Čierny Balog
obec na Slovensku v okrese Brezno From Wikipedia, the free encyclopedia
Čierny Balog je obec na Slovensku v okrese Brezno.
| Čierny Balog | ||
| obec | ||
.jpg) Železničná stanica Čiernohronskej železnice | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj | |
| Okres | Brezno | |
| Región | Horehronie | |
| Vodné toky | Čierny Hron, Vydrovo | |
| Nadmorská výška | 555 m n. m. | |
| Súradnice | 48°44′50″S 19°39′22″V | |
| Rozloha | 147,1 km² (14 710 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 4 947 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 33,63 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1607 | |
| Starosta | Michal Vetrák[3] (nezávislý) | |
| PSČ | 976 52 | |
| ŠÚJ | 508527 | |
| EČV (do r. 2022) | BR | |
| Tel. predvoľba | +421-48 | |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Závodie 2/2 976 52 Čierny Balog | |
| E-mailová adresa | poslať email | |
| Telefón | 048 / 630 43 10 | |
| Fax | 048/630 43 29 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Čierny Balog | ||
| Webová stránka: www.ciernybalog.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Rozľahlá obec sa nachádza v srdci Veporských vrchov, asi 4 km južne od Brezna. Tvorí ju 13 osád, situovaných pozdĺž toku Čierneho Hrona a v priľahlých údoliach, obkolesených hustými lesmi. Rieka tvorí os územia a pokračuje severozápadným smerom k Hroncu, kde sa vlieva do Hrona.
Z Hronca až po osadu Dobroč rieku lemuje úzkorozchodná Čiernohronská železnica, ktorá v čase najväčšieho rozmachu dosahovala dĺžku takmer 132 km. Obcou prechádza cestná spojnica II/529 z Brezna cez sedlo Tlstý javor do Hriňovej.
Osady
Obec má 13 osád[4]: Krám, Jergov, Balog, Závodie, Vydrovo, Medveďovo, Dolina, Fajtov, Komov, Látky, Jánošovka, Pustô a Dobroč.
Osídľovanie okolia Čierneho Balogu vo väčšom rozsahu nastalo v 15. storočí, kedy do oblasti Horehronia prišli valašskí pastieri. O storočie neskôr sa tu začali usadzovať drevorubači, ktorí tu už okolo roku 1550 ťažili drevo pre potreby baní a hút. Prvá písomná zmienka o osade v údolí pochádza z 11. júna 1607.
Najstaršou osadou obce je Krám (z nem. obchod, sklad), ktorá vznikla okolo roku 1563 ako základňa drevorubačov so sídlom ich majstra a skladmi náradia i potravín. Okrem ťažby dreva a jeho splavovania sa obyvatelia venovali i poľnohospodárstvu a chovu dobytka a oviec. Postupne začali vznikať nové pasienky a časom aj osady, ktoré využívali novovzniknuté plochy na vznik obydlí, bližšie pri zdrojoch dreva a železnej rudy.
Osada Jergov v blízkostí štôlní na železnú rudu sa spomína v roku 1615, následne vznikla osada Balog, ktorá sa časom stala centrom drevorubačov. Rozširovanie pokračovalo Závodím, Medveďovom, Fajtovom, Komovom a ďalšími. Podľa tmavých usadenín v rieke dostala názov Čierny Hron a osadám sa v 18. storočí začalo podľa vtedy najväčšej osady hovoriť Čiernohronský Balog. Postupne s rozmachom drevorubačstva, ťažby rudy, no aj poľnohospodárstva, pastierstva a remesiel rástol aj počet obyvateľov a v 70. rokoch minulého storočia dosahoval počet 6400. Populácia Čierneho Balogu poklesom ťažby a zánikom pracovných príležitostí postupne klesla na terajších približne 5100 obyvateľov.
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej v osade Čierny Balog, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1804. Stojí na mieste staršieho dreveného kostola z roku 1753.[5]
- Rímskokatolícky kostol premenenia Pána v osade Dobroč, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1936.
- Úzkorozchodná Čiernohronská železnica, ktorú začali budovať v roku 1908. Na prelome tisícročí začali Lesy SR vo Vydrovskej doline budovať Lesnícky skanzen s expozíciami zameranými na ťažbu a spracovanie dreva, obhospodarovanie lesa a život drevorubačov.
Kostol Panny Márie Nanebovzatej
Kostol premenenia Pána
Čiernohorská železnica
.jpg)
Rodáci
- Jozef Dekret Matejovie (* 1774 – † 1841), priekopník v obnove lesov, zakladateľ moderného lesného hospodárstva
- Róbert Albert Gottier (* 1897 – † 1968), Organizátor triednych bojov, protifašistického hnutia a SNP na Horehroní. Podpredseda Národného zhromaždenia (1945 - 1954)
- Ladislav Ťažký (* 1924 – † 2011), prozaik, publicista, dramatik a scenárista
- Jozef Kliment (* 1928 – † 2007), poľnohospodársky odborník, vysokoškolský profesor
- Anton Auxt (* 1931 – † 1987), pedagóg a matematik
- Anton Dekrét (* 1932), matematik a vysokoškolský pedagóg
- Peter Kováčik (* 1936), prozaik, dramatik a filmový scenárista
- Tibor Šagát, (* 1942), lekár a politik
- Viktor Pečovský (* 1983), reprezentant Slovenska vo futbale a v súčasnosti hráč MŠK Žilina
- Paulína Fialkova (* 1992), biatlonistka
- Ivona Fialkova (* 1994), biatlonistka
- Gustáv Papp (* 1919 – † 1997), operný spevák
Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[6] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[7][8]
Týniště nad Orlicí, Česko (1973)
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
