Geórgios Pachymeres
byzantský učenec, spisovateľ, historik, sudca a filozof From Wikipedia, the free encyclopedia
byzantský učenec, spisovateľ, historik, sudca a filozof From Wikipedia, the free encyclopedia
Geórgios Pachymeres (iné prepisy: Geórgios Pachymerés[1]; Georgios Pachymeres, Georgios Pachymeris; gr. Γεώργιος Παχυμέρης; * 1242, Nikaia – † 1310) bol byzantský učenec, spisovateľ, historik, sudca a filozof. Býva označovaný ako najväčší polyhistor svojej doby.[2] V rodnej Nikáji sa mu dostalo vzdelania vo filozofickej škole založenej Jánom Vazatzom. Po roku 1261 (obnovenie Byzantskej ríše Nicejským cisárstvom) prišiel do Konštantínopola, kde študoval u Georgia Akropolitu. V Konštantínopole pôsobil aj ako klerik, diakon a ako cirkevný hodnostár (protekdikos), či cisársky sudca (dikaiofylak).[1] Počas svojho života napísal viacero diel, ktoré síce nevynikajú veľkou originalitou, ale dokazujú šírku a hĺbku jeho znalostí a poskytujú informácie o societe, myslení a dejinách v počiatkoch palaiologovskej doby. Jeho najvýznamnejším dielom bola kronika popisujúca súdobé dejiny.[2][3]
| Georgios Pachymeres | |
| spisovateľ, historik, filozof, polyhistor | |
 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 1242 |
| Nikaia | |
| Úmrtie | 1310 |
| Konštantínopol | |
| Národnosť | grécka |
| Dielo | |
| Žánre | kronika, filozofický spis |
| Témy | dejiny Byzantskej ríše, filozofia a jej podkategórie |
| Odkazy | |
 | Geórgios Pachymeres (multimediálne súbory na commons) |
13-dielne historické dielo popisujúce udalosti rokov 1255 – 1308 (do roku 1261 len stručne). Dielo autor písal na základe svojich vlastných skúseností, využíva ale aj početné písomné podklady, ktoré nielen kopíruje, ale aj uvádza. Značnú pozornosť venuje cirkevným udalostiam (napr. spory o úniu so Západom). Jeho vyjadrenia sa javia byť objektívne a nestranné, zároveň však obsahujú aj autorove názory a kritiku. Významne sa venuje byzantsko-osmanským vojnám a úpadku byzantskej moci v Malej Ázii. Kroniku nepísal typickým byzantským štýlom, ale inšpiráciu hľadal v antickej historiografii, najmä v Thoukydidovi. Hýbateľom svetových udalostí uňho podľa antickej tradície alegorická Tyché, verí teda historickému determinizmu. [1][2][3]
