Tɛknɔlɔgyi
From Wikipedia, the free encyclopedia
Tɛknɔlɔgyi yɛ nimdeɛ a wɔde di dwuma de duru botaeɛ ahodoɔ a mfasoɔ wɔ so ho wɔ ɔkwan a wɔbɛtumi asane ayɛ bio so.[1] Asɛmfua mfididwuma nso bɛtumi akyerɛ nnoɔma a ɛfiri mmɔdemmɔ a ɛte saa mu ba,[2] : 117. Nkyekyɛm [3] a nnwinnadeɛ a wɔtumi hunu te sɛ nnwinnadeɛ anaa mfidie, ne nea wɔntumi mfa wɔn nsa nka te sɛ softwea nyinaa ka ho. Mfididwuma di dwuma titiri wɔ nyansahunu, mfididwuma, ne da biara da asetena mu.
Mfididwuma mu nkɔsoɔ ama nsakraeɛ kɛseɛ aba ɔmanfoɔ mu . Mfididwuma a edi kan a wɔnim ne aboɔ adwinnadeɛ a wɔde dii dwuma wɔ mmere a ɛdii abakɔsɛm anim, na ɛno akyi no wɛdi ogya so a ɛboaa ma nipa amemene nyin na kasa nyaa nkɔsoɔ wɔ Nsukyenee Berɛ no mu . Ntwahonan a wɔyɛeɛ wɔ Kɔbere Mmere no mu no maa wɔtumi tuu kwan kɛseɛ na wɔyɛɛ mfidie a ɛyɛ den kɛseɛ. Mfididwuma mu nnoɔma a wɔayɛ nnansa yi, a nwoma tintim mfidie, telefon, ne Intanɛt ka ho no ama akwansideɛ ahodoɔ a ɛwɔ nkutahodie mu no so ate na ɛde nimdeɛ sikasɛm ab.
Berɛ a mfididwuma boa ma sikasɛm nya nkɔsoɔ na ɛma nnipa yiedie tu mpɔn no, ɛbɛtumi nso anya nkɛntɛnsoɔ bɔne te sɛ ɛfi ne nnoɔma a wɔsɛeɛ no, na ɛbɛtumi de asetena mu ɔhaw ahodoɔ te sɛ mfididwuma mu adwuma a wonnya nyɛ a ɛfiri afidie a wɔde yɛ adwuma mu ba no aba . Ne saa nti, nyansapɛ ne amammu mu akyinnyegye kɔ so wɔ dwuma a mfididwuma di ne sɛdeɛ wɔde di dwuma, mfididwuma mu abrabɔ pa, ne akwan a wɔbɛfa so abrɛ ne bɔne ase ho.
Wɔ afeha a ɛto so 20 mu no, ɛsiane nyansahunu mu nkɔsoɔ ne Mfididwuma mu Ɔsesɛ a Ɛto so Mmienu, nti, wogyaeɛ sɛ wobɛbu mfididwuma sɛ adesua mu nteɛsoɔ soronko na ɛnyaa dea ɛkyerɛ nnɛ: nimdeɛ a wɔde bɛdi dwuma wɔ nhyehyɛeɛ kwan so de ayɛ atirimpɔ ahodoɔ a mfasoɔ wɔ so.[2] : 1 . 119. Nkyekyɛm