Druhá rževsko-syčovská ofenzíva
From Wikipedia, the free encyclopedia
Druhá rževsko-syčovská ofenzíva alebo operácia Mars bola sovietska útočná operácia, ktorá prebiehala od 25. novembra do 20. decembra 1942 v centrálnej časti sovietsko-nemeckého frontu. Jej úlohou bolo obkľúčiť nemecké jednotky pri meste Ržev, kde tvoril nemecký front výbežok ohrozujúci Moskvu.
Druhá rževsko-syčovská ofenzíva | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť bojov na východnom fronte počas druhej svetovej vojny | |||||||
Východný front počas druhej Ržev-syčevskej ofenzíve. | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Sovietsky zväz | Nemecko | ||||||
Velitelia | |||||||
G. K. Žukov (koordinátor) I. S. Konev (Západný front) M. A. Purkajev (Kalininský front) |
Günther von Kluge (Skupina armád Juh) Walter Model (9. armáda) | ||||||
Sila | |||||||
827 000 mužov 2352 tankov[1] |
600 000 mužov | ||||||
Straty | |||||||
70 400 mŕtvych alebo zajatých 145 301 zranených[2] 1 600 tankov |
40 000 mŕtvych, zranených alebo zajatých | ||||||
Východný front |
---|
Barbarossa – Pokračovacia vojna – Za polárnym kruhom – Leningrad – Rostov – Moskva – Sevastopoľ – Kerč-Feodosia - 2. Charkov – Voronež-Vorošilovgrad – Ržev-Viazma – Stalingrad – Kaukaz – Ržev-Syčovka – Velikije Luki – Ostrogošsk-Rossoš – Voronež-Kastornoje – 3. Charkov – Kursk – Smolensk – Donbas – Dneper – Pravobrežná Ukrajina – Leningrad-Novgorod – Krym – Bagration – Ľvov-Sandomierz – Jassy-Kišinev – Východné Karpaty – Pobaltie – Kurónsko – Laponsko – Rumunsko – Bulharsko – Debrecín – Kosovo – Belehrad – Budapešť – Visla-Odra – Západné Karpaty – Východné Prusko – Horné Sliezsko – Dolné Sliezsko – Viedeň – Berlín – Praha |
Útočnú operáciu na sovietskej strane viedli vojská Kalininského (M. A. Purkajev), Západného (I. S. Konev). Koordinátorom týchto vojsk a autor plánu ofenzívy bol G. K. Žukov. Úlohou sovietskych vojsk bolo obkľúčiť sily nemeckej 9. armády (W. Model) držiacej pozície v Rževsko-Viazemskom výbežku. Tento úder bol plánovaný ako druhý popri protiúdere pri Stalingrade. Viedli ho približne rovnako silné sovietske sily. Napriek svojmu rozsahu a veľkým obetiam na oboch stranách operácia neviedla k žiadnemu výraznému sovietskemu postupu a bola zastavená. Dodnes je považovaná za najväčší neúspech G. K. Žukova[1].