![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/68/Flag_of_Togo.svg/langtum-640px-Flag_of_Togo.svg.png&w=640&q=50)
Togo
From Wikipedia, the free encyclopedia
Togo (/ˈtoʊɡoʊ/ (pulikizgani machemelo)), mwalamulo, Charu cha Togo (French: République togolaise), ni caru ico cili ku West Africa. Charu ichi chili kufupi na Ghana, Benin, na Burkina Faso.[8] Charu ichi ntchimoza mwa vyaru ivyo vili na ŵanthu ŵachoko chomene pa charu chose chapasi, ndipo chili kumwera m'paka ku Nyanja ya Guinea, uko kuli msumba wa Lomé.[8] Charu ichi ntchichoko, chili na malo ghakukwana 56,785 square kilometres (22,000 square miles) ndipo chili [9]na ŵanthu pafupifupi 8 million, ndipo chili na malo ghakukwana 115 km (71 mi) pakati pa Ghana na Benin.[10][11]
Togolese Republic République togolaise (French)
|
||||||
---|---|---|---|---|---|---|
|
||||||
Chiluso: "Travail, Liberté, Patrie"[1] (French) "Work, Liberty, Homeland" |
||||||
Nyimbo: "Terre de nos aïeux" (French) (English: "Land of our ancestors") |
||||||
![]() Makhalilo gha Togo (dark blue) in the African Union (light blue) Makhalilo gha Togo (dark blue) in the African Union (light blue) |
||||||
Msumba Waboma kweneso Msumba Usani | Lomé | |||||
Chiyowoyelo chaboma |
|
|||||
Spoken languages | List:
Arabic
English French German Ewe Gbe Gur Kwa Kabiye Talensi Wasa Aguna Aja Ngangam Ntcham Tammari Tem Ifè Yoruba |
|||||
Mitundu ya Ŵanthu | West African (94.4%)[2]
Aja, Ewe and Mina (42.4%)
Kabye and Tem (25.9%) Akan and Gurma (17.1%) Kposo and Akebu (4.1%) Ana-Ife (3.2%) Other West African groups (1.7%) |
|||||
Vipembezo |
|
|||||
Mwenecharu | Togolese | |||||
Mtundu wa Boma | Unitary dominant-party presidential republic | |||||
- | President | Faure Gnassingbé | ||||
- | Prime Minister | Victoire Tomegah Dogbé | ||||
Independence from France | ||||||
- | Independence granted | 27 April 1960 | ||||
Ukulu wa Malo | ||||||
- | Malo | 56,785 km2 (123rd) 21,925 sq mi |
||||
- | Maji (%) | 4.2 | ||||
Chiŵelengelo cha ŵanthu | ||||||
- | 2023 estimate | 8,703,961[4] (101th) | ||||
- | Density | 125.9/km2 243/sq mi |
||||
GDP (PPP) | 2023 estimate | |||||
- | Total | ![]() |
||||
- | Per capita | ![]() |
||||
GDP (nominal) | 2022 estimate | |||||
- | Total | ![]() |
||||
- | Per capita | ![]() |
||||
Gini (2015) | ![]() medium |
|||||
HDI (2021) | ![]() medium ·162nd |
|||||
Ndalama | West African CFA franc (XOF ) |
|||||
Mtundu Wanyengo | GMT (UTC ) | |||||
Kalembelo kasiku | dd/mm/yyyy | |||||
Woko la galimoto | right | |||||
Intaneti yacharu | .tg | |||||
a. | Such as Ewe, Mina and Aja. | |||||
b. | Largest are the Ewe, Mina, Kotokoli Tem and Kabyè. | |||||
c. | Mostly European, Indian & Syrian-Lebanese. | |||||
d. | Estimates for this country explicitly take into account the effects of excess mortality due to AIDS; this can result in lower life expectancy, higher infant mortality and death rates, lower population and growth rates, and changes in the distribution of population by age and sex than would otherwise be expected. | |||||
e. | Rankings based on 2017 figures (CIA World Factbook – "Togo") |
Pakati pa vilimika vya m'ma 1000 na 1500 ŵanthu ŵakupambanapambana ndiwo ŵakakhala mu cigaŵa ico lero ni Togo. Pakati pa virimika vya m'ma 1500 na 1700, cigaŵa ca ku nyanja ici cikaŵa pakwamba pakuguliska ŵazga ku Europe, ndipo ici cikacitiska kuti Togo na cigaŵa ca ku nyanja ici ŵacemeke kuti "Cicirwa ca Ŵazga". Mu 1884, caru ca Germany cikapharazga kuti caru ca Togoland ni cigaŵa ico cili pasi pa boma. Nkhondo Yakwamba ya Caru Cose yikati yamara, caru ca Togo cikapika ku France. Charu cha Togo chikamba kujiwusa chekha kufuma ku France mu 1960.[2][12] Mu 1967, Gnassingbé Eyadéma wakapangiska kuti ŵasilikari ŵamuwuse, ndipo pamanyuma wakaŵa pulezidenti wa boma la chipani chimoza. Mu 1993, Eyadéma wakaluta ku mavoti agho ghakaŵa na vifukwa vyakupambanapambana, ndipo wakathereskeka katatu. Pa nyengo iyo Eyadéma wakafwanga, wakaŵa "mulongozgi uyo wakakhala kwa nyengo yitali comene mu caru ca Africa", pakuti wakaŵa pulezidenti kwa vilimika 38.[13]Mu 2005, mwana wake Faure Gnassingbé wakasankhika kuŵa pulezidenti.
Togo ni caru ca ku mpoto[8] kwa Sahara, ndipo cuma cake cikuthemba comene pa ulimi.[12] Ciyowoyero ico cikuyowoyeka mu caru ici ni Cifurenci, kweni ŵanthu ŵakuyowoya viyowoyero vinyake, comenecomene viyowoyero vya mtundu wa Gbe. 47.8% ya ŵanthu ŵakugomezga Chikhristu, ndipo ndicho ntchisopa chikuru mu charu ichi.[14]Charu cha Togo chili ku United Nations, African Union, Organisation of Islamic Cooperation, South Atlantic Peace and Cooperation Zone, Francophonie, Commonwealth, na Economic Community of West African States.