Amid (funkčná skupina)

Amid je všeobecne zlúčenina s funkčnou skupinou R_nE(=O)_xNR₂, kde n a x môžu byť 1 alebo 2, E je nejaký prvok a každé R reprezentuje organickú skupinu alebo vodík.^[1] Amidy sú deriváty oxokyseliny R_nE(=O)_xOH, ktorej hydroxylová skupina je nahradená amínovou skupinou. Amidy sú zvyčajne deriváty karboxylových kyselín (tzn. E = C), ale môžu to byť i deriváty anorganických kyselín (napr. sírovej, kedy E = S).^[2]

O iných významoch výrazu amid pozri amid.

Štruktúra troch druhov amidov: karboxamidu, sulfónamidu a fosforamidu.

Druhy

Dôležitými podskupinami amidov sú:

• karboxamidy,^[3] kde E = uhlík, so všeobecným vzorcom RC(=O)NR₂
• fosforamidy, kde E = fosfor, so všeobecným vzorcom R₂P(=O)NR₂
• sulfónamidy,^[4] kde E = síra, so všeobecným vzorcom RS(=O)₂NR₂

Ako amidy sa označujú aj:

• amidová skupina, –C(=O)N=, pozostávajúca z karbonylu vedľa dusíkového atómu
• cyklický amid alebo laktám, cyklická zlúčenina s –C(=O)NH– skupinou v kruhu,
• amidy kovov, iónové zlúčeniny s azanidovým iónom H₂N⁻ (konjugovanou zásadou amoniaku) alebo jeho derivátu R₂N⁻

Okrem toho existujú i amínový radikál (•NH₂) a kladne nabitý nitréniový ión (NH₂⁺). Obe tieto zlúčeniny sú však nestabilné.

Referencie

1. CHEMISTRY (IUPAC), The International Union of Pure and Applied. IUPAC - amides (A00266) [online]. goldbook.iupac.org, [cit. 2022-01-22]. DOI: 10.1351/goldbook.A00266. Dostupné online.
2. amidy kyselín. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, © 1999.
3. PUTALA, Martin; SALIŠOVÁ, Marta; VENCEL, Tomáš. Názvoslovie organickýc zlúčenín [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra organickej chémie, 2015, [cit. 2022-01-22]. Dostupné online.
4. Sulfonové kyseliny [online]. eluc.kr-olomoucky.cz, [cit. 2022-01-22]. Dostupné online. Archivované 2022-01-22 z originálu.

Zdroj

Chemický portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Amide (functional group) na anglickej Wikipédii.