![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/df/Full_moon_partially_obscured_by_atmosphere.jpg/640px-Full_moon_partially_obscured_by_atmosphere.jpg&w=640&q=50)
Atmosféra Zeme
plynový obal Zeme / From Wikipedia, the free encyclopedia
Atmosféra alebo ovzdušie Zeme je plynový obal obklopujúci Zem.
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/df/Full_moon_partially_obscured_by_atmosphere.jpg/640px-Full_moon_partially_obscured_by_atmosphere.jpg)
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/34/Edge_of_SpaceSK.png)
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/e/e1/Atmosph%C3%A4re_Temperatur_600km.png/320px-Atmosph%C3%A4re_Temperatur_600km.png)
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/6b/Atmosph%C3%A4re_Dichte_600km.png/320px-Atmosph%C3%A4re_Dichte_600km.png)
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/cf/Standardatmosph%C3%A4re_1976_90km.png/320px-Standardatmosph%C3%A4re_1976_90km.png)
Nemá výraznú hornú hranicu (splýva s kozmickým priestorom) a otáča sa spolu so Zemou. Chráni nás pred škodlivým kozmickým žiarením, škodlivým slnečným žiarením a slnečným vetrom. Prebieha v nej tvorba počasia. Obsahuje vzduch, ktorý dýchame. Bez nej by nemohol existovať život.
Plyny, ktoré tvoria atmosféru, udržuje okolo Zeme gravitačná sila. Atmosféra sa najčastejšie delí na tieto časti: troposféru, stratosféru, mezosféru, termosféru a exosféru (pozri ďalej). Každá z nich obsahuje zmes plynov, ktorej hustota sa so vzdialenosťou od Zeme zmenšuje. Už vo výške 100 km nad morom (čiže v spodnej termosfére) leží tzv. Kármánova hranica, ktorú FAI (IAF, Medzinárodná astronautická federácia) považuje za začiatok vesmíru (outer space). (Ale napríklad FAA považuje za hranicu atmosféry výšku 80 km nad morom.)[1] Podľa meraní SOHO a ruského výskumného centra zasahujú najvyššie vrstvy zemskej atmosféry ďaleko za Mesiac, do vzdialenosti 630 000 km. Ide však iba o malé množstvo atómov vodíka.[2]
Do atmosféry vstupuje z okolitého vesmíru elektromagnetické vlnenie rôznych vlnových dĺžok, ale väčšinu z nich atmosféra na dlhé vzdialenosti pohlcuje. Prepúšťa len žiarenie s vlnovou dĺžkou medzi 1 cm až 11 metrov (rádiové okno) a s vlnovou dĺžkou medzi 300 až 1100 nm. Táto oblasť sa nazýva optické okno, napriek tomu, že obsahuje aj časť infračerveného a ultrafialového žiarenia. Optické okno je zvlášť dôležité pre život na Zemi.
Hustota atmosféry s nadmorskou výškou klesá. Približný tlak atmosféry v závislosti od nadmorskej výšky popisuje barometrická rovnica.
Fyzikálne procesy prebiehajú v atmosfére takmer nepretržite. Okamžitý stav atmosféry nazývame počasie, dlhodobý charakter atmosféry nad určitým územím je podnebie.