wjes w Budyskim wokrjesu, měšćanski dźěl Budyšina From Wikipedia, the free encyclopedia
Mały Wjelkow (němsce Kleinwelka) je hornjołužiska wjes ze 728 wobydlerjemi, kotraž je wot lěta 1999 z měšćanskim dźělom Budyšina.
| |||||
město: | Budyšin | ||||
zagmejnowanje: | 1999 | ||||
wobydlerstwo: | 728 (31. decembra 2023)[1] | ||||
wysokosć: | 190–220 metrow n.m.hł. | ||||
51.21083333333314.394166666667190–220 | |||||
póstowe čisło: | 02625 | ||||
předwólba: | 03591 | ||||
wotwodźene słowa: |
| ||||
Połoženje Małeho Wjelkowa w Budyšinje | |||||
wikidata: Mały Wjelkow (Q159916) |
Mały Wjelkow leži w sewjernym dźělu wulkeho wokrjesneho města, na sewjerowuchodnje Słoneje Boršće a sewjerozapadnje Ćichońcy. Na sewjeru leži Chelno, na wuchodźe Lubochow a na zapadźe Wulki Wjelkow. Zapadny dźěl wsy wobsteji z něhdyšeje Ochranowskeje kolonije z 18. lětstotka. Na juhu je Mały Wjelkow zwjazany ze Zajdowom.
Přez wjes wjedźe zwjazkowa dróha 96 z Budyšina do Wojerec, wot kotrejež wotbočujetej statna dróha S106 do Minakała a wokrjesna dróha K7274 na směr Słonu Boršć. Něhdyše dwórnišćo leži wuchodnje Małeho Wjelkowa.
Michał Rostok naliči 1887 slědowace serbske ležownostne mjena: Garbaŕski hat, Garbaŕska łuka, Pola Honec zahrodki, Po wětrnika, Na Šołćic, Pola skałow, Na horach, Pola plantaže, Grulec skała, Winčec wotpočink, Pola Ćichonic, Pola Zajdowa, Pola Kobanje, Na małej łučcy, Šćěpankec łuka, Pola keŕkow, Pola Libuchowa, Pola keŕchowa, Srački = Šimanec hórka (přir. Na Šimanach, Słona Boršć), Kušeńca.[2]
Prěnje historiske naspomnjenje Małeho Wjelkowa jako Welkaw opetz bě w lěće 1419.[3] Wot 1750tych lět natwarichu přiwisnicy Ochranowskeje bratrowskeje wosady, mjez nimi wjele Serbow, na ležownosćach Małowjelkowskeho kublerja Mateja Dołheho nowu koloniju, kotraž słužeše potom jako regionalny centrum pietizma a skutkowaše wosebje tež mjez Serbami we wokolinje. Mały Wjelkow sta so z kubłanišćom serbskeje wjesneje młodźiny a z wažnym centrumom serbskeho pismowstwa.[4] Twarjenja Ochranowskeje kolonije su so zwjetša hač do dźensnišeho zachowali.
Wot lěta 1890 měješe wjes zastanišćo při železniskej čarje Budyšin–Rakecy, kotraž wjedźeše wot 1908 hač do Wojerec. W lěće 1999 bu wosobowy wobchad zastajeny a 2001 so čara zawrě.
Hač do lěta 1999 bě Mały Wjelkow samostatna gmejna z wjesnymi dźělemi Wulki Wjelkow, Lubochow, Zajdow, Ćemjercy (wot 1936), Chelno a Miłkecy (wot 1973).
Hlej tež: Kulturne pomniki w Małym Wjelkowje
Po Mukowej statistice z lětow 1884/85 rěčachu tehdy 96 wot cyłkownje 105 Małowjelkowčanow w starej wsy serbsce (91 %). W Ochranowskej koloniji běchu to jenož sto wot 500 wobydlerjow (20 %).[5] Arnošt Černik zwěsći w lěće 1956 w Małowjelkowskej gmejnje serbskorěčny podźěl wobydlerstwa wot hišće 31,1 %.[6]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.