From Wikipedia, the free encyclopedia
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Hrabanovská černava je 52,1864[1] ha veľká národná prírodná pamiatka, ktorá sa rozprestiera v Stredočeskom kraji v katastrálnom území Lysá nad Labem[1]. Ide o komplex mokradí a slatinných lúk na pramenisku ľavostranného prítoku Mlynařice (severne od Lysej nad Labem).[3] Pre svoj význam bola zaradená do sústavy Európsky významných lokalít Natura 2000.[3]
| Hrabanovská černava | |
| národná prírodná pamiatka | |
 Letecký pohľad na lokalitu | |
| Štát |  Česko |
|---|---|
| Región | Stredočeský kraj |
| Okres | Okres Nymburk |
| Lokalita | Lysá nad Labem |
| Nadmorská výška | 186 - 188 m n. m. |
| Súradnice | 50°13′3″S 14°50′3″V |
| Rozloha | 52,1864[1] ha |
| Vznik | 31. december 1933[2] |
| - Vyhlásilo | Ministerstvo školstva a národnej osvety |
| Správa | RP SCHKO Kokořínsko - Máchův kraj |
| Kód AOPK ČR | 118 |
  Hrabanovská černava Poloha na mape Česka | |
| Wikimedia Commons: Hrabanovská černava | |
| Webová stránka: BioLib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Európsky významná lokalita CZ0214050 | |
Hrabanovská černava je pozostatkom v minulosti v Polabí rozsiahlych slatín s ostricovomachovými spoločenstvami. Dnes sa jedná o najrozsiahlejší komplex tohto typu v Česku. Vyskytuje sa tu široké spektrum ohrozených a chránených druhov rastlín. Černava má mimoriadny význam pre botaniku, paleoekológiu, entomológiu a malakozoológiu.[3]
V 18. storočí bola na Hrabanove preukázaná po krátku dobu existencia rybníka. Z minulosti vieme, že v tejto oblasti dochádzalo k ručnej ťažbe slatiny a mnohé známky o tejto činnosti sa dochovali ako tône v západnej časti územia. Lúčna vegetácia sa pravdepodobne využívala pre kosenie len v suchších rokoch. V čase druhej svetovej vojny bolo v tejto oblasti vojenské cvičisko. Potom sa tu poľnohospodárska činnosť už neobnovila, čo viedlo k poškodeniu vzácnych mokraďových a lúčnych spoločenstiev tŕstím a vŕbovými krovinami.[4]
Národná prírodná pamiatka Hrabanovská černava bola založená 31. decembra 1933 Ministerstvom školstva a štátnej osvety, vtedy s názvom "Hrabanovské černavy u Lysé n. Labem" o pôvodnej rozlohe 27,6 ha.[5] Predmetom ochrany boli podľa zakladajúceho predpisu predovšetkým posledné zvyšky slatinných formácií v Polabí so šašinovými porastami.[6]
Vďaka tomuto významu sa tiež v budúcnosti dostala na zoznam Európsky významných lokalít Natura 2000. Zvláštnu územnú ochranu tak získali veľmi vzácne spoločenstvá bezkolencových lúk, xerotermých trávnikov a piesčin, ktoré sa do tej doby nachádzali mimo existujúce územia národnej prírodnej pamiatky.[7]
11. júna 1992 bola Hrabanovská černava prevedená Ministerstvom životného prostredia ČR do kategórie národnej prírodnej rezervácie.[8] Načo 3. februára 2010 bolo rozhodnuté o odovzdaní správy Národnej prírodnej rezervácie Správe chránenej krajinnej oblasti Kokořínsko.[9] 25. januára 2011 potom bola vyhlásená národná prírodná pamiatka Hrabanovská černava.[10]
Hrabanovská černava sa nachádza na južnom okraji Jizerskej tabule[3] v blízkosti severozápadného okraja mesta Lysá nad Labem na mierne zvlnenom reliéfe depresie medzi najviac vystupujúcimi kriedovými "horami" v nadmorskej výške 186 m n. m.. Geologický vek sa datuje do obdobia druhohôr a tvoria ju prevažne kriedové sedimenty, ktoré prekrývajú usadeniny z pleistocénneho alebo holocénneho obdobia. Sú to napríklad piesky, vápnité slatiny a sladkovodná krieda.[6] Nájdeme tu tiež pieskovce, hliny, sliene a slieňovce.[11] Nachádzajú sa tu ílové sladkovodné kriedy, v ktorých sa vyskytujú rastlinné a živočíšne zvyšky najmä mäkkýšov a lastúrnatiek.[6] Na časti územia môžeme nájsť tiež náveje viatych pieskov, ktoré miestami prekrývajú staršie organozeme. V okolí tejto lokality nadväzujú na miernych svahoch kambizeme.[3]
Za vznikom miestnych slatinných nálezísk stoja vývery artézskych prameňov, ktorých výdatnosť sa v čase mení. Tieto vody majú vysoký obsah vápnika. Táto voda tiež stojí za rôznorodosťou spoločenstiev černavy, pretože je jedným z najdôležitejších ekologických faktorov utvárajúcich túto oblasť. Preto je jedným z hlavných problémov ohrozenia tejto oblasti narušenie vodného režimu, ako sa tomu stalo napríklad v rokoch 1882 – 1904 keď došlo k odvodneniu lokality.[3]
Celkové podnebie v tejto oblasti je teplé, mierne suché s miernou zimou.
Najväčšiu plochu tu zastupujú vŕbové kroviny a spoločenstvá ostrice vysokej (Carex elata), tieto porasty sú postupne ničené rozrastajúcou sa trsťou obyčajnou (Phragmites australis). Tieto spoločenstvá sa nachádzajú v strednej a v západnej časti lokality, do ktorých po niekoľko desaťročí nijako nezasiahol človek. Ďalej tu ležia tône, pozostatky z minulosti po ťažbe slatiny, v ktorých môžeme nájsť vzácne druhy submerzných vodných makrofytov. Za veľkú vzácnosť môžeme považovať bublinatku obyčajnú (Utricularia vulgaris), pretože na Hrabanove je jedna z mála lokalít v Česku kde na ňu môžeme naraziť. Rozmanitosť druhov vodných makrofytov sa veľmi mení podľa času a aktuálne je najhojnejšia chara (Chara hispida).
Litorálne porasty najväčšej tône sú tvorené tiež maricou pílkatou (Cladium mariscus). Tá tu má jedno z troch súčasných stanovíšť v Česku. Aj pre smlz nebadaný (Calamagrostis stricta) je Hrabanovská černava jednou z dvoch lokalít v Česku kde sa vyskytuje. Vo východnej časti, ktorá je tiež najsuchšia, môžeme naraziť na bujné porasty šašiny hrdzavej (Schoenus ferrugineus) a jej krížencov so šašinou černastou (Schoenus nigricans).[6]
Veľmi významnú úlohu hrajú striedavo vlhké bezkolencové lúky, ktoré majú veľký vplyv na početnosť ohrozených druhov v tejto oblasti. Po znovunavrátení poľnohospodárskeho hospodárenia, tým myslíme kosenie, sa postupne vracajú vstavače a ďalšie ohrozené druhy. Príkladom môžeme uviesť vstavačovec strmolistý (Dactylorhiza incarnata), ale aj červenohlav močiarny (Orchis palustris). Z ďalších druhov rastlín stojí za pozornosť vstavač vojenský (Orchis militaris), ostrevka slatinná (Sesleria uliginosa), arábka slatinná (Arabis nemorensis), sitina pošvatá (Juncus subnodulosus)[6], bezkolenec belasý (Molinia caerulea), ostrica Buxbaumova (Carex buxbaumii), ktorá je v Česku veľmi kriticky ohrozený druh, ďalej potom ostrica Hostova (Carex hostiana), ostrica plstnatá (C. tomentosa), cesnak hranatý (Allium angulosum), päťprstnica hustokvetá (Gymnadenia densiflora), kosatka kalíškatá (Tofieldia calyculata), iskerník veľký (Ranunculus lingua), hrachor močiarny (Lathyrus palustris), žltuška žltá (Thalictrum flavum) a rad ďalších.[1]
V okolí černavy je tiež veľa vzácnych druhov z ríše živočíchov. Z entomologického hľadiska je táto lokalita významná vďaka niekoľkým novo objaveným druhom motýľov pre Čechy alebo Česko: (vreckovec páperový (Rebelia herrichiella), zdobníček Lienigov (Cosmopterix lienigiella), Rhigognostis hufnagelii, drobník (Stigmella zelleriella). Ďalej tiež vidlochvost feniklový (Papilio machaon), pierkavec konopáčový (Adaina microdactyla) a rúrkovček lužný (Coleophora Tamesis).
Z vodných mäkkýšov sa tu nachádza vzácna hrachovka kôstkovitá (Pisidium pseudosphaerium), hrachovka otupená (Pisidium obtusale) a kotúľka kýlová (Planorbis carinatus).
V tôňach môžeme nájsť ohrozené druhy obojživelníkov ako je mlok hrebenatý (Triturus cristatus), hrabavka škvrnitá (Pelobates fuscus) a kunka červenobruchá (bombina bombina). Ďalej tiež ropucha bradavičnatá (Bufo bufo), skokan štíhly (Rana dalmatina) a mlok obyčajný (Triturus vulgaris).
Zo zástupcov plazov: jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis).
Z vtákov tu majú hniezdisko močiarnica mekotavá (Gallinago gallinago), kaňa močiarna (Circus aeruginosus), trsteniarik škriekavý (Acrocephalus arundinaceus), prepelica poľná (Coturnix coturnix), svrčiak slávikovitý (Locustella luscinioides), slávik obyčajný (Luscinia megarhynchos) a fúzatka trsťová (Panurus biarmicus).[1]
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
Najdôležitejšie pre zachovanie lokality je čo najmenej narúšať vodný režim. Keďže, ale tento stav nie je v súčasnosti natoľko vážny, je dôležité tiež venovať pozornosť koseniu a manažmentu tejto oblasti. Týmto spôsobom je možné obmedziť rozširovaniu trsti (Phragmites australis), kríkov, predovšetkým vŕby popolavej (Salix cinerea) a novo i krušiny jelšovej (Frangula alnus) a sčasti aj smlzu kroviskového (Calamagrostis epigejos). Toto rozrastanie je veľmi nebezpečné, ale v poslednej dobe došlo k úspešnému spomaleniu expanzie.[3]
Vápnité slatiny, ktoré sú vhodné stanovište pre maricu pílkatú (Cladium mariscus)[12] je vhodné nechať bez akéhokoľvek zásahu človeka. Pri ostatných biotopoch lúky je úplne nevyhnutné pravidelné kosenie, bez ktorého by došlo k postupnej, úplnej degradácii biotopov. Je tiež veľmi dôležité zabrániť nadmernému zarastaniu drevinami.
V posledných rokoch bola kosená len severná časť pamiatky. V južnej časti slatiny nahradili porasty vysokých ostríc alebo degradovali v druhovo málo pestré tŕstie.[3]
