Spisovný jazyk

Spisovný jazyk (z nem. Schriftsprache) alebo štandardný jazyk (z angl. standard language) alebo skrátene (spisovný) štandard alebo literárny jazyk (z rus. literaturnyj jazyk resp. franc. langue littéraire) môže byť:

• „najvyššia“, „prestížna“ celonárodná varieta/forma jazyka,^[1] ktorá je normovaná a kodifikovaná,^[2] synonymum: štandardná varieta, pozri štandardná varieta (prestížna forma)
• jazyk, ktorý má (aj) jednu alebo viacero štandardizovaných, normovaných podôb, teda jazyk, ktorý má jednu alebo viacero štandardných variet, pozri spisovný jazyk (jazyk so štandardnou varietou)

Spisovný jazyk je v delení národného jazyka podľa Horeckého (a podobných deleniach) na spisovnú varietu (celonárodnú spisovnú formu) – štandardnú varietu (štandardnú spisovnú formu) –  subštandardnú varietu (subštandardnú spisovnú formu) [- nadnárečovú varietu (nadnárečovú formu)] – nárečovú varietu (nárečovú formu) [- a ako špecifickú skupinu jazyk umeleckej literatúry]:^[3]

• a) spisovná varieta (t. j. spisovný jazyk ako najprestížnejšia forma jazyka)
• b) spisovná varieta + štandardná varieta (hovorový štýl) + subštandardná varieta (t. j. spisovný jazyk ako opak nárečí)
• c) spisovná varieta + štandardná varieta (hovorový štýl) (napr. v KSSJ)

Spisovný jazyk alebo literárny jazyk je zriedkavo: písaný jazyk.

Literárny jazyk je jazyk umeleckej literatúry.

Štandardný jazyk je všeobecne: štandardne používaný či nastavený jazyk (aj programovací a podobne).

Nespisovný jazyk alebo neliterárny jazyk alebo neštandardný jazyk je vždy opak vyššie uvedených definícií, čiže všetky ostatné časti jazyka resp. všetky ostatné jazyky než je v definícii uvedené.