Turkické jazyky (iné názvy: turecké jazyky, staršie turkské jazyky, turkotatárske jazyky, zriedkavo turkitské jazyky, türkské jazyky)[1] sú jedna z vetví altajských jazykov, ale niekedy sa považujú za samostatnú jazykovú rodinu. Výraz sa občas používa aj v mierne užšom význame - pozri nižšie pod Delenie.
Mapa rozšírenia turkických jazykov.
Vysvetlivka: Slová uvedené v zátvorkách sú synonymá slova pred zátvorkou.
†orchonská turkičtina (staroturkičtina v užšom zmysle, starooghuzština) – t.j. jazyk Göktürkov (= Köktürkov, Modrých Turkov), jazyk orchonských nápisov
†staroujgurčina - staroujgurčina je aj synonymum čagatajčiny
†karlučtina (karlucko-ujgurské jazyky)
†stredoturkický slovník Mahmúda al-Kášgarího
†jazyk karachánovského štátu („karachanidčina“) – zaraďovaný aj pod aralsko-kaspické jazyky
†jazyk po karachánovskom období
†chórezmčina (chorezmijčina, chórezmská turkičtina, chorezmijská turkičtina, karluk-chórezmčina, chórezmská ujgurčina, chorezmijská ujgurčina) – bol to aj jazyk východnej Zlatej hordy; zaraďované aj ako izolovaný jazyk priamo pod (z-)turkické jazyky
†čagatajčina (starouzbečtina)
cátančina (ducha)
uzbečtina – delí sa buď na 4 skupiny dialektov (severná uzbečtina (Kazachstan), južná uzbečtina (Uzbekistan, Afganistan; iranizovaná alebo neiranizovaná), kypčak-uzbečtina, oghuz-uzbečtina) alebo podľa Ethnologue ako „makrojazyk“ uzbečtina na 2 jazyky (severná uzbečtina (Uzbekistan, Kazachstan, vrátane kypčak-uzbečtiny a oghuz-uzbečtiny) a južná uzbečtina (Afganistan))
východné turkické dialekty - dialekty z lokalít Kuča, Aksu, Chotan, Jarkand, Kašgar, Čerčen, Kerija, Turfan, Chami a i. (slabo preskúmané); zaraďované aj ako dialekty ujgurčiny
altajské turkické jazyky (altajčina v širšom zmysle, ojrotské jazyky)
severná altajčina - dialekty tubalarčina (tuba, tuba-kiži, jyš-kiži), kumandinčina (kumandi, kumandy, kumandú, kumandy-kiži), čelkančina (kú, kuu-kiži, lebedinčina); zaraďované aj ku kirgižštine
južná altajčina (ojrotčina) v širšom zmysle – dialekty južná altajšina v užšom zmysle (ojrotčina v užšom zmysle, altajčina v užšom zmysle, altaj-kiži), teleutčina (teleut, tälängät), telengitčina (telengit, tälängit, tälängüt)
urumčina – považovaná aj za nárečie krymskej tatárčiny alebo aspoň za jazyk patriaci priamo pod severozápadnú skupinu
r-turkické jazyky (r a l skupina turkických jazykov, oghurské jazyky, bulharské jazyky, hunsko-bulharské jazyky, turkicko-bulharské jazyky, bulharsko-turkické jazyky)
?†hunčina
?†chazarčina
?†avarčina (turkická avarčina) – pozor na zámenu s modernou avarčinou
Poznámka: Hunčina je tu zrejme považovaná za jazyk, ktorého rozdelením na západnú časť (západohunská vetva) a východnú časť (východohunská vetva) vznikli všetky dnešné turkické jazyky. [6]
