![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/18/Koeh-146-no_text.jpg/640px-Koeh-146-no_text.jpg&w=640&q=50)
Zingiber officinale
From Wikipedia, the free encyclopedia
Zingiber officinale a wɔ frɛ no Akekaduro wɔ Asante twi kasa mu yɛ nhwiren a ɛsow nhwiren a wɔde ne ntini, ginger ntini anaa ginger, di dwuma kɛse sɛ nnuhuam ne amanfo aduru [1].
Ɛyɛ nhabanduro a ɛtena hɔ daa, enyin afe afe deɛ brofo mu yɛ ka no pseudostems (atoro ntini a wɔde nhaban nnyinaso a wɔaboaboa ayɛ) a ne tenten bɛyɛ mita biako, na ɛwɔ nhaban fɛfɛɛfɛ[1]
![Mmfoni yi tser3 akekaduro ni na haban.](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/18/Koeh-146-no_text.jpg/640px-Koeh-146-no_text.jpg)
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/16/Wild_Ginger_%28Zingiberaceae%29_inflorescences_%2815447373577%29.jpg/640px-Wild_Ginger_%28Zingiberaceae%29_inflorescences_%2815447373577%29.jpg)
Akekaduro ka Zingiberaceae abusua no ho, a ɛno nso ka turmeric (Curcuma longa),[2] cardamom (Elettaria cardamomum), ne galangal. Ginger fi Maritime Southeast Asia, na ɛbɛyɛ sɛ Austronesianfo na wodii kan de yɛɛ fie. Wɔne wɔn faa mu kɔɔ Indo-Pacific nyinaa bere a na Austronesianfo retrɛw asase no so no (bɛyɛ c. 5,000 BP), na ɛtrɛw koduu Hawaii. Ginger yɛ nnuhwam a wodii kan de fii Asia baa Europa no mu biako, na na tete Helafo ne Romafo de di dwuma.[2] Dicots a ɛwɔ akyirikyiri wɔ Asarum abusua no mu no wɔtaa frɛ wɔn wuram ginger esiane sɛ wɔn ano yɛ dɛ nti.
Wɔde ginger adi dwuma wɔ China, India ne Japan wɔ tete aduruyɛ mu mfehaha pii, na sɛ nnuan ho kabea, nhwehwɛmu kyerɛ sɛ ginger betumi aboa wɔ akyenkyennuro ne ɔyare a ɛrefa nyinsɛn ho mu, ɛwom sɛ wɔnkyerɛ sɛ edi mu.[1][2] Yennim sɛ ginger yɛ adwuma wɔ yare biara ho, na FDA nso nnyaa ginger sɛ aduro ho kwan.[2] Wɔ afe 2020 mu no, wiase nyinaa de ginger yɛɛ tɔn ɔpepem 4.3, na India na edii anim, na wiase nyinaa no, India na na ɛyɛ ginger a wɔtɔn no no mu 43%.