Idia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Idia yɛ Esigie, a ɔdii hene sɛ Oba (hene) wɔ Edofoɔ mu firi afe 1504 kɔsi afe 1550.[1] Abakɔsɛm akyerɛwfo nim sɛ na Idia te ase wɔ Idah ɔko no mu (1515 – 1516) efisɛ odii dwuma bi a ɛmaa Benin dii nkonim kɛse.[1] Enti wɔaka sɛ Idia ne tumi ankasa a ɛwɔ ne ba no ahengua no akyi.[1] Odii dwuma titiriw wɔ ne ba no sɔre ne n’ahenni mu, na wɔkaa ne ho asɛm sɛ ɔkofo kɛse a ɔkoe a wannyae ansa na ne ba no redi ade ne bere a na ɔredi tumi sɛ Edofo Oba ( ɔhene ) .[2] Ɔhemmaa Idia boaa kɛse ma onyaa abodin Oba maa ne ba Esigie wɔ n'agya Oba Ozolua wu akyi . Nea ɛbɛyɛ na wayɛ saa no, ɔtetee asraafo dɔm sɛ wɔbɛko atia ne nua Arhuaran a na ɛsɛ sɛ ɔyɛ Oba wɔ hokwan ne atetesɛm mu nanso akyiri yi odii nkogu wɔ ɔko mu no. Esigie maame bɛyɛɛ Benin Oba a ɔto so 17 .[3][4]
Idia dii kan hyɛn adehye fie efisɛ Ozolua, Oba a ofi 1483 kosi 1514 huu no sɛ ɔresaw, na asaw no akyi no, na ɔpɛ sɛ ɔyɛ Idia, ne yere.[1] Idia ne Oba Ozolua waree bere bi ansa na 1504 reba, nanso abakɔsɛm akyerɛwfo nni adwempa wɔ bere pɔtee a wɔwaree no ho.[1] Ne saa nti, Idia awofo boaa ma osiesiee no maa n’asetra a ɛbɛba daakye wɔ ahemfie hɔ denam nnuru bi a wɔde maa no no so .[1] Na wonim no sɛ ɔyɛ onyansafo yiye efisɛ otumi gyee ahengua no maa ne babarima no, na otumi bɔɔ ne ba no ho ban fii n’atamfo te sɛ Arulan (Esigie mpena nua ) nso ho.[1]
Adwene foforo a ɛyɛ anigye a na wonim Idia ne ne “ orhue awotwaa ”—kasasin a ɛkyerɛ sɛ n’awotwaa no tia ɔhaw ahorow.[1] Saa nsɛm a ɛyɛ hu yi ne sɛ ɛnyɛ ne babarima Esigie na odii kan wɔ ahengua no so, mmom mfiase no na Esigie na ɔto so abiɛsa wɔ ahengua no so.[1] Ɛwom sɛ awiei koraa no, na nea ɛne no bɔ abira no, Esigie bɛyɛɛ Oba.[1] Ogidogbo, a odi kan wɔ ahengua no so sɛ Oba no bɛyɛɛ obi a ɔnyɛ mmara kwan so de maa ahengua no efisɛ na wadi dɛm esiane sɛ ɔne ne nuanom, Arulan ne Esigie dii agoru nti.[1] Beninfo susuwii sɛ Idia na ɔyɛɛ eyi ho nhyehyɛe efisɛ na wonim Idia sɛ ɔwɔ nkonyaayi tumi .[1] Eyi nso kyerɛ sɛnea Beninfo susuwii sɛ obetumi asɛe nneɛma na wasɛe nneɛma.[1] Eyi maa Arulan dii akyi wɔ ahengua no so, nanso ohui sɛ Esigie yɛ ahunahuna.[1] Ne saa nti, na Esigie pɛ sɛ okum ne nua no.[1] Arulan huu Esigie sɛ ɔyɛ ahunahuna esiane ne maame Idia nti.[1] Ɛwom sɛ, ade biako pɛ nti a Aruanran ankum ne nua no ne sɛ na onim sɛ Esigie maame, Idia, wɔ nkonyaayi ho nimdeɛ, bere a Arulan nni bi.[1] Wɔayɛ Ɔhemmaa Idia ho mfonini pii efisɛ na Ɔhemmaa Idia gyina hɔ ma Benin ahemman ahemfie amammerɛ no fa titiriw.[1] Afei nso, Idia nyaa nkɛntɛnso kɛse esiane ne bo a wasi nti.[1] Sɛ yɛka ne nyinaa bom a, wɔkaa Idia ho asɛm sɛ ɔyɛ ɔbea a ne tirim yɛ den, ne ho yɛ fɛ, ɔyɛ onyansafo, na ɔyɛ onyansafo.[1]
Esigie de abodin iyoba ( ɔhemmaa ɛna ) sii hɔ na ɔde maa ne maame, ne Eguae-Iyoba (Ɔhemmaa Ɛna Ahemfie).[5] Ɔhemmaa Idia bɛyɛɛ obi a nkurɔfo ani gye ne ho kɛse bere a wosii gyinae sɛ ɛsɛ sɛ wɔde n’anim yɛ ohoni de gyina hɔ ma Nigeria Afahyɛ bi FESTAC ’77, saa na Ɔhemmaa Ɛna no anim baa adwinni mu de besi nnɛ. Na ɛsɛ sɛ wokum no bere a wɔde abotiri ahyɛ ne ba no sɛ Oba akyi, sɛnea saa bere no atetesɛm kyerɛ nanso ne ba Esigie de no kɔɔ kokoam sɛ ɔde ne ho kohintaw dan bi a na ɛsɛ sɛ wɔn a wɔama wɔn tumi sɛ wɔnyɛ saa nkutoo na wɔhyɛn mu mu, ɔyɛɛ eyi wɔ mu ahyɛdeɛ sɛ wɔbɛbɔ ne ho ban na wɔankum no na ɛyɛɛ adwuma kɔsii sɛ ɔtumi yɛɛ nsakraeɛ wɔ atetesɛm a ɛtwaa saa mmara no mu wɔ ɛno akyi no Ɔhemmaa Idia san kɔɔ ahemfie hɔ kwa na ɔne ne ba no boom dii hene boaa no boaa no ma ɔko tiaa honhom ne honam fam wɔ n’atamfo so a ɛboaa him during look is reign as Oba, ansa na ɔrewu no, ɔtetee ne babarima yere wɔ n’akwan so sɛnea ɛbɛyɛ a wobehyia ne kɔ a obiara renhu, a ebia eyi betumi aka sɛ ɔyɛ adwinni fɛfɛ a ɛsɛ sɛ wosua.