![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/6e/Mus%25C3%25A9e_du_Louvre_-_Art%25C3%25A9mis%252C_d%25C3%25A9esse_de_la_chasse_-_Ma_589.jpg/640px-Mus%25C3%25A9e_du_Louvre_-_Art%25C3%25A9mis%252C_d%25C3%25A9esse_de_la_chasse_-_Ma_589.jpg&w=640&q=50)
Artemis (bohyňa)
grécka bohyňa lovu a mesiaca / From Wikipedia, the free encyclopedia
Artemis alebo Artemida (po grécky Ἄρτεμις - Artemis, po latinsky Diana) je starogrécka dcéra bohyne Léto (Latóny) a boha Dia a sestra (dvojička) boha Apolóna (Foiba).
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/6e/Mus%C3%A9e_du_Louvre_-_Art%C3%A9mis%2C_d%C3%A9esse_de_la_chasse_-_Ma_589.jpg/640px-Mus%C3%A9e_du_Louvre_-_Art%C3%A9mis%2C_d%C3%A9esse_de_la_chasse_-_Ma_589.jpg)
Artemis je bohyňa lovu, divočiny, divých zvierat, prírody, vegetácie, pôrodu, starostlivosti o deti a cudnosti. Bola silne stotožňovaná so Selénou, zosobnením Mesiaca, a Hekaté, ďalším lunárnym božstvom, a tak bola popri oboch spomínaných považovaná za jedno z najvýznamnejších lunárnych božstiev v mytológii. Často sa túlala po gréckych lesoch, pričom ju sprevádzal početný sprievod, ktorý väčšinou tvorili nymfy, niektorí smrteľníci a lovci. Jej rímskym ekvivalentom je bohyňa Diana.
V gréckej tradícii je Artemis dcérou Dia a Léto, je dvojčaťom Apolóna. Vo väčšine opisov sú dvojčatá plodom mimomanželského vzťahu. Za to Diova manželka Héra zakázala Léto rodiť kdekoľvek na súši. Útočisko Léto poskytol iba ostrov Délos, kde mohla porodiť svoje deti. Zvyčajne sa ako prvé narodí dvojča Artemis, ktorá potom pokračuje v asistencii Léto pri pôrode druhého dieťaťa, Apolóna. Podobne ako jej brat bola kourotrofickým (dieťa vychovávajúcim) božstvom, teda patrónkou a ochrankyňou malých detí, najmä mladých dievčat, a žien, a verilo sa, že na ženy a deti privoláva choroby a zároveň ich od nich zbavuje. Artemis bola uctievaná ako jedna z hlavných bohyň pôrodu a pôrodníctva spolu s Eileithýou a Hérou. Podobne ako Aténa a Hestia, aj Artemis radšej zostávala panenskou bohyňou a bola zaprisahaná, že sa nikdy nevydá, a tak bola jednou z troch gréckych panenských bohyň, nad ktorými bohyňa lásky a žiadostivosti Afrodita nemala žiadnu moc.
V mýtoch a literatúre je Artemis predstavovaná ako lesná bohyňa lovu, obklopená svojimi stúpencami, ktorým sa nesmie skrížiť cesta. V mýte o Aktaeónovi, keď ju mladý lovec uvidí kúpať sa nahú, rozhnevaná bohyňa ho premení na jeleňa a potom ho zožerú jeho vlastné lovecké psy, ktoré nepoznajú vlastného pána. V príbehu o Kallisto je dievča vyhnané z Artemidinej spoločnosti po tom, čo porušilo sľub panenstva, keď si ľahlo s Diom a bolo ním oplodnené.
V epickej tradícii Artemis počas trójskej vojny zastavila vietor vanúci na grécke lode a uväznila grécku flotilu v Aulide po tom, čo kráľ Agamemnón, vodca výpravy, zastrelil a zabil jej posvätného jeleňa. Artemis požadovala obetovanie Ifigénie, Agamemnónovej mladej dcéry, ako náhradu za zabitého jeleňa. Vo väčšine verzií, keď Ifigéniu privedú k oltáru, aby ju obetovali, Artemis ju poľutuje, odvedie ju a na jej mieste nechá iného jeleňa. Vo vojne, ktorá nasledovala, Artemis spolu so svojím bratom-dvojčaťom a matkou podporovala Trójanov proti Grékom a vyzvala Héru na súboj.
Artemis bola jedným z najuctievanejších starogréckych božstiev, jej kult sa rozšíril po celom starovekom Grécku, jej početné chrámy, oltáre, svätyne a miestne uctievanie sa nachádzali všade v antickom svete. Artemidin chrám v Efeze bol jedným zo siedmich divov starovekého sveta, kým nebol vypálený do tla. K Artemidiným symbolom patril luk a šíp, tulec a lovecké nože a posvätnými boli pre ňu jeleň a cyprus. Diana, jej rímsky ekvivalent, bola uctievaná najmä na Aventínskom vrchu v Ríme, pri jazere Nemi v Albánskych vrchoch a v Kampánii.