Paraguái
tetã hekosãsóva Ñembyamérikape / From Wikipedia, the free encyclopedia
Paraguái, herateéva Paraguái Tavakuairetã (karaiñe'ẽme: República del Paraguay), ha'e hína peteĩ tetã opytáva Ñembyamérika mbytépe. Hyepýpe oĩ 17 tetãvore ha tavusu, Paraguay, ombovóva ijyvy ape, ha oñembovóva avei 259 tetãvore'ivépe. Itavusu iguasuvéva héra Paraguay. Paraguái ha'e hína peteĩ tetã ojeporuha apoukapy peteĩcha maymáva guarã, jekopytyjojarapépe, noiméi tupã rapépe. ipu'aka oimeite tetã py'ápe ha hekuái oiko mburuvicharapépe. Paraguái avei omoheñõi Ñemby Ñemuha Arahentína, Pindoráma ha Uruguái ndive.
Tavakuairetã Paraguái | ||||
---|---|---|---|---|
Paraguái | ||||
| ||||
Tetã ñe'ẽ akã: Py'aguapy ha tekojoja | ||||
Tetã Momorãhéi: Tetã Paraguái Momorãhéi | ||||
Tavusu (ha táva tuichavéva) | Paraguay | |||
Ñe'ẽ tee | Karaiñe'ẽ ha avañe'ẽ | |||
Tetãygua réra | Paraguaigua | |||
Tekuái reko | Tetã mburuvicharapépe | |||
• Tendota | Santiago Peña | |||
• Ombuekoviáva | Hugo Velázquez | |||
Tetã Amandaje | Congreso de Paraguay | |||
Sãso • Ñemongu'e guasu • Oñemoañete • Jekuaaukapyre |
Epáña pegua 15 jasypo ary 1811 25 jasypateĩ ary 1842 10 jasyporundy ary 1880 | |||
Yvy apekue | Ñemoĩha 60.º | |||
• Opaite | 40.752 km² | |||
• Y (%) | 2,6;% | |||
Tembe'y | 3798 km | |||
Y rembe'y | 0 km | |||
Yvyty yvatevéva | Yvyty Perõ | |||
Ava hetakue | Ñemoĩha 106.º | |||
• Hetakue | 7.353.672 hab. (2021) | |||
• Typy'ũ | 17,83 hab./km² | |||
PIB (PPA) | Ñemoĩha 94.º | |||
• Opaite (2018) | USD 97;779 sua | |||
• Per cápita | USD 5207 | |||
PIB (nominal) | Ñemoĩha 94.º | |||
• Opaite (2018) | USD 38.;287 sua | |||
• Per cápita | USD 5905 | |||
IDH (2020) | 0,728 (103.º) – Yvate | |||
Viru |
Guarani (; PYG ) | |||
Ára | UTC−4 | |||
• Arahakúpe | UTC−3 | |||
ISO Jehero | 600 / PRY / PY | |||
Tetã renda tee Ñandutíme |
.py | |||
Tetã pumbyry papapy |
+595 | |||
Tetã puhoe papapy |
| |||
Tetã aviõ papapy |
ZP | |||
Mba'yrumýi papapy tee |
PY | |||
COI Jehero | PAR | |||
Atyvete ONU, w:es:URUPABOL, G77, OEA, Unasur, Mercosur, OEI, Grupo de Río, Unesco, Unión Latina, Interpol, CAF, OACI, BID, Banco del Sur, ALADI, OLADE, CELAC, w:es:Grupo de Lima ha SELA.
| ||||
Opaite Tetã Yvýgui | ||||
| ||||
[editar datos en Wikidata] |
Omohembe’y Arahentína ndive ñembykuarahyresẽ, ñemby, ñembykuarahyreike ha kuarahyreike gotyo; Vorívia ndive yvate ha yvatekuarahyreike gotyo ha Pindoráma ndive kuarahyresẽ ha yvatekuarahyresẽ ngotyo. Yvy ape 406 752 km²-gui ndive, kóva hína poha tetã imichĩvéva Ñembyamérikame. Ijyvy tuicha ojekuaa mokõi tendáre ojopehẽ’áva ysyry Paraguay ndive: tenda kuarahyresẽ gotyogua, tenda itavaitevéva, ha tenda kuarahyreike gotyogua, hérava Cháko. Ndorekói para rembe’y jepe, oreko ysyry rembe’y ha ygarupa ysyry Paraguay ha Paranápe ome’ẽva ichupe tape paraguasu Atlántiko guio Hidrovía Paraná-Paraguay rupi.
Paraguái apoukapyguasu ha'e Paraguái hína tetã oikohápe arandueta ha iñe'ẽkõi, oreko katu mokõi ñe'ẽ mburuvichapegua, karaiñe'ẽ ha avañe'ẽ. 94 % mitãnguéragui orekóva 15 ary Paraguáipe omoñe'ẽkuaa ha ava oiko haimete 78,1 ary peve ha'éicha CIA World Factbook. Oime tenda 98-pe yvypóra ñakãrapu'ã rechaukahápe 0,728 ndive 2020-me ha ko YÑR ijyvate. Paraguái herekopykuaápe oĩ 11,4 % pehẽngue ñembyaty ha mymba reheguágui, 33,5 % pehẽngue apopyrégui, 47,5 % pehẽngue pytyvõgui ha 7,6 % tásape.
Yvypóra oguahẽ ñepyrũme Paraguáipe Neolítikogui ag̃ui, 3200 ary Kiríto mboyve. Ára Kolõ mboyvépe oikoraka'e ko'ápe ava tupi-guarani ha matáko-guaikuru. Ñeguahẽ ava Epáñagua ndive oñepyrũ Epáña poguy ko tendápe saro'y XIX-pe, ko saro'ýpe katu Paraguái ohupyty isãso.