Mustafa Kemal Atatürk
From Wikipedia, the free encyclopedia
Mustafa Kemal Atatürk ha'e akue peteĩ ñorairõha aty ruvicha ha ojokuaikuaáva Tuykía retãgui. Tavakuairetã Tuykía mburuvicha peteĩha ha pe omoñepyrũva ku tetã. Ho'ávove Mburuvi otománo oñemboja'opa ijyvykue, upe aja Atatürk omyakã aty ohekáva Tuykía hekosãsorã. Tuicha oñorairõ hetãre ha ipahápe ohupyty iñemosãsorã. Oiko rire chugui Tuykía mburuvicha, omoambuepa ha omyatyrõ hetã remimoĩbyre, toiko hag̃ua tetã jekopytyjojáre ohóva, ndaijeroviapy peteĩriva ha oñemohendáva peteĩ tavakuairetãicha. Atatürk oisãmbyhy hetãre 1923 guive omano meve 1938-pe.[1]
Ha'e niko heñói Tesalónika-pe, táva Mburuvi otománo pegua, ha ohecha okakuaávo ku mburuvi oñehundiha, oñemopehẽ aja ku mburuvi heta tetãme ha'e omba'apoite oporohechauka Tuykía ikatu isãsoha avei. Opa rire Ñorairõ Guasu Peteĩha, oñemboja'opa Mburuvi otománo ndaipu'akáigui ñorairõme, upe guive oñepyrũ ñorairõ ohekáva Tuykía rekosãso ha Atatürk katu omyakã. Ko héra Atatürk he'ise 'Tuykía retãyguakuéra itúva' ha oñeme'ẽ ichupe oiko aja hetã mburuvicháramo.[2] Omano ára 10 jasypateĩ 1938-pe hasyitégui, ha ombyekovia chupe ojupi karai İsmet İnönü.