Compton GRO
From Wikipedia, the free encyclopedia
Compton GRO (Compton Gama Ray Observatory) niekedy nazývané aj CGRO alebo GRO bolo družicové observatórium patriace medzi Veľké kozmické observatóriá. S hmotnosťou 16 ton bolo najťažším kozmickým observatóriom, aké bolo na obežnú dráhu vypustené.
Compton GRO (Compton Gama Ray Observatory) | |
Umelecká predstava o ďalekohľade GRO vo vesmíre | |
Prevádzkovateľ | NASA |
---|---|
Družica | Zeme |
Dátum štartu | 5. apríl 1991 |
Nosná raketa | Raketoplán Atlantis |
Kozmodróm | Kennedyho vesmírne stredisko |
Trvanie misie | 9 rokov (3 348 dní) |
Zánik | 4. jún 2000 |
COSPAR ID | 1991-027B |
Hmotnosť | 15 620 kg |
Elementy dráhy | |
Typ dráhy | geocentrická |
Výška | ~ 450 km |
Doba obehu | ~ 90 min. |
Teleskop | |
Vlnová dĺžka | 30keV - 30 GeV |
Prístroje | |
BATSE | detektor gama zábleskov |
OSSE | smerovaný spektrometer s oscilačným detektorom |
COMPTEL | zobrazujúci Comptonov ďalekohľad |
EGRET | teleskop pre gama žiarenie |
GRO sa sústredilo na pozorovanie tých najenergetickejších procesov prebiehajúcich vo vesmíre, akými sú slnečné erupcie, vzplanutia gama žiarenia, pulzary, výbuchy nov a supernov, čierne diery a iné. Jeho prístroje boli desaťkrát citlivejšie ako zariadenia umiestnené na predchádzajúcich astronomických družiciach, pretože energetické fotóny sú pomerne vzácne. Gama detetor ERGET bol schopný určiť polohu bodového zdroja gama žiarenia s presnosťou na zlomky stupňa.
Prevádzkovateľom bolo NASA Office of Space Science, Washington (D.C.) (USA). Observatórium je pomenované podľa Arthura Comptona, ktorý je nositeľom Nobelovej ceny za fyziku za práce o rozptyle vysokoenergetických fotónov na elektrónoch. Tento proces sa nazýva Comptonov jav a uplatnil sa vo všetkých štyroch hlavných prístrojoch družice.
Compton GRO do vesmíru vyniesol raketoplán Atlantis počas misie STS-37 v roku 1991. Obiehalo Zem vo výške zhruba 450 km. V spektre gama žiarenia observatórium pozorovalo do roku 2000. Potom NASA rozhodla o jeho riadenom zániku v zemskej atmosfére.