Geórgios Akropolites
From Wikipedia, the free encyclopedia
Geórgios Akropolites (iné mená pozri nižšie; * 1217, Konštantínopol – † 1282, tamtiež) bol byzantský vzdelanec, štátny úradník a vojenský veliteľ, spisovateľ, historik a teológ.[1][2][3] Byzantský vyslanec na Druhom lyonskom koncile, kde v mene byzantského cisára Michala VIII. uznal univerzálny pápežský jurisdikčný primát.[4][5]
Rýchle fakty Osobné informácie, Narodenie ...
Geórgios Akropolites | |
byzantský spisovateľ, historik, úradník a vzdelanec | |
Osobné informácie | |
---|---|
Narodenie | 1217 |
Konštantínopol, Latinské cisárstvo | |
Úmrtie | 1282 |
Konštantínopol, Byzantská ríša | |
Národnosť | grécka |
Deti | dvaja synovia:[1] I. Kónstantinos Akropolites II. Melchisedek (mníšske meno) |
Dielo | |
Žánre | kronika, epitafy, panegytiky |
Témy | dejiny Byzantskej ríše |
Zavrieť
Jeho najvýznamnejším literárnym dielom je kronika Chroniké syngrafé, v ktorej opísal dobytie Konštantínopola križiakmi (1204) a dejiny Nikajského cisárstva.[1][2][3]