Štátny jazyk je pojem so spornou definíciou, ktorý najčastejšie znamená buď jednoducho celoštátny úradný jazyk, alebo jazyk so štátnointegratívnou a symbolickou funkciou, ktorý sa záväzne musí používať v určitých zákonmi stanovených (nie nevyhnutne len úradných) komunikačných sférach daného štátu. Podrobnosti o definíciách pozri nižšie.
Na Slovensku sa pojem štátny jazyk používa v ústave a v zákone o štátnom jazyku a štátnym jazykom je konkrétne slovenský jazyk.
Pojem štátny jazyk môže mať najmä tieto rôzne vymedzenia:
1. Najčastejšie sa štátnym jazykom myslí jednoducho celoštátny úradný jazyk; v užšom zmysle len ak je stanovený len jeden takýto jazyk, resp. ak je cieľom presadiť v celom štáte používanie jediného jazyka.[1][2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12]
Niekedy sa takto chápaný štátny jazyk obmedzuje len na tzv. vnútorný štátny jazyk (t. j. štátny jazyk používaný vnútri štátu), inokedy zahŕňa aj tzv. vonkajší štátny jazyk (t. j. jazyk používaný vo vzťahu k zahraničným štátnym orgánom), pričom vnútorný štátny jazyk sa môže (sčasti) odlišovať od vonkajšieho štátneho jazyky - napríklad vo vlastnom Uhorsku bola koncom 19. storočia vnútorným štátnym jazykom (de iure od roku 1868) maďarčina, ale vonkajšími štátnymi jazykmi boli maďarčina, nemčina a francúzština[pozn 1]. Porovnaj aj nižšie uvedenú Haarmannovu definíciu.[2][13][6][14]
Z iného hľadiska sa v minulosti niekedy pojem štátny jazyk obmedzoval buď len na jazyk úradných písomností[15][16], alebo naopak len na hovorený úradný jazyk (najmä parlamentov a súdov)[17][18][19], alebo len na jazyk, ktorý musia ovládať orgány štátu (pričom styk s občanmi môže byť v inom jazyku)[16][20], alebo len na jazyk právnych predpisov, zmlúv štátu a vojenských nariadení[16][20].
Príklady konkrétnych podrobnejších definícií štátneho jazyka chápaného (približne alebo presne) ako celoštátny úradný jazyk sú:
- H. Haarmann o štátnom jazyku (nem. Staatssprache) uvádza: Princíp štátneho jazyka ... hovorí, že v dotyčnom štáte je oficiálnym (inštitucionálnym) komunikačným médiom jeden jazyk, a to tak v rámci regionálnych a nadregionálnych inštitúcií, ako aj v styku vládnych pracovísk so zahraničnými štátmi. Toto usporiadenie platí pre úradný písomný styk a pre hovorený jazyk vo verejnom živote.[14][21]
- V právnej teórii medzivojnového Česko-Slovenska sa štátny jazyk chápal ako jazyk štátnych orgánov a podnikov používaný pri výkone štátnej moci, ktorá bola na ne prenesená, pokiaľ nejaké predpisy neustanovovali inak. Presné znenie definície bolo takéto: národný jazyk je jazyk, ktorým hovoria - telefonujú - i píšu - telegrafujú, tlačia, razia mince, označujú budovy, úradovne i hnuteľné predmety svojho úradovania, činia verejné vyhlášky - štátne úrady, ústavy, podniky, orgány [,] vykonávajúc časť štátnej moci výkonnej na ne prenesenú [,] zásadne, t. j. pokiaľ... nie je predpísané [inak][22].
- V právnej teórii súčasného Rakúska sa štátny jazyk (Staatssprache) chápe nasledovne: V pojme 'štátny jazyk' sú obsiahnuté všetky štátne orgány - v organizačnom a funkčnom zmysle - v styku medzi sebou a v styku so stránkami; štátny jazyk je teda oficiálny jazyk zákonodarstva, súdnictva a [verejnej] správy. V tomto zmysle spadajú pod súhrnný pojem štátny jazyk v zmysle § 8 rakúskej spolkovej ústavy najmä 'jazyk súdov'..., 'úradný jazyk' [verejnej] správy a tiež 'rokovací jazyk' všeobecných zastupiteľských zborov ... a 'jazyk vyhlasovania' v zbierkach zákonov...[23].
- Koncom 19. storočia Stanisław Madeyski-Poray publikoval prácu zhrňujúcu vtedajšie spory o definíciu štátneho jazyka v parlamente rakúskej časti habsburskej monarchie (ktorých výsledkom mimochodom napokon bolo, že pojem štátny jazyk sa až do zániku habsburskej monarchie v právnych predpisoch jej rakúskej časti vôbec nevyskytoval). Všetky definície síce zodpovedali alebo sa blížili k definícii štátneho jazyka ako celoštátneho úradného jazyka, ale pokiaľ ide o podrobnosti, autor konštatoval, že konkrétna definícia je sporná a je teda možné uviesť len abstraktnú súhrnnú definíciu, ktorá znie, že štátny jazyk je ten jazyk, v ktorom dochádza k vonkajšiemu vyjadreniu štátnych funkcií.[16].
2. Niekedy sa štátnym jazykom myslí (a) jazyk, ktorý je v danom štáte veľmi často používaný (resp. veľmi rozšírený), a/alebo (b) jazyk, ktorý má (spravidla de iure pridelené) privilegované, jedinečné postavenie v celom štáte resp. funkciu symbolu štátu a štátnointegratívnu funkciu. V tomto zmysle štátny jazyk zodpovedá najmä (pôvodne primárne anglickému) termínu národný jazyk (angl. national language), ale platí to len pre tie významy výrazu národný jazyk (porov. v článku národný jazyk), ktoré sa vzťahujú na štát ako celok (národ chápaný ako celý štát, politický národ) a nie na napr. na etniká (etnicky chápaný národ). Štátny/národný jazyk v tomto význame (teda význame č. 2) môže v praxi znamenať najmä:
- i) veľmi málo, viac-menej len formálne používaný jazyk (porov. napríklad dole uvedený význam č. 5) a je teda opakom pojmu úradný jazyk (táto možnosť platí len pre vyššie uvedený bod (b) ), alebo
- ii) pojem širší než úradný jazyk, pretože zahŕňa tak úradný jazyk (jazyk verejnej správy, súdov a právnych predpisov), ako aj jazyk sociálnej a kultúrnej komunikácie daného štátu, alebo
- iii) de facto prvý, čiže primárny, úradný jazyk (zatiaľ čo druhý, čiže sekundárny, úradný jazyk sa v danom štáte de iure označuje názvom úradný jazyk), alebo
- iv) celoštátny úradný jazyk (tento význam ale je tomto článku a často v literatúre považovaný za osobitný význam - porov. vyššie).
Takto chápaným štátnym/národným jazykom (čiže veľmi rozšíreným a/alebo privilegovaným jazykom štátu resp. jazykom ako symbolom štátu) je napríklad angličtina v USA a nemčina v Nemecku - v oboch prípadoch de facto, nie de iure. Ako príklady vyššie spomínaného rozlišovania pojmov štátny/národný jazyk a úradný jazyk možno spomenúť Filipíny, ktoré majú filipínčinu ako štátny/národný jazyk (angl. national language) a filipínčinu a angličtinu ako úradné jazyky, či Singapur, ktorý má malajčinu ako štátny/národný jazyk (angl. national language) a malajčinu, angličtinu, čínštinu a tamilčinu ako úradné jazyky. Podobne Kirgizsko má kirgizštinu ako štátny jazyk (kirg. mamlekettik til, rus. gosudarstvennyj jazyk) a ruštinu ako úradný jazyk. Menšinové jazyky Kirgizsko mimochodom označuje názvom národné jazyky, ide teda o pekný príklad situácie, kde pojmy štátny jazyk a národný jazyk neznamenajú to isté. Ojedinele môže mať štát viacero štátnych/národných jazykov (ale vždy ich je malý počet), napríklad Nigéria ich má tri - hauština, jorubčina a iboština. Tento význam termínu štátny jazyk je preberaný aj v článku národný jazyk.[3][24][25][4][26][27][28][29][30][31][32][33][34][35][36][37][38][39][40]
3. V súčasnej slovenskej jazykovede či práve nepanuje zhoda o presnej definícií štátneho jazyka, štátny jazyk sa ale v literatúre obyčajne chápe zhruba v zmysle vyššie uvedenej definície 2b)ii), prípadne ako niečo medzi definíciami 1 a 2b)ii). Vyplýva to už z celkového textu zákona o štátnom jazyku, v ktorom sa okrem iného spomína, že štátny jazyk je výrazom suverenity Slovenska a má prednosť pred ostatnými jazykmi, a v ktorom pod štátny jazyk síce primárne spadajú sféry napĺňajúce štandardnú definíciu úradného jazyka, ale spadajú podeň aj niektoré iné sféry, napríklad kultúrne (televízia a pod.)[41]. V komentároch k slovenskej ústave sa štátny jazyk charakterizuje okrem iného ako jazyk väčšinového národa so štátnointegratívnou funkciou a funkciou úradného jazyka, keďže sa v nich uvádza: Ak je jazyk väčšinového národa zakotvený v podobe štátneho jazyka, jeho cieľom je zabezpečovať používanie tohto jazyka ako dorozumievacieho prostriedku, ktorý zrovnoprávňuje a spája všetkých občanov bez ohľadu na ich príslušnosť k národnostnej menšine alebo etnickej skupine. Zároveň zaručuje jednotnú komunikáciu štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy na území Slovenskej republiky[42][43]. Niektorí slovenskí autori (ako prvý pravdepodobne Matej Považaj) dnes definujú štátny jazyk ako jazyk, ktorý sa používa na istom štátnom území ako záväzný vo vymedzených komunikačných sférach, pričom týmito komunikačnými sférami sa na Slovensku myslia sféry, v ktorých sa má štátny jazyk používať podľa zákona o štátnom jazyku, a teda nielen úradný jazyk[44][45][46]. Naopak v jednom svojom súčasnom texte Ministerstvo kultúry na jednom mieste štátny jazyk (nejasne) označuje ako synonymum úradného jazyka[7]. Daniela Števčeková zastávala názor, že najhlavnejšou (i keď nie jedinou) funkciou štátneho jazyka je funkcia úradného jazyka[44]. Jozef Mlacek sa v čase prijímania zákona o štátnom jazyku v roku 1995 vyjadril, že zavedením pojmu štátny jazyk sa slovenčina stane jedným zo symbolov štátu (a teda popri dovtedajšej národnoreprezentatívnej funkcii už bude mať slovenčina ako štátny jazyk aj štátnoreprezentatívnu funkciu), a okrem toho, že štátny jazyk je reprezentovaný len spisovným jazykom[47]. Pokiaľ ide vzťah k spisovnému jazyku, podobne Ján Findra na prelome tisícročí zastával názor, že z textu zákona o štátnom jazyku (platného v 90. rokoch 20. storočia) vyplýva, že štátnym jazykom sa myslí len kodifikovaný (t. j. spisovný) jazyk. Iní slovenskí jazykovedci boli a sú však naopak presvedčení, že štátny jazyk zahŕňa aj nespisovný jazyk, a text zákona o štátnom jazyku bol neskôr v tomto smere aj sčasti preformulovaný.[48][44][49]
4. Niekedy sa pojem štátny jazyk nevhodne paušálne stotožňuje s pojmom národný jazyk chápaným ako jazyk etnického (v našom prípade slovenského etnického) národa.[50][44]
5. Niekedy sa štátny jazyk (alternatívny preklad: národný jazyk) chápe ako jazyk používaný štátom len pri formálnych a ceremoniálnych príležitostiach, resp. jazyk ktorý slúži čisto len ako symbol štátu (napr. je v ňom napísaný text hymny), a na ostatné účely sa používa nejaký iný jazyk.[4][24]
6. Ojedinele sa štátny jazyk, skôr filozoficky, definuje ako "jazyk štátu". Toto sa interpretuje rôzne, najčastejšie ako viac-menej celoštátny úradný jazyk, ale ak sa pojem štát chápe ako ľudové spoločenstvo, môže takto chápaný štátny jazyk paradoxne znamenať ľudový (t.j. národný) jazyk resp. všetky ľudové (národné) jazyky daného štátu, čiže ide viac-menej o opak celoštátneho úradného jazyka. Podľa niektorých názorov je definícia "jazyk štátu" prázdna, nič nehovoriaca.[51][20]
7. Ojedinele sa ako štátny jazyk (angl. state language; synonymá: chóralekt, regionálny jazyk, národný jazyk) označuje autochtónny jazyk štátom stanovený ako reprezentatívny, resp. podporovaný, na používanie vo veľkom (spravidla administratívnom) regióne štátu, pričom slovo štátny v tomto prípade neznamená štát v bežnom stredoeurópskom ponínamí, ale spolkový/federálny štát alebo podobnú veľkú územnosprávnu jednotku. Pozri aj v článku národný jazyk.[52]
8. V súvislosti s čínštinou sa na Taiwane označuje názvom štátny jazyk (alternatívny preklad preklad: národný jazyk; po čínsky kuo-jü, v pchin-jine guóyǔ) mandarínčina resp. spisovná čínština.[53]
Ekvivalenty termínu štátny jazyk v niektorých svetových jazykoch sú:
- v nemčine: Staatssprache (alebo Landessprache či Nationalsprache, ale tieto termíny majú často iné významy)[54][55][56][57][58][59][12],
- v angličtine: state language (alebo national language, ale tento termín má, ako už bolo spomenuté vyššie, aj iné významy)[44][12][60][61][62][63][24][25],
- vo francúzštine: langue d'État (alebo langue nationale, ale tento termín má aj iné významy), langue officielle (tento výraz alternatívne znamená úradný jazyk) alebo vo francúzskej ústave langue de la République (doslova "jazyk Republiky")[12][64][29][65]
- v ruštine: gosudarstvennyj jazyk[30][29][61].
Pojem štátny jazyk vo význame celoštátny úradný jazyk (alebo vo veľmi podobnom význame), sa v minulosti v Európe používal v Nemecku (v literatúre i predpisoch od 19. do začiatku 20. storočia; "Staatssprache"), Uhorsku (v právnych predpisoch v rokoch 1868 - 1918/1920; "államnyelv"[66]) a Česko-Slovensku (v právnych predpisoch v rokoch 1920 - 1948; tvar uvedený v príslušnom zákone bol "státní, oficielní jazyk"[67]). Dnes je ešte bežný napríklad v právnych predpisoch Slovenska (od roku 1993; "štátny jazyk"), Rakúska (od roku 1919[68]; "Staatssprache"), Ruska (od roku 1991; "gosudarstvennyj jazyk")[61] a ostatných štátov bývalého Sovietskeho zväzu, napr. Ukrajiny[69], Kirgizska[29] či pobaltských štátov. Iné štáty často používajú vo svojich právnych predpisoch (napríklad ústavách) namiesto pojmu štátny jazyk iné pojmy, často napríklad používajú pojem úradný jazyk.[2][70][71][72][73][74]
V Bielorusku je v ruskej verzii ústavy použitý termín štátny jazyk, kým v bieloruskej verzii je použitý termín úradný jazyk[75].
Na Slovensku je podľa ústavy aj podľa zákona o štátnom jazyku štátnym jazykom slovenský jazyk.
Slovenský štátny jazyk a (ne)spisovný jazyk
Zákon o štátnom jazyku upresňuje, že štátnym jazykom sa tu myslí slovenský jazyk v jeho kodifikovanej podobe (t. j. v podobe, ktorú "na podnet odborných slovakistických výskumných pracovísk a odborníkov v oblasti štátneho jazyka schvaľuje a zverejňuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke" - pozri kodifikačná príručka), a že však "tým sa nevylučuje používanie inojazyčných nových odborných pojmov, termínov alebo pomenovaní nových skutočností, na ktoré sa ešte neustálil a nekodifikoval v štátnom jazyku vhodný rovnocenný výraz, ako aj používanie nespisovných jazykových prostriedkov, ak ide o ich funkčné využitie, najmä v umeleckej tvorbe a v publicistike." [76]
- Alternatívne sa označenia vnútorný a vonkajší vo vzťahu k úradnému (prípadne aj štátnemu) jazyku vzťahujú na to, či sa daný jazyk používa vnútri orgánov alebo v ich styku so stránkami.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
