slovo pre mačku menšiu ako lev a väčšiu ako leopard, a tak použili označenie pre „zúrivú mačku“, ktoré poznali z pôvodne rímskych spisov.[11][12]
Jaguár je dnes jediným zástupcom rodu Panthera, do ktorého patria aj tigre, levy a leopardy, ktorý žije v Amerike. Rod sa vyvinul v Ázii a predkovia jaguárov v staršom období štvrtohôr prešli do Ameriky cez Beringovu úžinu. Priamym predkom dnešných jaguárov bol Panthera onca augusta, ktorý žil v Severnej Amerike pred 1,8 milióna až 11 tisíc rokmi. Bol o 15 až 20 % väčší, mal dlhšie končatiny a vážil zrejme viac ako 150 kg.[13]
Prvý vedecky opis pochádza z pera švédskeho prírodovedca z roku 1758, ktorým bol Carl Linné.[14] O jaugárovi sa zmienil vo svojom diele Systema Naturae a priradil mu vedecké meno Felis onca.[14] V 19. a 20. storočí sa niekoľko exemplárov stalo základom pre opis poddruhov. V roku 1939 britský zoológ Reginald Innes Pocock na základe geografického pôvodu a morfológie lebky týchto šeliem rozpoznal celkom osem poddruhov, a dospel k záveru, že jaguár je najbližšie príbuzný leopardovi.[15] Fylogenéza založená na DNA je však nepresvedčivá ohľadom pevnej pozície jaguára vo vzťahu k ostatným druhom rodu Panthera.
Od roku 2005 bolo uznávaných až deväť poddruhov,[15] ale od roku 2017 je jaguár považovaný za monotypický taxón, ktorý sa delí iba na dva vyhynuté poddruhy: Panthera onca augusta a Panthera onca mesembrina.[16][17] Výsledky genetickej analýzy tak potvrdili, že od Mexika až po Argentínu žije jeden jediný geneticky rovnaký druh jaguára.
Kladogramy žijúcich zástupcov na základe štúdie z roku 2015. Prvý kladogram je založený na jadrovom genóme, druhý kladogram na mitochondriálnom genóme.[18] Podľa fylogenetických štúdií je leopard obláčikový z rodu Neofelis bazálnym kladom tejto skupiny (nie je vyznačený).[19][20][21][22]
|
|
Jaguár sa vyskytuje na juhu USA a v Strednej a Južnej Amerike. V tejto oblasti ležia štáty: Argentina, Belize, Brazília, Bolívia, Kolumbia, Kostarika, Ekvádor, Francouzská Guyana, Guatemala, Guyana, Honduras, Mexiko, Nikaragua, Panama, Paraguaj, Peru, Surinam, a Venezuela.[23] V Spojených štátoch amerických sa vyskytuje len výnimočne, a to hlavne v Arizone, Novom Mexiku a Texase.[24] Jeden z posledných jaguárov v USA pomenovaný El Jefe (španielsky „šéf“) bol videný v Arizone v roku 2011.[25][26][27] Pohyboval sa tu minimálne do roku 2015 a potom utiekol do Mexika.[28][29][30]
V roku 1999 bol historický areál výskytu jaguára na prelome 20. storočia odhadnutý na 19 miliónov km², rozprestierajúci sa od juhu Spojených štátov amerických (od Severnej či Južnej Karolíny až po Kaliforniu) cez Strednú Ameriku až po južnú Argentínu.[31][32] Na prelome 21. storočia sa jeho globálny areál zmenšil na približne 8,4 až 9 miliónov km², pričom k najväčšiemu poklesu populácie došlo na juhozápade Spojených štátoch amerických, v Mexiku, Brazílii a Argentíne. Dnešný areál výskytu jaguárov predstavuje tak menej ako polovicu územia, na ktorom žili okolo roku 1900.[31][33][34]
Na život uprednostňuje tropický dažďový les, predsa však žije tiež v buši, alebo savane zarastenej stromami, húštinami, alebo trstinou. Jaguár žije skôr v nižších polohách ako vysoko v horách. Obvykle sa pohybuje v nadmorských výškach do 1 200 metrov, ale existujú aj výnimky, pretože bol videný v nadmorských výškach 2 100 metrov (Peru), 2 700 metrov (Bolívia) alebo až 3 800 metrov (Kostarika).[35][36][37]
Podľa najnovších ale dosť odlišných odhadov (k roku 2018) žije v Severnej a Južnej Amerike asi 64 000 jedincov (z toho 89 %, t. j. cca 57 000 jedincov v Amazónii),[33] alebo okolo 173 000 jedincov (138 000 až 208 000 jaguárov)[38]. Hustotu populácie je ťažké odhadnúť a v rôznych častiach areálu výskytu sa môže výrazne líšiť – počíta sa s 1 až takmer 12 dospelými jedincami na 100 km².[39]
Jaguár je robustná a svalnatá šelma. Dosahuje typickú hmotnosť okolo 55 až 95 kg; najväčší samec mal až 158 kg (približne váha levice alebo tigrice), najmenšia samica 36 kg.[40][41] Samice sú o 10 až 30 % menšie ako samce.[42][43] Dospelý jedinec dorastá priemerne dĺžky 112 až 185 cm, s chvostom, ktorý je o poznanie kratší ako u jeho africko-ázijského príbuzného, o 45 až 80 cm viac.[39][40] Celková dĺžka samcov kolíše v priemere medzi 160 a 220 cm[35] či 172 a 241 cm[42]. Najväčší samec jaguára meral 244 cm (overená miera),[35] podľa iných zdrojov až 270 cm.[42] Celková dĺžka samíc sa pohybuje okolo 140 až 190 cm[35] či 157 až 219 cm[42]. Nohy sú podstatne kratšie v porovnaní s rovnako vážiacim tigrom alebo levom, ale sú silnejšie a robustnejšie. V kohútiku môže merať 65 až 75 cm.[37][44] Je považovaný za najväčšiu mačkovitú šelmu Ameriky a tretiu najväčšiu na svete (po levovi a tigrovi).[36][42]
Rozdiely vo veľkosti sú pozorované vo všetkých oblastiach výskytu jaguára, pričom najväčší jedinci žijú na severnej alebo južnej hranici areuálu – napr. v Pantanale či Llanose samce vážia v priemere 110 kg a samice 83 kg, zatiaľ čo v prírodnej rezervácii Chamela-Cuixmala na tichomorskom pobreží Mexika bola zaznamenaná telesná hmotnosť okolo 50 kg. Najmenší jaguári sa vyskytujú tiež v Amazónii a priľahlých rovníkových oblastiach, kde samce dosahujú priemernú hmotnosť 57 kg a samice 42 kg.[36][43][45] Tí jaguári, ktorí našli domov v husto zalesnených oblastiach majú často tmavšie sfarbenie srsti a dorastajú do menších rozmerov, pravdepodobne kvôli menšiemu výskytu veľkých bylinožravcov v lesných biotopoch.[46]
_frustrated_male_in_"flehmen"_attitude_..._No_mating_for_now_^_-_Flickr_-_berniedup.jpg)
Srsť jaguára je svetlo žltá až hnedá či červenožltá posiata tmavými škvrnami. Spodná strana tela je vždy svetlejšia. Škvrny a ich tvary sa líšia: po stranách tela sa z nich stávajú rozety, ktoré pripomínajú kvet ruže, v ktorých strede sa môže nachádzať jedna alebo viac bodiek. Škvrny na hlave, krku, na bruchu a čiastočne aj na chrbte sú skôr plné, celé čierne, rovnako ako škvrny na chvoste. Na niektorých miestach sa škvrny spoja a vytvoria pruh. Špička chvosta je vždy čierna. Vzor srsti slúži ako kamufláž.[42][46] Samica je rovnako sfarbená ako samec, avšak vzor (počet a rozvrh skvŕn) každého jedinca je unikátny ako odtlačok prsta u človeka. Konkrétne zviera je tak možné identifikovať i podľa jeho srsti.[35][47]
.JPG)
Ako aj pri leopardovi škvrnitom môžeme pozorovať u neho melanickú formu (postihuje asi 10 % jedincov, najmä v Amazónii a bióme Cerrado). Prejavuje sa celou čiernou kožou, ale pri dobrom osvetlení sú na koži badateľné tmavšie škvrny.[35][43][48] Čierne sfarbenie tela je spôsobené dominantnou, ale vzácnou alelou (alternatívnou formou génu).[49] Výnimočne sa u jaguára môže objaviť aj albinizmus.[50]
.jpg)
Lebka jaguára môže byť dlhá viac ako 275 mm, ale obvykle sa jej dĺžka pohybuje medzi 190 a 260 mm.[42] U samcov maximálna dĺžka lebky dosahuje 226 až 305 mm, u samíc potom 207 až 245 mm.[35] Je robustná, krátka ale široká, najmä u samcov. Lebka je podobná lebke pumy, ale je skôr väčšia a má konkávny tvar nosovej kosti.[51] V strednej časti jazylkového aparátu je elastický väz, ktorý umožňuje jaugárovi revať. Zubný vzorec je podobný ako u ostatných mačkovitých šeliem: = 30 zubov. Očné zuby môžu byť dlhé 23,5 mm, ale obvykle meria medzi 17,5 a 18,5 mm. Slúži na pevné uchopenie a usmrtenie koristi.[42]
Jaguár dokáže dobre plávať, plaziť sa a aj šplhať.[52] Veľkú širokú hlavu zdobia silné čeľuste. Jaguár má zrejme jeden z najsilnejších skusov zo všetkých mačkovitých šeliem; pri stistku čeľustí vyvinie silu 880 až 910 N a dokáže roztvoriť papuľu až do priemeru 13 cm pod uhlom 65 až 70 stupňov.[42][53] Sila skusu je takmer rovnaká ako u tigra (iba o 16 % slabšia) alebo leva (iba o 24 % slabšia).[54][55] Porovnávacia štúdia, ktorá brala do úvahy faktory, ako je veľkosť zvieraťa, ho spolu s leopardom obláčikovým zaradila rovno na prvé miesto medzi mačkovitými.[56] Vďaka tomu je schopný usmrtiť svoju obeť tak, že jej prehryzne lebku.[57][58] Svojimi zubami ponikne tiež korytnačím pancierom.[59][60] Traduje sa, že svojimi čeľusťami utiahne aj zviera s hmotnosťou väčšou ako 350 kg.[61] Skolil i 450 kg vážiaceho býka, ktorého pomocou čeľustí údajne premiestnil o takmer 100 metrov ďalej do ústrania, kde sa potom v kľude kŕmil.[62] Jaguár loví občas aj veľkých bylinožravcov, ako je tapír vážiaci 150 až 350 kg[63][64], na čo je jeho silné a podsadité telo prispôsobené, ako nasvedčuje mofológia jeho lakťov a končatín. Korisť väčšinou neprenasleduje, ale loví zo zálohy – ku koristi sa potichu priplíží a využije moment prekvapenia, aby ju skolil.[42] Aj napriek tomu je to celkom dobrý bežec, ktorý dokáže na krátku vzdialenosť vyvinúť rýchlosť okolo 80 km/h.[65][66][67] Stavba nôh a najmä lab je typická pre zástupcov rodu Panthera. Pazúry sú zaťahovacie. Stopy, ktoré po sebe jaguár zanecháva v zemi sú podobné pume, avšak väčšie a širšie.[42][68][69]
.jpg)
Aj keď je jaguár veľmi podobný leopardovi, je robustnejší a ťažší, má guľatejšiu hlavu a kratšie a zavalitejšie končatiny. Vzor srsti je tiež iný – jaguár má menší počet roziet, ktoré sú väčšie, väčšinou tmavšie, so silnejšími líniami a malými škvrnami vo vnútri (to sa týka hlavne roziet na bokoch tela).[35][36][42]
Jaguár je samotárske zviera. K inému pohlaviu sa účelne priblíži iba v období párenia. Na život uprednostňuje riečne biotopy a močiare zarastené hustou vegetáciou. Môže tráviť dosť času vo vode. Je schopný preplávať aj veľmi široké riečne toky.[35][36] Jeho revír je v závislosti na výskyte či hojnosti potravy veľký asi 15 až 1 200 km².[43][70] Pri označovaní teritória jaguár používa najmä pachové značky – striekanie moču na viditeľných miestach. Menej často používa na označenie trus, prípadne ešte škriabe kôru stromov.[35][71][72]
Jaguár je aktívny najmä za súmraku, k lovu však môže dôjsť aj v nočných hodinách alebo cez deň. Záleží aj na vzorci aktivity jeho obľúbenej koristi, vonkajšej teplote či ľudskej prítomnosti.[35][36][47] Strávia však 40 – 50 % dňa nečinnosťou.[46]
Jaguár je tzv. superpredátor, čo znamená, že sa nachádza na vrchole potravinového reťazca.[42] Jeho mláďatá síce môže zabiť iný jaguár, aligátor a príležitostne aj veľký had z čeľade Boidae (Veľhadovité) ako napríklad anakonda, ale jeho najväčším nepriateľom je iba človek. Vo svojom prostredí je považovaný za kľúčový druh, ktorý koriguje populáciu rôznych bylinožravcov a iných menších cicavcov, čím prospieva danému ekostystému.[45][73] Terénne práce však ukázali, že môže ísť aj o prirodzený pokles či nárast stredne veľkej zveri, t. j. chvíľkové vychýlenie od normálu, a populačný rast nemusí byť udržateľný. Hypotéza „kľúčového predátora“ teda nie je prijímaná všetkými vedcami.[74]
Jaguár má vplyv aj na ďalšieho podobne veľkého predátora, pumu americkú. Jaguár a puma sa často nachádzajú v rovnakom teritóriu, súžitie týchto dvoch veľkých šeliem sa ale zdá byť takmer nekonfliktné. Možno aj vďaka tomu, že puma je oproti jaguárovi prispôsobivejšia a dokáže sa tak zamerať na inú korisť, ktorú jaguár tak časlo neloví. Vzájomne si tak nekonkurujú.[45]
Vedci zistili, že jaguár žerie vlastne všetko, čo môže chytiť. V žalúdkoch mŕtvych jaguárov našli ostatky viac ako 85 rôznych druhov zvierat.[75] Ich korisť sa skladá hlavne z jeleňov, svíň pekari, tapírov a kapybár. Zvieratá žijúce na stromoch, ako opice a leňochody sa málokedy stávajú ich korisťou. Kde je možné loviť vo vode, uspokojí sa jaguár aj rybou, ale i menším kajmanom.[76][77][78] Pre zmenšovanie svojho životného priestoru a postupu človeka a jeho hospodárenia napáda tiež dobytok.
Analýza 53 štúdií dokumentujúcich stravu jaguára ukazuje, že hmotnosť jeho koristi sa pohybuje od 1 do 130 kg, pričom najčastejšie loví zvieratá s hmotnosťou cez 22 kg,[59] resp. 45 – 85 kg.[76] Zdá sa tiež, že konzumácia plazov je u jaguárov častejšia ako u iných veľkých mačkovitých šeliem.[76] V rezervácii Taiamã, odľahlej časti brazílskeho Pantanalu sa tieto mačkovité šelmy priamo špecializujú na lov rýb a vodných plazov; tunajšie druhy piraň alebo sumcov tvoria viac ako 40 % ich úlovkov a kajmani či korytnačky viac ako polovicu.[79] Jedinec vážiaci 50 kg potrebuje denne cca 1,7 kg mäsa, statný 100kg jaguár by vyžadoval denne okolo 3,4 kg mäsa (= 34 g potravy na 1 kg šelmy).[59][80][81] V Pantanale jaguári zabíjajú veľkú alebo stredne veľkú korisť raz za štyri až päť dní, čo zodpovedá 85 úlovkom za rok. Samice starajúce sa o mláďatá loví častejšie, miestami aj každý deň.[43]
V husto osídlených oblastiach alebo oblastiach s väčším počtom chovateľov dobytka dochádza k predácii hospodárskych zvierat, a často sa zdá, že jaguár tejto koristi dáva prednosť; napr. v južnej časti Pantanalu hovädzí dobytok (hlavne teľatá) tvorí až 31,7 % jeho potravy.[82][83] Zatiaľ čo niektoré štúdie naznačujú, že jaguári, ktorí lovia hospodárske zvieratá, sú buď neskúsení mladí alebo naopak príliš starí či chorí jedinci, iné naznačujú, že neexistuje žiadny jasnejšie daný vzorec, ktorý by určoval či a z akých dôvodov jaguári preferujú hospodársky dobytok.[84] Avšak ďalšie štúdie dospeli k záveru, že pokiaľ sa ich obvyklá korisť, ako je napr. pekari (Tayassu pecari), stáva vzácnejšou, k útokom na dobytok dochádza častejšie.[84]
Ak je v tiesni, zaútočí i na človeka. Avšak ľudožraví jaguári, ako u leopardov, prakticky neexistujú. Mnohé z mála prípadov dokazujú, že pokiaľ jaugár zaútočil na človeka, bol buď zahnaný do úzkych alebo išlo o staršiu či zranenú šelmu s poškodeným chrupom. K útokom však môže dochádzať častejšie, ak ubúda ich stanovište a bežná korisť, a tiež z dôvodu, že sa s nimi človek dostavá čoraz viac do kontaktu.[85][86][87]
Jaguár korisť vysliedi, pomaly sa k nej priblíži, alebo striehne a čaká na mieste. Potom po krátkom behu korisť strhne na zem a zabije ju. Jaguár zriedka zabíja uhryznutím do krku, čím korisť udusí, ako je typické pre príslušníkov rodu Panthera. Dáva prednosť technike, ktorá je medzi mačkovitými šelmami ojedinelá: očnými zuby sa obete zahryzne do spánkovej kosti, medzi uši koristi (najmä pokiaľ ide o kapybaru) a zasiahne mozog.[57][88] V prípade plazov skočí na chrbát obete a poškodí jej krčné stavce, čím ju znehybní. Na usmrtenie menšej koristi mu stačí úder labou.[39] Hoci sú to väčšinou samotári, v niektorých prípadoch môžu loviť spoločne a o korisť sa deliť, ako napríklad pri love rýb.[79]
_Jaguar_mating_-_Panthera_onca.jpg)
Samice dosahujú pohlavnú dospelosť vo veku približne dvoch rokov, samce vo veku troch až štyroch rokov.[89] K páreniu dochádza kedykoľvek počas roka, len na juhu Severnej Ameriky sa jaguári najčastejšie pária v januári až marci a v najjužnejších oblastiach rozšírenia dochádza k páreniu najčastejšie v auguste až septembri.[35] Ruje samice trvá 6 až 17 dní, cyklus 37 až 64 dní.[39][37][90] V období pytačiek jaguári vykazujú vyššiu aktivitu. Samice sa pri svojich potulkách častejšie ozývajú a tiež močia, aby o sebe dali vedieť samcom. Každý pohlavný akt trvá od 2 do 35 sekúnd a dochádza k nemu niekoľkokrát počas dňa.[42] Po období párenia, ktoré môže trvať 9 až 20 dní,[91] sa pár rozchádza a o potomkov sa postará iba samica. Gravidita trvá cca 90 až 110 dní.[35][37] Porodiť môže až štyri mláďatá, ale najčastejšie rodí dve.[35][37] Po narodení mláďat samica netoleruje prítomnosť samcov vzhľadom na riziko infanticídy.[89] V roku 2001 samec jaguára zabil a čiastočne zožral dve mláďatá v brazílskom národnom parku Emas, aj keď bol ich otcom.[92] V roku 2013 boli v severnom Pantanale zdokumentované ďalšie dva prípady infanticídy.[93] Proti infanticíde sa niektoré samice bránia tak, že pred samcom svoje mláďatá ukryjú a odvádzajú jeho pozornosť predstieranými pytačkami.[94]
Mláďatá sa rodia slepé zo zreteľne strakatou srsťou pri veľkosti 40 cm a váhe 600 až 900 g.[42][95] Oči otvárajú najneskôr po dvoch týždňoch; obyčajne po 3 až 13 dňoch (v priemere 8 dňoch), avšak, v zajatí sa niektorým mláďatám otvorili oči už prvý deň.[37][42] Zuby im rastú počas prvého mesiaca. Dolné rezáky sa prerezávajú za 9 až 19 dní, horné rezáky v 11 až 23 dňoch, horné očné zuby za cca 30 dní a dolné očné zuby za 36 až 37 dní.[42] Odstavené sú po dvoch až troch mesiacoch a v šiestich mesiacoch už sprevádzajú matku na love. Vo veku dvadsiatich mesiacov mláďatá opúšťajú svoju matku ako aj rodné územie. Mladí samci podnikajú väčšie výpravy a pripravujú sa na súboje so staršími samcami, kým sa im nepodarí získať vlastné územie. Samice sa po určitom čase môžu vrátiť späť „domov“.[36][37][42]
Vo voľnej prírode sa dožívajú zriedka viac ako 14 rokov.[96] Zo 153 skúmaných jaguárov (91 samcov, 62 samíc) bolo najstarším samcom 16, 19 a 20 rokov, najstarším samiciam 13 rokov.[96] Priemerná dĺžka života samcov je 14,8 ± 1,9 rokov, samíc 11,3 ± 1,0 rokov.[96] V zajatí sa môže dožiť vyššieho veku; možno až 30 rokov.[36] Generačná dĺžka jaguárov zodpovedá necelým 10 rokom.[97]
_skin.jpg)
Najväčší pokles populácie bol zaznamenaný v 60. rokoch 20. storočia, kedy bolo v brazílskej Amazónii kvôli kožušine ročne zabitých viac ako 15 000 jaguárov. Záchrana prišla až s Dohovorom o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi volne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) podpísaným v roku 1973.[98]
Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) hodnotí tento druh ako takmer ohrozený (NT – Nearly Threatened),[23] pretože je stále široko rozšírený, a hoci sa o populácii jaugara vie veľmi málo, všeobecne sa predpokladá, že je hojná. Čelí však viacerým hrozbám, v súčasnosti najmä antropogénnym zásahom (odlesňovaniu), ktoré vedú k fragmentácii biotopov. Ťažba (dreva alebo zlata) či rozširovanie miest a poľnohospodárstva v kombinácii s výstavbou diaľnic a železníc vedie nielen k zníženiu dostupnosti koristi a častejším konfliktom s ľuďmi, ale jaguár stráca aj biotopy, v ktorých by mohol bezpečne žiť a vychovávať mláďatá. Niektoré populácie sú tak v dôsledku toho vážne ohrozené alebo takmer vyhubené. Okrem toho môže byť v niektorých oblastiach stále ohrozený pytliactvom, kvôli jeho bohato sfarbenom kožuchu ale aj iným častiam tela.[23][43] V niektorých regiónoch je však vývoj pozitívnejší – to platí predovšetkým o Amazónii, oblastiach paraguajského Gran Chaca a brazílskeho Pantanalu.[31]
Jaguár je uvedený v prílohe I dohovoru CITES, čo znamená, že akýkoľvek medzinárodný obchod s týmito šelmami alebo ich časťami tiel je zakázaný. Právnej ochrany sa mu dostáva vo väčšine krajín, kde sa vyskytuje, a ktoré zakazujú jeho lov, pokiaľ nejde o „problémové zviera“ (napr. loviace hospodársky dobytok).[23][98][99]
Prvá prírodná rezervácia na ochranu jaguárov bola zriadená v roku 1986 v Belize (Cockscomb Basin Wildlife Sanctuary).[100]
V roku 1999 určili terénni vedci v 18 krajinách výskytu jaguárov najdôležitejšie oblasti pre dlhodobú ochranu týchto šeliem podľa stavu populácie, stability koristi a kvality biotopu.[31]
V roku 2010 boli v celom areáli rozšírenia vysledované optimálne trasy pohybu jaguárov naprieč hlavnými populáciami, aby bolo možné vytvoriť ekologické koridory, ktoré by mohli napraviť dôsledky izolácie vo vysoko fragmentovaných oblastiach.[101]
V roku 2012 americká vládna agentúra U.S. Fish and Wildlife Service, ktorá dohliada na voľne žijúce živočíchy a prírodné oblasti v Spojených štátoch amerických, vyčlenila na ochranu jaguárov celkom 3 392 km² veľké územie v Arizone a Novom Mexiku.[102]
V roku 2016 bol zverejnený národný plán ochrany prírody v Mexiku, ktorého počiatky siahajú až do roku 2005.[103] Vďaka spolupráci s vládnymi i mimovládnymi organizáciami a vlastníkmi pozemkov sa populácia mexických jaguárov zvýšila z odhadovaných 4 000 jedincov v roku 2010 na približne 4 800 jedincov v roku 2018.[104]
Nemenej dôležitou súčasťou v prípade ochrany jaguárov je vzdelávanie (osveta), najmä majiteľov rančov (poľnohospodárskych statkov), a ďalej tiež ekoturistika, teda turistika zameraná na poznávanie prírodných oblastí a chránených území, a to s ohľadom na životné prostredie. Ekoturistika je využívaná na to, aby vyvolala záujem verejnosti o charizmatické zvieratá, ako je jaguár, a zároveň generovala príjmy, ktoré možno využiť na jeho ochranu.[105][106]
Na odhad veľkosti populácie v konkrétnych oblastiach a na sledovanie jaguárov sa široko používajú fotopasce a telemetria (rádiové GPS obojky – technológia umožňujúca meranie na diaľku a diaľkový prenos dát). S pomocou detekčných psov sa vyhľadáva trus, z ktorého je možné zistiť v akej kondícii sa jaugári nachádzajú a čím sa v danej lokalite živia.[107]
Na miestach, kde je stále dostatok priestoru, vyskytuje sa prijateľné množstvo koristi a dochádzalo by len k minimálnemu kontaktu s ľuďmi prebieha snaha o reintrodukciu jaguárov, alebo sa o nej uvažuje, ako napr. v Spojených štátoch amerických resp. v Arizóne a Novom Mexiku.[32][108]
V predkolumbovskom období bol jaguár symbolom moci a sily.[109] V náboženstve Muiskov v Altiplano Cundiboyacense bol považovaný za posvätné zviera a ľudia sa počas náboženských rituálov obliekali do jaguárskych koží.[110] S kožami sa aj obchodovalo, ako napr. v regióne Orinoquía.[111] Sochy Olmékov s motívmi jagúárov s poloľudskými rysmi v tvári („jaguárodlakov“) boli nájdené na polostrove Yucatán vo Veracruze a v Tabascu.[112][113] Mayovia považovali tieto mocné mačkovité šelmy za svojich spoločníkov v duchovnom svete. Verili, že jaguár uľahčuje komunikáciu medzi živými a mŕtvymi a chráni kráľovskú domácnosť. Na mayskom pohrebisku v Guatemale boli objavené pozostatky jaguárskych kostí, čo naznačuje, že mohli jaguáre chovať ako domácich miláčikov.[114] Aztékovia uctievali silu tejto mačkovitej šelmy tak, že mali vo svojej armáde elitnú triedu bojovníkov známu ako „jaguárie rytieri“. Boli to bojovníci odetí v jaguárej kožušine, známi svojou statočnosťou.[115][116]
.jpg)
Podobne ako pred mnohými rokmi je aj dnes jaguár hojne využívaný ako symbol. Je národným zvieraťom juhoamerické Guyany a zobrazený je aj na znaku tohto štátu.[117] Na vlajke Amazonasu, kolumbijského departmentu, je zobrazená čierna silueta jaguára útočiaceho na lovca.[118] Nachádza sa tiež na štátnom znaku kolumbijského departmentu Córdoba aj znaku mesta Montería. Na znaku mexického štátu Guerrero je zobrazený jaguárí bojovník. Objavuje sa tiež na bankovkách brazílskeho realu.
Jaguár je často používaný v názvoch produktov, známym príkladom je automobilová firma Jaguar. Meno zvieraťa má vo svojom názve niekoľko športových tímov, napríklad floridský Jacksonville Jaguars hrajúci NFL alebo mexický futbalový tím Jaguares de Chiapas či kolumbijský Jaguares de Córdoba. Mexická rocková skupina Jaguares alebo islandská funková kapela Jaguár je tiež pomenovaná podľa tejto šelmy. Jaguár je aj v znaku argentínskej ragbyovej federácie, tej sa však hovorí Los Pumas (Pumy).[119]
Jaguár sa stal prvým oficiálnym maskotom Olympijských hier, ktoré sa odohrávali v Mexiku v roku 1968.[120] Jaguár Pandi bol tiež maskotom Letných olympijských hier mládeže 2018 v Buenos Aires.[121]
Dňa 29. novembra sa každý rok oslavuje Medzinárodný deň jaguárov, ktorý upozorňuje na celosvetové iniciatívy zasadzujúce sa o ochranu tohto druhu a na aktuálne hrozby, ktorým druh čelí.[122][123][124]
Jauguára amerického na Slovensku chová napr. Zoo Bratislava[125] a Zoo Bojnice[126]. V Česku napr. Zoo Olomouc,[127] Zoo Zlín[128] alebo Zoo Hodonín[129]. Platné k 21. marcu 2024.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
.jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
.jpg){kind=small}
.png){kind=small}
.png){kind=small}
