Algorithm
From Wikipedia, the free encyclopedia
Wɔ nkontabuo ne kɔmputa ho nyansahu mu no, algorithm (/ˈælɡərɪðəm/ (tie)) yɛ akwankyerɛ a ɛyɛ ketewa a ɛtoatoa so a anohyeto wom, a wɔtaa de di ɔhaw pɔtee bi ho dwuma anaasɛ wɔde yɛ nkontaabuo.[1] Wɔde algorithms di dwuma sɛ nkyerɛkyerɛmu a wɔde yɛ akontaabuo ne data ho dwumadie. Algorithm a akɔ anim kɛseɛ betumi de tebea mu nneɛma adi dwuma de adan mmara a wɔde di dwuma no afa akwan ahodoɔ so (a wɔfrɛ no gyinaesi a wɔde wɔn ankasa yɛ) na wɔasusu nsusuiiɛ a ɛfata (a wɔfrɛ no nsusuiiɛ a wɔde wɔn ankasa yɛ ho), na awieɛ koraa no wɔanya afiri a wɔde di dwuma. Nnipa su a wɔde bedi dwuma sɛ mfiri ho nkyerɛkyerɛmufoɔ wɔ kasakoa akwan so no, Alan Turing de nsɛmfua te sɛ "nkaeɛ", "nhwehwɛeɛ" ne "nkanyan" de di dwuma deda.[2]
- Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu
Deɛ ɛnnɛ yi ɛbɔ abira no, 'heuristic' yɛ ɔkwan a wɔfa so siesie ɔhaw ahodoɔ a ebia wɔankyerɛkyerɛ mu yie anaasɛ ebia ɛnyɛ deɛ ɛbɛma wɔanya deɛ ɛteɛ anaa deɛ ɛyɛ sen bibibiara, titiri wɔ ɔhaw ahodoɔ mu a nea efi mu ba a ɛteɛ anaa nea ɛyɛ sen biara nni hɔ a wɔakyerɛkyerɛ mu yiye.[3]
Sɛ ɔkwan a etu mpɔn no, wobetumi ada algorithm adi wɔ ahunmu ne berɛ a anohyeto wom mu,[4] ne kasa a wɔakyerɛkyerɛ mu yiye a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛfata so[4] a wɔde bu dwumadie bi ho nkontaa.[5] Sɛ yɛfiri aseɛ firi mfitiaseɛ tebea ne mfitiaseɛ nsɛm a wɔde hyɛ mu (ebia ɛda mpan),[6] akwankyerɛ no kyerɛkyerɛ akontabuo bi a, sɛ wɔyɛ a, ɛkɔ so fa tebea a ɛtoatoa soɔ a wɔakyerɛkyerɛ mu yie dodoɔ a ɛwɔ anohyetoɔ mu[7], na awieeɛ koraa no ɛde "afiri mu"[9] ne a ɛba awiei wɔ tebea a etwa to a ɛba awiei mu. Nsakrae a efi tebea biako mu kɔ foforo mu no nyɛ nea wɔahyɛ da ahyɛ da; algorithms bi a wɔfrɛ no randomized algorithms de random input ka ho.[10]