![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/a/a5/Delos_lions.jpg/640px-Delos_lions.jpg&w=640&q=50)
Dilos
From Wikipedia, the free encyclopedia
Dilos (novogr. Δήλος – Dilos) resp. po starogrécky Délos je malý ostrov v Egejskom mori v súostroví Kyklady. Je významným archeologickým náleziskom zapísaným v roku 1990 na zozname svetového dedičstva UNESCO. V období antiky bol veľkým náboženským a obchodným centrom. V súčasnosti nemá hospodársky význam a správne spadá pod blízky ostrov Mykonos.
![Svetové dedičstvo UNESCO](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/24/Welterbe.svg/50px-Welterbe.svg.png)
Delos* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
![]() | |
Alej mramorových levov | |
Štát | ![]() |
Typ | kultúrna pamiatka |
Kritériá | ii, iii, iv, vi |
Identifikačné č. | 530 |
Región** | Európa a Severná Amerika |
Súradnice | 37°23′36″S 25°16′16″V |
História zápisu | |
Zápis | 1990 (14. zasadnutie) |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Ostrov bol sídlom náboženských kultov už od prehistorických dôb. Podľa gréckej mytológie sa tu narodili bohovia Apolón a Artemis a Dilos sa stal jedným z najvýznamnejších miest Apollonovho kultu. Vďaka svojej výhodnej polohe bol odpradávna osídlený (3. tisícročie pred Kr.).
Ako významné kultové miesto sa stal centrom námornej amfiktyónie (náboženský spolok gréckych štátov), ku ktorej patrili i Atény, konali sa tu pravidelne náboženské slávnosti. Po založení aténskeho námorného spolku bol Dilos zvolený za jeho centrum a spolkovú pokladňu. Ostrov dlho zostal pod vplyvom Atén, ktoré podporovali miestny kult. Za nadvlády Macedónskeho kráľovstva sa stal významným obchodným prístavom. V roku 166 pred Kr. bol z vôle Ríma pripojený opäť k Aténam, ktorých súčasťou zostal do do čias kresťanstva. Počas prvej vojny Ríma s Mithridatom Pontským bol ostrov spustošený a začal upadať.
Od roku 1872 tu zásluhou Francúzskej školy v Aténach prebiehajú archeologické vykopávky, svojim významom porovnateľné s vykopávkami v Olympii a Delfách. Bola tu objavená rada stavieb datovaných od prehistorických (predmykénske a mykénske sídlisko) i archaických (Terasa levov) period, cez klasické obdobie (Apolónove chrámy a i.) až po významné stavby z doby helenizmu (agory, súkromné domy).