Alaska
Boma la ku United States of America / From Wikipedia, the free encyclopedia
Alaska (/əˈlæskə/ (pulikizgani machemelo) ə-LAS-kə) ni boma la ku United States ilo lili kumpoto cha kumanjiliro gha dazi kwa North America. Charu cha United States, chili na mphaka na British Columbia na Yukon ku Canada kumafumiro gha dazi, ndipo chili na mphaka na Chukotka Autonomous Okrug ku Russia. Kumpoto kuli Nyanja ya Chukchi na Beaufort ya Arctic Ocean, ndipo kumwera na kumwera-kumanjiliro gha dazi kuli Nyanja ya Pacific.
Alaska
Alax̂sxax̂ (Aleut) Alaaskaq (Inupiaq) Alaskaq (Central Yupik) Anáaski (Tlingit) Alas'kaaq (Alutiiq) Аля́ска (Russian) | |||
---|---|---|---|
State | |||
State of Alaska | |||
Nickname: The Last Frontier | |||
Motto: North to the Future | |||
Anthem: Alaska's Flag | |||
Charu | United States | ||
Pambele lindazgoke boma | Territory of Alaska | ||
Admitted to the Union | January 3, 1959; 65 years ago (1959-01-03) (49th) | ||
Msumba waboma | Juneau | ||
Msumba ukulu | Anchorage | ||
Largest metro and urban areas | Anchorage | ||
Government | |||
• Governor | Mike Dunleavy (R) | ||
• Lieutenant Governor | Nancy Dahlstrom (R) | ||
Legislature | Alaska Legislature | ||
• Upper house | Senate | ||
• Lower house | House of Representatives | ||
Judiciary | Alaska Supreme Court | ||
U.S. senators |
| ||
U.S. House delegation | Mary Peltola (D) (list) | ||
Area | |||
• Total | 663,268 sq mi (1,717,856 km2) | ||
• Land | 571,951 sq mi (1,481,346 km2) | ||
• Water | 91,316 sq mi (236,507 km2) 13.77% | ||
• Rank | 1st | ||
Dimensions | |||
• Length | 1,420 mi (2,285 km) | ||
• Width | 2,261 mi (3,639 km) | ||
Elevation | 1,900 ft (580 m) | ||
Highest elevation | 20,310 ft (6,190.5 m) | ||
Lowest elevation | 0 ft (0 m) | ||
Population (2020[2]) | |||
• Total | 736,081 | ||
• Rank | 48th | ||
• Density | 1.26/sq mi (0.49/km2) | ||
• Rank | 50th | ||
• Median household income | $77,800[3] | ||
• Income rank | 12th | ||
Demonym | Alaskan | ||
Language | |||
• Official languages | Ahtna, Alutiiq, Dena'ina, Deg Xinag, English, Eyak, Gwich'in, Haida, Hän, Holikachuk, Inupiaq, Koyukon, Lower Tanana, St. Lawrence Island Yupik, Tanacross, Tlingit, Tsimshian, Unangax̂, Upper Kuskokwim, Upper Tanana, Yup'ik | ||
• Spoken language |
| ||
Time zones | |||
east of 169°30' | UTC−09:00 (Alaska) | ||
• Summer (DST) | UTC−08:00 (ADT) | ||
west of 169°30' | UTC−10:00 (Hawaii-Aleutian) | ||
• Summer (DST) | UTC−09:00 (HADT) | ||
USPS abbreviation | AK | ||
ISO 3166 code | US-AK | ||
Latitude | 51°20'N to 71°50'N | ||
Longitude | 130°W to 172°E | ||
Website | alaska |
Alaska ni boma likuru chomene ku U.S. ndipo lili na chigaŵa chikuru kuluska vigaŵa vitatu vikuruvikuru vya Texas, California, na Montana. Ndipo ni chigaŵa cha nambara 7 pa vyaru vyose pa charu chose chapasi. Ni boma lachitatu ilo lili na ŵanthu ŵachoko chomene mu U.S. State, kweni lili na ŵanthu 736,081 mu chaka cha 2020, ndipo ni boma ilo lili na ŵanthu ŵanandi chomene mu U.S.[2] Msumba wa Juneau ndiwo msumba waciŵiri ukuru mu United States, ndipo msumba wakale wa Alaska, Sitka, ndiwo msumba ukuru comene mu United States. Pafupifupi hafu ya ŵanthu ŵa ku Alaska ŵakukhala mu tawuni ya Anchorage.
Ŵanthu ŵa ku Alaska ŵakamba kukhalako vyaka vinandi chomene, ndipo ŵanandi ŵakugomezga kuti malo agha ndigho ghakaŵa malo ghakwamba ghakuti ŵanthu ŵa ku North America ŵambe kukhalamo. Boma la Russia ndilo likaŵa lakwamba kukhazikiska maboma mu chigaŵa ichi mu vyaka vya m'ma 1700, ndipo pamasinda likakhazikiska charu cha Russia ku America, icho chikaŵa mu chigaŵa ichi.[4] Mu 1867 caru ici cikaguliskika ku U.S. pa mtengo wa madola 7.2 miliyoni cifukwa ca ndalama zinandi ndiposo cifukwa ca masuzgo agho ghakaŵapo pakucita mulimo uwu. (equivalent to $Error when using {{Inflation}}: |index=USD
(parameter 1) not a recognized index. million in 2022). Malo agha ghakasintha kanandi waka pambere ŵandambe kughasazga kuŵa chigaŵa pa Meyi 11, 1912. Ndipo pa Janyuwale 3, 1959, yikazgoka boma la nambara 49.
Vinthu vyakuthupi vyakukwana vyawovwira Alaska kuŵa na ndalama zinandi pa munthu yumoza, ndipo bizinesi ya somba, ya gasi, na mafuta, ndivyo vikupangiska kuti Alaska yiŵe na ndalama zinandi. U.S Boma likupeleka malo ghanandi ku ŵasilikari na ku ŵakwendakwenda. Malo ghakujumpha hafu ya chigaŵa ichi ghali na nkhorongo, mapaki, na malo ghakusungira vinyama.
Ŵanthu ŵa ku Alaska ndiwo mbacoko comene mu caru cose ca U.S., ŵakujumpha 15 peresenti.[5] Ŵanthu ŵa ku Alaska ŵakuyowoya viyowoyero vyakupambanapambana, ndipo ŵali na mazaza ghakuru pa ndyali.