Martin Heidegger

	Martin Heidegger
	Západná filozofia; Filozofia 20. storočia
Biografické údaje
Meno	Martin Heidegger
Narodenie	26. september 1889, Meßkirch, Hohenzollernská provincia, Prusko
Úmrtie	26. máj 1976 (86 rokov), Freiburg im Breisgau, Západné Nemecko
Dielo
Škola/tradícia	fenomenalizmus, existencializmus
Oblasť záujmu	ontológia, metafyzika, umenie, grécka filozofia, technológia, jazyk, poézia, myslenie
Význačné myšlienky	Dasein
	Ovplyvnený Anaximandros · Parmenides · Herakleitos · Platón · Aristoteles · Duns Scotus · Kant · Hölderlin · Schelling · Hegel · Kierkegaard · Nietzsche · Dilthey · Brentano · Husserl · Rilke · Trakl · Jünger ;
	Ovplyvnil Strauss · Sartre · Kuki · Merleau-Ponty · Gadamer · Arendt · Marcuse · Foucault · Nancy · Ricoeur · Derrida · Agamben · Vattimo · Borgmann · Stiegler · Lacan · Dreyfus · Benoist ;
Podpis
Odkazy
	Martin Heidegger; (multimediálne súbory na commons)
	Biografický portál

Martin Heidegger (* 26. september 1889, Meßkirch, Hohenzollernská provincia, Prusko – † 26. máj 1976, Freiburg im Breisgau, Západné Nemecko) bol nemecký filozof, básnik, žiak a nasledovník Edmunda Husserla, zakladateľ fundamentálnej ontológie.

Rýchle fakty Biografické údaje, Meno ...

Zavrieť

Spočiatku sa chcel stať katolíckym kňazom. Štúdium teológie začal vo Freiburgu. Tu sa však začal po čase prikláňať k filozofii a tak zmenil študijný odbor. Stal sa žiakom Edmunda Husserla, od ktorého fenomenológie sa odrážal aj vo svojom diele. Po štúdiách pôsobil u Husserla ako asistent a nakoniec sa stal jeho univerzitným nástupcom. Po nástupe nacionálneho socializmu pôsobil ako rektor a profesor na univerzite vo Freiburgu, napokon však odstúpil a utiahol sa do ústrania. Zo začiatku sympatizoval s nacionálnym socializmom. Neskôr svoj postoj síce prehodnotil, ale aj tak tým zostal stigmatizovaný a stále je to považované za kontroverznú stránku jeho života. Po druhej svetovej vojne nesmel istý čas prednášať. Neskôr sa k pedagogickej a verejnej práci vrátil.

Diela

Jazyk jeho filozofie je osobitný, ba až excentrický a to výrazne sťažuje prístup k jeho dielu. Často pracuje s pôvodom slov, pátra po ich pôvodných významoch (to spôsobilo ťažkosti najmä pri prekladoch). Jeho najvýznamnejšie dielo je Bytie a čas (1927). Ním sa stal slávnym a uznávaným. Vracia sa v ňom k otázke bytia ako k základnej otázke celej filozofie. Heideggera tu zaujíma najmä bytie samotného súcna. K jeho ďalším dielam patrí Čo je metafyzika (1929), List o humanizme (1947), Holzwege (1950), Nietzsche (1961). Od r. 1975 vychádza súborné vydanie jeho diel, prednášok, neuverejnených rukopisov, ktoré zahŕňa 80 zväzkov.

V neskoršom období sa sústreďuje najmä na problematiku jazyka, resp. reči ako prostredia, v ktorom sa nám „vyjavuje" bytie.

Jadro Heideggerovej práce spočíva vo vypracovaní otázky o bytí a o čase. Učí, že bytie človeka sa nedá chápať ako predmet, ako substancia, ale treba skúmať bytie človeka a na bytie človeka aj poukazovať. Bytie človeka Heidegger nazýva pobyt. Heidegger skúma základnú štruktúru ľudského pobytu, aby mohol vôbec položiť základy náuky o bytí. Táto časť jeho učenia je najznámejšia. Podľa Heideggera je základnou ľudskou skúsenosťou úzkosť. V úzkosti nejde vlastne o nič iné ako o človeka. Úzkosť je úzkosťou ohľadom bytia na svete ako takého – pretože možnosť bytia vždy implikuje aj možnosť vlastného (ľudského) nebytia. V úzkosti sa človek stretáva s vlastnou smrťou.

Iné významné myšlienky venoval vývoju modernej vedy (Veda a zamyslenie, Čas obrazu sveta).

HEIDEGGER, M.: Bytí a čas. 2. vyd. Přel. I. Chvatík - P. Kouba - M. Petříček - J. Němec. Praha: OIKOYMENH 2008.
HEIDEGGER, M.: Kant a problém metafyziky. Přel. J. Pechar. Praha: Filosofia 2004.
HEIDEGGER, M.: Původ uměleckého díla. Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2016.
HEIDEGGER, M.: Anaximandrův výrok. Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2012.
HEIDEGGER, M.: Věda, technika a zamyšlení. Přel. J. Michálek - J. Kružíková - I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2009.
HEIDEGGER, M.: Věk obrazu světa. Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2013.
HEIDEGGER, M.: Co znamená myslet? Přel. P. Fischer - I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2014.
HEIDEGGER, M.: Co je metafyzika? Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2006.
HEIDEGGER, M.: Básnicky bydlí člověk. Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2006.
HEIDEGGER, M.: Konec filosofie a úkol myšlení. Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2006.
HEIDEGGER, M.: O pravdě a Bytí. Přel. J. Němec. Praha: Mladá fronta 1993.
HEIDEGGER, M.: O humanismu. Přel. P. Kurka. Rychnov nad Kněžnou: Ježek 2000.
HEIDEGGER, M.: Aristotelova Metafyzika IX, 1-3. Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2002.
HEIDEGGER, M.: Rozvrh fenomenologické interpretace Aristotela. Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2008.
HEIDEGGER, M.: "Už jenom nějaký bůh nás může zachránit." Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2013.
HEIDEGGER, M.: Fenomenologická interpretace Kantovy Kritiky čistého rozumu. Přel. J. Kuneš. Praha: OIKOYMENH 2004.
HEIDEGGER, M.: Rozhovory k osemdesátým narozeninám. Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2013.

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Martin Heidegger
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Martin Heidegger

Zdroj

Informácie v infoboxe sú sčasti alebo úplne prebrané z infoboxu článku Martin Heidegger zverejneného na anglickej Wikipédii.