Šamaš
From Wikipedia, the free encyclopedia
Šamaš, bol v starovekej Mezopotámii boh slnka, predtým bol známy aj ako Utu. Verilo sa, že každý deň vidí všetko, čo sa na svete deje, a preto bol zodpovedný za spravodlivosť a ochranu pocestných. Ako božský sudca mohol byť spájaný s podsvetím. Okrem toho mohol slúžiť ako boh veštenia, zvyčajne spolu s bohom počasia Adadom. Hoci bol všeobecne považovaný za jedného z hlavných bohov, uctievali ho najmä v Sippare a Larse. Za jeho rodičov sa považovali boh mesiaca Nanna (Sin) a jeho manželka Ningal, zatiaľ čo jeho sestrou-dvojčaťom bola Inanna (Ištar). Príležitostne sa za jeho sestry mohli považovať aj iné bohyne, napríklad Manzat a Pinikir. Bohyňa úsvitu Aya (Šerida) bola jeho manželkou a viaceré texty opisujú ich každodenné stretnutia, ktoré sa odohrávali na hore, kde sa verilo, že zapadá slnko. Medzi ich deti patrila Kittum, zosobnenie pravdy, snové božstvá ako Mamu, ako aj boh Išum, ochraňujúci ľudské príbytky počas noci. Meno Utu sa dalo logograficky použiť na zápis mien mnohých cudzích slnečných božstiev. Obzvlášť dobre je doložené spojenie medzi ním a Churritský slnečným bohom Šimigeom, ktorý mohol byť spojený aj s Ayou.
Hoci nie sú známe žiadne mýty primárne spájané s Utu, často sa objavuje ako spojenec iných postáv v sumerských aj akkadských skladbách. Podľa rozprávaní o Dumuziho smrti ho pomáhal chrániť, keď sa ho démoni galla pokúšali odvliecť do podsvetia. V rôznych verziách Eposu o Gilgamešovi a v skorších mýtoch o Gilgamešovi pomáha tomuto hrdinovi poraziť obludného Chuvavu (Chumbaba). V mýte Inanna a An pomáha svojej sestre získať chrám Eanna. V povesti Ako obilie prišlo do Sumeru je vzývaný, aby radil Ninazuovi a Ninmade.