chemický zdroj elektrického napätia skladajúci sa z dvoch materiálov spojených elektrolytom From Wikipedia, the free encyclopedia
Galvanický článok (iné názvy pozri nižšie) je jednoduché zariadenie meniace (resp. schopné meniť) chemickú energiu na elektrickú energiu, ktoré pozostáva z (minimálne) dvoch elektród, ktoré sú spojené iónovým vodičom (spravidla elektrolytom). Elektródy sú spravidla navyše od seba (čiastočne) oddelené tzv. soľným mostíkom alebo pórovitou membránou niekde v strede nádoby s elektrolytom alebo podobným spôsobom. Najčastejšie sú elektródy zložené z odlišných materiálov; po vložení do iónového vodiča sa preto každá z nich nabije na iný potenciál, vznikne teda medzi nimi potenciálový rozdiel − elektrické napätie, čiže galvanický článok slúži ako zdroj elektrickej energie. Alternatívne (v tzv. koncentračných článkoch) môžu byť elektródy z rovnakého materiálu, ale každá je ponorená do iónového vodiča s inou koncentráciou; aj tu je výsledkom vznik elektrickej energie.
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{pracuje sa}} pre nečinnosť. (3. 6. 2022) |
Galvanický článok v širšom zmysle je definovaný vyššie; alternatívne sa označuje ako článok v užšom zmysle, elektrický článok v užšom zmysle, elektrochemický článok v užšom zmysle, elektrolytický článok v užšom zmysle, zriedkavo ako Voltov [alebo voltický alebo voltaický] článok v širšom zmysle a nepresne ako batéria (elektrická batéria, monočlánok, hovorovo baterka). Uvedené výrazy majú však aj iné významy, konkrétne:
Druhy galvanických článkov v širšom zmysle sú:
Galvanický článok dostal svoj názov podľa talianskeho lekára a prírodovedca Luigiho Galvaniho, ktorý v roku 1780 pri pitvaní žabích stehienok spozoroval ich zášklby po dotyku dvoch rozdielnych kovových predmetov na rôzne konce nervov, podobné zášklbom vyvolávaným elektrickým nábojom. Tento jav správne vysvetlil taliansky fyzik Alessandro Volta, a to vznikom elektrického napätia medzi dvoma kovmi (nástrojom a kovovým podkladom) vodivo prepojenými elektrolytom (obsiahnutým v bunkách). Na základe týchto úvah zostavil v roku 1800 článok, skladajúci sa z medenej a zinkovej elektródy ponorenej do roztoku kyseliny sírovej. Voltov článok dával napätie približne 1 V a stal sa prvým zdrojom stáleho elektrického prúdu, do tej doby sa elektrina vytvárala trením alebo indukčnou elektrinou. Objav Voltovho článku vydláždil cestu pre rozvoj skúmania elektrických javov.
Galvanické články sa používajú predovšetkým v prenosných elektrických spotrebičoch – baterkách, hodinkách, mobilných telefónoch, prenosných počítačoch, fotoaparátoch, kamerách, všade tam, kde sa spotrebič nedá pripojiť na elektrickú sieť alebo priamo použiť mechanický zdroj generátora. Ich nevýhodou môže byť nízke elektromotorické napätie, nízky výkon a krátka životnosť. Akumulátory sa dajú použiť aj na uloženie elektrickej energie, sú potrebné pri prerušení dodávky zo siete, napríklad v záložných zdrojoch alebo ako zdroj elektriny v stojacom automobile.
Po zapojení článku do elektrického obvodu prebiehajú vo vnútri článku reakcie, ktorými sa postupne znižuje elektrická energia, článok sa vybíja. Tieto reakcie môžu byť nevratné – napätie článku sa po vybití nedá obnoviť (primárny článok) alebo vratné – článok sa dá znova nabiť (sekundárny článok = akumulátor).
Pri prechode elektrického prúdu článkom sa prejaví vnútorný odpor článku. Vnútorný odpor Ri má za následok zníženie napätia článku na svorkovom napätí U:
Galvanický článok je vždy zdroj jednosmerného prúdu. V elektrických obvodoch, kde záleží na smere prúdu, je treba pred zapojením skontrolovať správnu polaritu elektród.
Pri zostavovaní galvanického článku sa pre elektródy a elektrolyty používa taká kombinácia chemických látok, aby potenciál vznikajúci na elektróde bol čo najväčší, a zároveň aby článok čo najviac vydržal.
Vhodnými a najčastejšími látkami pre zápornú elektródu je zinok, kadmium, lítium a hydrid rôznych kovov, pre kladnú elektródu uhlík (grafit) obklopený burelom (MnO2), nikel a striebro.
Ako elektrolyt sa používa v suchých článkoch a v olovenom akumulátore roztok kyseliny, v alkalických článkoch a v akumulátoroch sa používa roztok zásaditých zlúčenín alkalických kovov.
Prípadné ďalšie látky v elektrochemických článkoch majú za úlohu regulovať chemické reakcie tak, aby sa napríklad predĺžila životnosť článku, znížila možnosť úniku nebezpečných látok a pod.
Ue = elektromotorické napätie
em = merná energia (E/m, kde E je elektrická energia, m je hmotnosť)
eV = hustota energie (E/V, kde E je elektrická energia, V je objem)
hodnoty em a ev platia pre čerstvý článok, pri vybíjaní sa znižujú
+ kladná elektróda
− záporná elektróda
elektrolyt – vždy roztok uvedenej látky
názov článku (názov batérie) | elektródy | elektrolyt | Ue [V] | em [kJ/kg] | eV [MJ/m3] | poznámka |
---|---|---|---|---|---|---|
primárne články | ||||||
Voltov článok v užšom zmysle | +meď Cu −zinok Zn |
kyselina sírová H2SO4 | 1 | ? | ? | historicky prvý zdroj stáleho elektrického prúdu (1800) |
zinko-uhlíkový článok ([moderný] Leclanchého článok, suchý článok v užšom zmysle) |
+burel MnO2 −zinok Zn |
salmiak NH4Cl | 1,5 | 240 | 450 | obyčajná batéria |
alkalický článok | +burel MnO2 −zinok Zn |
hydroxid draselný KOH | 1,5 | 280 | 900 | kvalitnejšia batéria |
zinkovo-strieborný článok | +striebro Ag −zinok Zn |
hydroxid draselný KOH | 2,2 | 440 | 1400 | veľmi kvalitná batéria |
lítiový článok | +burel MnO2 −lítium Li |
hydroxid draselný KOH | 3,1 | ? | 2100 | dlhá životnosť |
sekundárne články | ||||||
olovený akumulátor | +oxid olovnatý PbO2 −olovo Pb |
kyselina sírová H2SO4 | 2,2 | 140 | 240 | tvrdý zdroj |
niklovo-oceľový akumulátor (NiFe) | +nikel Ni −oceľ |
hydroxid draselný KOH | 1,2 | ? | ? | nízka účinnosť |
niklovo-kadmiový alkalický akumulátor | +nikel Ni −kadmium Cd |
hydroxid draselný KOH | 1,3 | 120 | 350 | obyčajné dobíjacie batérie, jedovaté |
niklovo-vodíkový alkalický akumulátor | +nikel Ni −vodík MH)* |
hydroxid draselný KOH | 1,3 | 280 | 720 | kvalitné akumulátory, nejedovatý, nemajú pamäťový jav |
Primárne články aj akumulátory sa vyrábajú v rôznych rozmeroch a tvaroch (a v súvislosti s tým v rôznych kapacitách). Niektoré rozmery najmä článkov a batérií používaných v spotrebnej elektronike sú štandardizované napríklad:
Na dosiahnutie vyššieho napätia sa články spájajú sériovo do batérií (v najvšeobecnejšom zmysle tohto slova). Celkové napätie sa získa ako súčet napätí jednotlivých článkov v batérii. Napríklad plochá batéria obsahuje 3 suché články, 9V batéria obsahuje 6 suchých alebo alkalických článkov, automobilový akumulátor obsahuje 6 akumulátorových článkov:
Názov | typ článku | nabíjací | napätie článku | počet článkov | celkové napätie | typové značenie |
---|---|---|---|---|---|---|
Plochá batéria | Zinkovo-uhlíkový/zinkovo-chloridový/alkalický | nie | 1,5 V | 3 | V | 4,53R12, 3LR12 |
9V batéria | Zinkovo-uhlíkový/zinkovo-chloridový/alkalický | áno | 1,5 V | 6 | V | 96F22, 6LR61 |
Automobilový akumulátor | Olovený | áno | 2,1 V | 6 | V | 12,6
Pri paralelnom spojení článkov zostáva elektromotorické napätie rovnaké, batéria však znesie vyššie zaťaženie (môže dodávať väčší elektrický prúd). Paralelné spojenie článkov sa používa len zriedkavo, keďže vplyvom malých rozdielov vo vlastnostiach článkov môžu mať články rozdielne napätie, čo má za následok vyrovnávacie prúdy a zníženie kapacity batérie.
Ak sériovo zapojené články nemajú rovnakú kapacitu, môže pri hlbokom vybíjaní byť článok s najnižšou kapacitou vybitý pod prípustnú hranicu, v extrémnom prípade dôjde až k reverzácii napätia na článku a jeho zničeniu.[2]
Všeobecne povedané batériové zapojenie akumulátorov do trvalých sérií znižuje ich životnosť a kvalitu. Pri pohľade zvonku nie je žiadna nevýhoda zrejmá a pri použití v režime zdroja je situácia rovnaká ako u primárnych článkov, nenabíjacích. Všeobecne možno povedať, že sériové zapojenie pôsobí ako priemerovanie: Prúd je daný podľa Ohmovho zákona ako podiel súčtu napätia a súčtu vnútorných odporov.
V režime záťaže, nabíjanie, séria núti každému článku rovnaký spoločný prúd: To je v poriadku u identických článkov, avšak reálne je každý trochu iný. Navyše so zvyšujúcim sa počtom prebehnutých nabíjacích cyklov majú tieto rozdiely tendenciu sa rozchádzať. Život akumulátorovej série končí v extrémnom prípade úplným zničením ktoréhokoľvek článku. Kvôli jedinému defektnému článku sa potom musí zlikvidovať celá batérie: Ide teda o obdobu pravidla reťaze: Reťaz je práve tak silná, ako silný je jej najslabší článok.
Z pohľadu úspornosti a maximalizácie úžitku by bolo lepšie mať možnosť túto sériu rozbiť a zvyšné funkčné články ďalej použiť. A aj pri nabíjaní sériu rozpájvať a každý článok nabíjať zvlášť: Každý je totiž trochu iný, predovšetkým s iným vlastným odporom, preto aj pri rovnakom prúde potrebuje iné nabíjacie napätie. A to možno dosiahnuť jedine regulovanými zdrojmi prúdu zvlášť pre každý článok.
V praxi sa prijíma kompromis, kedy niekoľko málo akumulátorových článkov v sérii ešte možno považovať za prijateľnú mieru neefektivity: Do trvalej série sa zapája vždy len niekoľko článkov a ďalšie spojenia už sú rozoberateľné.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.