Baltské more
From Wikipedia, the free encyclopedia
Baltské more[1](staršie [2][3] [resp. podľa niektorých názorov nesprávne [4]]: Baltické more, hovorovo Baltik [5]; po rusky Балтийское море - Baltijskoje more, po nemecky Ostsee, po dánsky Østersøen, po švédsky Östersjön, po poľsky Morze Bałtyckie, po fínsky Itämeri, po estónsky Läänemeri, po litovsky Baltijos jūra, po lotyšsky Baltijas jūra) je šelfové vnútrozemské more Atlantického oceánu, s ktorým ho spájajú prielivy Kattegat, Skagerrak a Severné more. Nachádza sa v severnej Európe. Je obklopené Škandinávskym polostrovom, pevninou východnej a strednej Európy a Jutským polostrovom s dánskymi ostrovmi.
Zaberá plochu 422 700 km² dosahuje priemernú hĺbku 48 m, maximálnu 470 m. Priemerná teplota na hladine v zime je na otvorenej časti mora 1 – 3 °C, v lete 18 – 20 °C, v centrálnych častiach je slanosť vrchných vrstiev 7 – 7,5 ‰. V zime zvykne zamŕzať Botnický záliv, Fínsky záliv a Rižský záliv.
Súčasťou mora sú zálivy:
- Botnický záliv na severe
- Fínsky záliv na východe
- Rižský záliv na juhovýchode
- Kaliningradský záliv na juhovýchode
- Gdanská zátoka na juhu
- Štetínska zátoka na juhu
- Meklenburská zátoka
- Kielská zátoka na juhozápade
Medzi najväčšie ostrovy patria:
Morský ľad sa v Baltskom mori zvyčajne začína tvoriť v polovici novembra v najsevernejších zátokách Botnického zálivu. Maximum zvykne dosahovať vo februári alebo marci, keď je okrem Botnického zálivu zamrznutý aj Fínsky záliv, Rižský záliv a more v oblasti súostrovia Ålandy. Počas najchladnejších zím môže nastať situácia, že zamrzne celé Baltské more. Naposledy sa tak stalo v zime 1986/1987.[6] Topenie ľadu začína zvyčajne v apríli, pričom v máji ľad prežíva len v severnej časti Botnického zálivu, kde sa môžu zvyšky udržať až do začiatku júna.
Najvýznamnejšie rieky ústiace do mora sú:
- Visla, Odra, Daugava, Gauja, Nemunas (rieka), Narva, Neva, Kymijoki, Kokemäenjoki, Oulujoki, Kemijoki, Tornionjoki (Torneälven), Luleälven, Skellefteälven, Umeälven, Ångermanälven, Indalsälven a Dalälven
Do úmoria Baltského mora patrí okrem krajín na jeho pobreží aj:
- Bielorusko, Česko, Nórsko, Slovensko a Ukrajina.
Na pobreží mora leží 9 štátov: Dánsko, Estónsko, Fínsko, Litva, Lotyšsko, Nemecko, Poľsko, Rusko, Švédsko.
K najdôležitejším prístavným mestám sa radia:
- Štetín, Gdansk, Gdynia, Rostock, Lübeck, Štokholm, Riga, Petrohrad, Kaliningrad, Klaipėda, Liepāja, Tallinn, Helsinki, Kodaň, Turku, Pori, Vaasa, Oulu, Luleå, Umeå, Gävle, Norrköping, Karlskrona, Malmö, Wismar a Kiel.
Na západe je more spojené so Severným morom (Kattegat) cez prielivy Malý Belt, Veľký Belt a Öresund.
V praveku a rímskej dobe bol kraj okolo Baltského mora (Pobaltie) spojený s Jadranským morom jantárovou cestou. V priebehu storočí o vplyv v oblasti Baltského mora bojoval Rád nemeckých rytierov, Rusko, Švédsko, Poľsko, Prusko a i. Významná bola severná vojna, vďaka ktorej Rusko znížilo vplyv Švédska.
Keď skončila 1. svetová vojna, získalo obnovené Poľsko prístav Gdansk (Danzig), čo pobúrilo Nemecko, ktoré počas 2. svetovej vojny obsadilo južne a východné pobrežie Baltu. Po vojne dostalo južné pobrežie Poľsko, východné Sovietsky zväz, ktorý zabral pobaltské republiky a vytvoril Kaliningradskú oblasť. Po rozpade ZSSR sa stav nezmenil.
Západné Pomoransko, mapa s 1635
Hrad Malbork – sídlo Rádu nemeckých rytierov
Švédsko v roku 1658
Krajiny na pobreží Baltského mora v roku 1939, pred začiatkom 2. svetovej vojny
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
