Nneɛma a atwa yɛn ho ahyia mu mmusua mu nyiyim (Environmental racism)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Nneɛma a atwa yɛn ho ahyia mu nyiyim, abɔde a nkwa wom mu nyiyim anaa abɔde a nkwa wom mu nyiyim yɛ ahyehyɛde mu mmusua mu nyiyim (institutional racism) a ɛde mmeae a wɔtow nneɛma gu, mmeae a wɔhyew nneɛma, ne nwura a asiane wom gu mmeae a wɔn kɔla (communities of color) gu ahorow mu wɔ ɔkwan a ɛnsɛ so. Wɔ amanaman ntam no, ɛne extractivism, a ɛde nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho adesoa a ɛne sɛ wotu fagude, ngo a wotu, ne mfiridwuma mu kuayɛ no to aborɔfo ne aman a wodi hia a nnipa a wɔn kɔla gu ahorow na wɔte mu kɛse no so nso wɔ abusuabɔ.[1]
subclass of | racism, institutional racism |
---|---|
named by | Benjamin Chavis |
has cause | poverty |
has contributing factor | suburbanization, gentrification |
Mmuae a wɔyɛ wɔ nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho mmusua mu nyiyim ho no aboa ma wɔayɛ nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho atɛntrenee (environmental justice) kuw a ɛkɔɔ so wɔ United States ne amannɔne wɔ 1970 ne 1980 mfe no nyinaa mu. Ebia mmusua mu nyiyim a ɛfa nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho ahaw akuw nketewa (minority groups) anaa nnipa dodow no ara a wɔdɔɔso, te sɛ nea ɛkɔɔ so wɔ South Africa baabi a nnipa mu nyiyim (apartheid) nyaa nneɛma a atwa yɛn ho ahyia so nkɛntɛnso a ɛyɛ mmerɛw wɔ Abibifo so no. Wɔ amanaman ntam no, wiase nyinaa nwura ho aguadi (trade in global waste) ma wiase nnipa dodow no ara yɛ ɔhaw wɔ aman a wodi hia a nnipa a wɔn kɔla gu ahorow na wɔte mu kɛse no mu. Ɛfa sɛnea ɛhɔfo akuw yɛ mmerɛw (vulnerability) titiriw wɔ nneɛma a atwa yɛn ho ahyia a wɔsɛe no ho nso ho.