Hubblov vesmírny ďalekohľad
ďalekohľad na obežnej dráhe okolo Zeme / From Wikipedia, the free encyclopedia
Hubblov vesmírny ďalekohľad (skratka HST, z angl. Hubble Space Telescope; iné názvy: Hubblov teleskop/ďalekohľad, Hubble) je ďalekohľad na obežnej dráhe okolo Zeme. Pretože je umiestnený mimo zemskej atmosféry, získava ostrejšie obrázky veľmi slabých objektov než ďalekohľady na zemskom povrchu. Na obežnú dráhu bol vynesený raketoplánom Discovery pri misii STS-31 v roku 1990. Od svojho vypustenia sa stal jedným z najdôležitejších ďalekohľadov v dejinách astronómie. Je zodpovedný za mnoho priekopníckych objavov a pomohol astronómom lepšie pochopiť základné problémy astrofyziky. Pomocou ďalekohľadu sa podarilo získať niekoľko snímok, tzv. Hubblových hlbokých polí (angl. Hubble deep fields), tých najvzdialenejších objektov vo vesmíre.
Hubblov vesmírny ďalekohľad | |
Hubblov vesmírny ďalekohľad z raketoplánu Discovery počas druhej servisnej misie STS-82 | |
Prevádzkovateľ | NASA, ESA |
---|---|
Hlavní dodávatelia | Lockheed Corporation (teleso), Perkin-Elmer (zrkadlo) |
Dátum štartu | 24. apríl 1990 12:33:51 (UTC) |
Nosná raketa | Space Shuttle Discovery (STS-31) |
Kozmodróm | Kennedy LC-39B |
Zánik | odhad 2030 – 2040 (2020 – 2032 ak by vstúpil do atmosféry) |
COSPAR ID | 1990-037B (20580) |
Webová stránka | hubble.nasa.gov |
Hmotnosť | 11 110 kg (pri štarte) 12 247 kg po SM4[1] |
Rozmery | 13,2 m × 4,2 m[1] |
Energia | 2 800 W |
Elementy dráhy [2][3] | |
Epocha | 2018-08-27 14:42:52 UTC |
Umiestnenie | nízka obežná dráha Zeme |
Veľká polos | 6 917,1 km |
Excentricita | 0,0002612 |
Inklinácia | 28,47° |
Výška | ~540 km |
Apoapsida | 540,8 km |
Periapsida | 537,2 km |
Doba obehu | 95,4 min |
Obežná rýchlosť | 7,59 km/s |
Počet obehov za deň | 15,09 |
Teleskop | |
Typ | Ritchey-Chrétien reflektor optický, ultrafialový a blízky infračervený |
Priemer | 2,4 m[4] |
Zberná oblasť | 4,525 m²[4] |
Ohnisková vzdialenosť | 57,6 m[4] |
Prístroje | |
NICMOS | infračervená kamera/spektrometer |
ACS | prehliadková kamera (čiastočne chybná) |
WFC3 | širokouhlá kamera |
STIS | spektrometer/kamera |
COS | ultrafialový spektrograf |
FGS | presný navádzací senzor |
Od svojej prvotnej koncepcie až po vypustenie sa projekt potýkal s množstvom rozpočtových problémov a odkladov. Ihneď po vypustení sa zistilo, že hlavné zrkadlo má sférickú aberáciu. Po servisnej misii STS-61 v roku 1993 sa našťastie podarilo ďalekohľad dostať do plánovaného stavu a stal sa tak znovu schopným predpokladanej prevádzky.
Hubblov vesmírny ďalekohľad je súčasťou série Veľké kozmické observatóriá, ktorú vypracovala NASA. Ďalšími observatóriami sú Comptonove gama observatórium (Compton Gamma Ray Observatory), Röntgenové observatórium Chandra (Chandra X-ray Observatory) a Spitzerov vesmírny ďalekohľad (Spitzer Space Telescope).
Budúcnosť ďalekohľadu je neistá. Gyroskopy stabilizujúce ďalekohľad potrebujú výmenu a celý teleskop potrebuje naviesť na vyššiu obežnú dráhu, pretože časom klesne natoľko, že zhorí v atmosfére Zeme. Vedenie NASA pôvodne chcelo ďalekohľad ponechať už bez opravy svojmu osudu už od roku 2003. Na agentúru bol však vyvíjaný tlak, aby ďalekohľad ešte zachránila. NASA preto svoje rozhodnutie zvážila. Po obnovení letov raketoplánov, ktoré boli pozastavené po nehode druhého z nich, 31. októbra 2006 dal riaditeľ NASA Michael Douglas Griffin zelenú poslednej servisnej misii raketoplánu k ďalekohľadu – Atlantis STS-125, ktorá odštartovala 11. mája 2009. Od čias servisnej misie sú v súčasnosti už tri zo šiestich nových gyroskopov nefunkčné a štvrtý vykazuje problémy. 4. júna 2024 preto NASA oznámila, že pracuje na režime fungovania Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, pri ktorom stačí iba jediný gyroskop.[5]
Hubblov nasledovník Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba vzlietol na obežnú dráhu v roku 2021.[6] Má oveľa lepšie vlastnosti ako Hubble. Napriek tomu ho celkom nenahradil, pretože pozoruje v infračervenej oblasti spektra.