Tẹ́lískópù Òfurufú Hubble
From Wikipedia, the free encyclopedia
Tẹ́lískópù Òfurufú Hubble tabi Agbéwọ̀ọ́kán Òfurufú Hubble (Hubble Space Telescope; HST tabi TOH) je teliskopu ofurufu kan to je gbigbe lo sinu onaayipo pelu Oko Alobo kan ni 1990, to si wa nibe latigba na. O je teliskopu to ni enu-iwole imole 2.4-meter (7.9 ft), o si wa ni onaayipo isale Aye, awon irinse mererin pataki Hubble le sakiyesi ni itanka eti inuaro, alafojuri, ati eti inupupa. Teliskopu na je sisoloruko fun atorawo Edwin Hubble.
The Hubble Space Telescope as seen from the departing Ọkọ̀-àlọbọ̀ Òfurufú Atlantis, flying Servicing Mission 4 (STS-125), the fifth and final human spaceflight to visit the observatory. | |
Ìrojọ́ gbogbogbo | |
---|---|
NSSDC ID | 1990-037B |
Àgbàjọ | NASA / ESA / STScI |
Ọjọ́ ìgbéra | April 24, 1990, 8:33:51 am EDT[1][2] |
Ọkọ̀ tófi gbéra | Ọkọ̀-àlọbọ̀ Òfurufú Discovery (STS-31) |
Ìgbà ìránlọṣe | ọdún 33, osù 11, àti ọjọ́ 10 ló ti kọjá |
Kúrò lọ́nà-àyípo | due ~2013–2021[3][4] |
Àkọ́jọ | 11,110 kg (24,490 lb) |
Irú ọ̀nà-àyípo | Near-circular low Earth orbit |
Ìga ọ̀nà-àyípo | 559 km (347 mi) |
Àkókò ọ̀nà-àyípo | 96–97 minutes (14-15 periods per day) |
Ìmúyára ọ̀nà-àyípo | 7,500 m/s (25,000 ft/s) |
Ìmúsáré nítorí agbárá ìfàmọ́ra | 8.169 m/s2 (26.80 ft/s2) |
Ibùgbé | Low Earth orbit |
Telescope style | Ritchey–Chrétien reflector |
Ìbú ìrúkèrúlẹ̀ | visible light, ultraviolet, near-infrared |
Ìdákọjá | 2.4 m (7 ft 10 in) |
Collecting area | 4.5 m2 (48 sq ft)[5] |
Ìbú ìtẹjúmọ́ | 57.6 m (189 ft) |
Àwọn irinṣẹ́ | |
NICMOS | infrared camera/spectrometer |
ACS | optical survey camera (partially failed) |
WFC3 | wide field optical camera |
COS | ultraviolet spectrograph |
STIS | optical spectrometer/camera |
FGS | three fine guidance sensors |
Ibiìtakùn | hubble.nasa.gov/ hubblesite.org/ spacetelescope.org |
Ona-ayipo Hubble to wa niwaju ibi idilona ojuayika Aye gba laaye lati ya awon aworan to han kedere lai si ina eyin. Aworan Papa Ijin De le Hubble, fun apere lo je aworan afojuri ina to kunrere julo fun ohun to jinna to je yiya ni foto ni agbala aye. Opo awon akiyesi Hubble ti fa ojutu isoro ninu sayensi fisiksionirawo, bi sise bi agbala aye se unfe si gerege.
Bo tilejepe ki se teliskopu ofurufu akoko, Hubble je ikan ninu awon to tobijulo ati to se e mulo fun orisirisi ise, ati ohun iwadi to se pataki ati ohun ibasepo igboro fun itorawo. TOH je kiko latowo ile-ise eto ofurufu Amerika NASA, pelu ifikun latodo Ile-ise Ofurufu Europe, o si unje mimusise latowo Space Telescope Science Institute. Teliskopu na je ikan ninu awon Ibi Isakiyesi Gbangba ti NASA, lapapo mo Compton Gamma Ray Observatory, Chandra X-ray Observatory, ati Teliskopu Ofurufu Spitzer.[6]
Awon teliskopu ofurufu je dida laba lati odun 1923. Owo fun iko Hubble bere sini je kikojo ni ewadun 1970s, pelu ireti pe yio gbera ni 1983, sugbon o ku seyin nitori isoro isise, inawo ati ijamba Challenger. Nigba to gbeyin gbera ni 1990, awon onimo sayensi ri pe jigi iwaju re ko duro daada, eyi fa ko mo sise boseye. Iranlose se atunse eyi ni 1993.
Hubble ni teliskopu kan soso to je sise lati se atunse re ninu ofurufu latowo awon arinlofurufu. Larin 1993 ati 2002, iranlose merin se atunse, isodotun ati won se idipo awon sistemu ninu teliskopu na; iranlose karun je fifagile fun abo leyin ijamba Columbia. Sugbon leyin iforowero igboro to waye, oludari NASA Mike Griffin fase si iranlose atunse to gbeyin, eyi waye ni 2009. Ireti ni pe teliskopu na yio sise titi di 2014 o kereju. Eyi ti yio ropo re ni Teliskopu Ofurufu James Webb (JWST), eyi yio gbera ni 2018 tabi leyin igba yi.