Ak Kojunlu
From Wikipedia, the free encyclopedia
Ak Kojunlu (iné názvy pozri nižšie) bol kmeňový zväz (federácia[3] či konfederácia[2][4]) oguzských sunnitských[2] Turkov[5] (resp. Turkomanov[4]) ovládajúci územie dnešného východného Turecka, Iraku, Iránu (Perzie), Azerbajdžanu a Arménska. Združeniu kočovných kmeňov vládla rovnomenná dynastia.[5]
Ak Kojunlu آق قويونلو
| |||||||||||
Geografia
| |||||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||||
Národnostné zloženie |
|||||||||||
sunnitský islam východné kresťanstvo – pôvodné arménske a asýrske obyvateľstvo[2] šiitizmus – miestne, najmä perzské obyvateľstvo | |||||||||||
Štátny útvar | |||||||||||
|
Na výslnie dejín sa zväz dostal koncom 14. storočia po páde mongolskej moci na Blízkom Východe. Začiatkom 15. storočia zväz vytvoril mnohonárodný feudálny[5] štátny útvar (sultanát). Rivalom kmeňového zväzu bol zväz Kara Kojunlu (Čierna ovca). Zväz zanikol začiatkom 16. storočia.[3][2]