From Wikipedia, the free encyclopedia
Zagrebfoɔ kuro a na ɔte so ne Roman kuro a yɛferɛ no andautonia a ɛnɛ yi ɛde Scitarjevo wɔ 1st ne 5th A.D aberɛ So.
Edin Zagreb baa afe apem ne aduokron nnan.
Yugoslavia aberɛ so, na Zagreb yɛ Ɔman no dwadibea kɛseɛ, afaei ɛyɛ kuro a ɛtɔ so mmienu a ɛso pa ara wɔ Krowehyia gyee faahodie firii Yugoslaviafoɔ hɔ akyi, ɔfaa Zagre b yɛɛ wɔn ahenkuro.[1]
Zagreb abakwasɛm wɔ hɔ firi afe apem ne aduokron nnan (1094 AD) berɛ a Hungarfoɔ hene Ladislaus firii ne ntuabɔ a ɛtia Krowehyia no
Zagreb yɛ kuro a ɛso yie pa ara wɔ Croatia sɛ ɛba no nsase ne nnipa dodoɔ a wɔtete hɔ a. Afe mpem mmienu ne du-baako nnipa ne adan akenkan ( 2011 census) kyerɛ sɛ kuro no wɔ nnipa dodoɔ yɛ mpem ahanson aduokron ne du-nson (790,017) ɛna wɔtete hɔ.[2][3]
Ɛfiri ɔpɛnimaa bosome no da a ɛtɔ so du-nan (14 December) wɔ afe apem ahankro aduokron nkron (1999) mu no Zagreb kuro no wɔ nkyekyɛmu du-nson (17) mansini (gradska četvrt, pl. gradske četvrti):
Ɛfiri afe mpenu ne du-baako mu no, aman ahodoɔ atu kɔ kuro mu, efiri sɛ EU ne Spanish aterɛ . German, French ne Italyfoɔ atu kɔ kuro akɛseɛ mu. South koreafoɔ nso kɔtenaa Krowehyia ɛnam edin gye a na Krowehyia agye din pa ara wɔ South Korea.
Chinafoɔ bɛyɛ apem ne ahanan (1400) atu akɔtena hɔ ma wɔn nyinaa bɛyɛɛ Zagreb adehyeɛ. Ɛwɔm sɛ ɔsua sɛ wode toto EU nkuro ho a.
# | District | Area (km2) | Population (2011)[4] |
Population density (2011) |
Population (2001)[5] |
Population density (2001) |
---|---|---|---|---|---|---|
1. | Donji Grad | 3.01 | 37,024 | 12,333.2 | 45,108 | 14,956.2 |
2. | Gornji Grad–Medveščak | 10.12 | 30,962 | 3,090.8 | 36,384 | 3,593.5 |
3. | Trnje | 7.37 | 42,282 | 5,715.9 | 45,267 | 6,146.2 |
4. | Maksimir | 14.35 | 48,902 | 3,445.8 | 49,750 | 3,467.1 |
5. | Peščenica – Žitnjak | 35.30 | 56,487 | 1,599.0 | 58,283 | 1,651.3 |
6. | Novi Zagreb – istok | 16.54 | 59,055 | 3,580.8 | 65,301 | 3,947.1 |
7. | Novi Zagreb – zapad | 62.59 | 58,103 | 927.1 | 48,981 | 782.5 |
8. | Trešnjevka – sjever | 5.83 | 55,425 | 9,492.6 | 55,358 | 9,498.6 |
9. | Trešnjevka – jug | 9.84 | 66,674 | 6,767.8 | 67,162 | 6,828.1 |
10. | Črnomerec | 24.33 | 38,546 | 1,604.6 | 38,762 | 1,593.4 |
11. | Gornja Dubrava | 40.28 | 61,841 | 1,544.7 | 61,388 | 1,524.1 |
12. | Donja Dubrava | 10.82 | 36,363 | 3,369.8 | 35,944 | 3,321.1 |
13. | Stenjevec | 12.18 | 51,390 | 4,256.9 | 41,257 | 3,387.3 |
14. | Podsused – Vrapče | 36.05 | 45,759 | 1,269.6 | 42,360 | 1,175.1 |
15. | Podsljeme | 60.11 | 19,165 | 320.2 | 17,744 | 295.2 |
16. | Sesvete | 165.26 | 70,009 | 427.4 | 59,212 | 358.3 |
17. | Brezovica | 127.45 | 12,030 | 94.4 | 10,884 | 85.4 |
TOTAL | 641.43 | 790,017 | 1,236.1 | 779,145 | 1,214.9 |
Nationality | Population (2011) |
---|---|
Serbia | 17,526 |
Bosnia and Herzegovina | 8,119 |
Albania | 4,292 |
Slovenia | 2,132 |
Macedonia | 1,194 |
Montenegro | 1,191 |
Czech Republic | 835 |
Hungary | 825 |
Italy | 399 |
Germany | 364 |
Ukraine | 332 |
Russia | 331 |
Kuro no wɔ nkyekyɛmu ahodoɔ ahaanu ne du-nwɔtwe (218) a ɛyɛ local committees as primary units of local self-government.[6]
Kuro no nko ara nyɛ standalone settlement a ɛwɔ Zagreb kuro no amanmuo mu – yɛ wɔ nkuro akɛseɛ bi nso wɔ hɔ a ɛbi ni Sesvete ɛne Lučko ɛna ɛsane nso wɔ nkuro nkumaa ka ho a wɔn nso dodoɔ kɔ n'anim kakra.[7]
Yɛwɔ nkuro mu nkyekyɛmu ahodoɔ aduoson (70 settlements) na ɛwɔ Zagreb kuro no amanmuo mu:
|
|
|
Mɛyɔ a ɔte so sesei ne Tomislav Tomasevic. Ɔyii no afe mpenu ne aduonu-baako. Zagreb masini, mansini abatoɔ a ɛtɔ so mmienu no kɔɔ so Kɔtonimaa bosome ne da a ɛtɔ so aduasa afe mpenu ne aduonu-baako(Kɔtɔnimaa 30,2021).
Danijela Dolenec ne luka Korlaet na ɔyii wɔn mɛyɔ abɛdeakyire.
Zagreb man no wɔ Nnipa aduonum baako a ɔgyina aban no anan mu mansini no assembly hɔ firi Ayɛwohummumɔ bosome afe mpenu ne aduonu-baako.[8]
Zagreb ne nkuro ne aman ahodoɔ a edidi soɔ yi anuanom:[9][10][11] Nhwɛsoɔ:Multiple image Nhwɛsoɔ:Colbegin
Nhwɛsoɔ:Colend
Nkuro a ɔne Zagreb di nketaho na ɛdidi soɔ:
Zagreb wɔ mmɔfra sukuu ɔha ne aduasa-nkron (139) ɛna adantɛm yɛ ɔha(100) ɛne gymnsia nso aduasa. Aban sukuu a ɛwɔ nim yɛ nnum ɛna ankorɛkorɛ nso nkron.
Ɔtee Zagreb suapɔn no afe apem ahansia ne aduosia-nkron(1669) ɛno ne suapɔn a akyɛ yie wɔ Krowehyia ne southeaster Europ. Ɛfiri berɛ a ɔtee suapɔn no nyini a na ɛrenyini, mpremprem yi deɛ ɛwɔ fakɔɔti aduonu-nkron(29). Asuafoɔ bɛyɛ mpem ahaanu na agye abɔdin krataa(degree) wɔ suapɔn no mu, bio asuafoɔ mpem du-nnwɔtwe na agye maseta abɔdin ɛna mpem nnwɔtwe na agye dɔkota degree abɔdin.
Bɛsi afe mpenu ne du-baako no na Zagreb suapɔn no bɛyɛ suapɔn a ɛtɔ so a ahanum(500) wɔ wiase yi naa suapɔn a abɔ ne ho mmɔdene pa ara. Wɔn a ɔyɛɛ saa nhwehwɛmu yi ne 'Academic Ranking of word universities.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.