Nanna
From Wikipedia, the free encyclopedia
Nanna, prípadne Sin, bol mezopotámsky boh predstavujúci mesiac. Hoci tieto dve mená pochádzajú z dvoch rôznych jazykov, resp. sumerčiny a akkadčiny, už v ranodynastickom období sa používali zameniteľne na označenie jedného božstva. Niekedy sa spájali do dvojitého mena Nanna-Suen. Tretie dobre doložené meno je Dilimbabbar. Okrem toho mohol byť boh Mesiaca reprezentovaný logogramami odrážajúcimi jeho lunárny charakter, odkazujúcimi na dni v lunárnom mesiaci, alebo odvodený od termínu odkazujúceho na polmesiac. Okrem svojej astrálnej úlohy bol Nanna úzko spojený aj s chovom dobytka. Okrem toho existujú dôkazy, že mohol slúžiť ako sudca mŕtvych v podsvetí. Je doložená aj osobitná tradícia, v ktorej bol považovaný buď za boha s rovnakým postavením ako obvyklé hlavy mezopotámskeho panteónu Enlil a Anu, alebo za samostatného kráľa bohov, hoci mal len obmedzené uznanie. V mezopotámskom umení bol jeho symbolom polmesiac. Keď bol zobrazovaný antropomorfne, zvyčajne nosil buď pokrývku hlavy zdobenú týmto symbolom, alebo držal palicu zakončenú týmto symbolom, hoci na kudurru slúžil ako jeho vyobrazenie len polmesiac. Spájali ho aj s loďami.
Bohyňa Ningal bola považovaná za Nannovu manželku. Ich najlepšie doloženými deťmi sú Inanna (Ištar) a Utu (Šamaš), hoci za členov rodiny mohli byť považované aj iné božstvá, napríklad Ningublaga alebo Numušda. Verilo sa, že Nanna má aj sprievodné božstvo (sukkal), Alammuš a rôznych dvoranov, napríklad Ninigara, Ninurima a Nimintabba. Bol spojený aj s ďalšími lunárnymi bohmi, napríklad s churritským Kušušom alebo ugaritským Jarikhom.
Hlavným kultovým centrom Nannu bol Ur. S týmto mestom bol spájaný už v ranodynastickom období a bol uznávaný ako jeho ochranné božstvo a božský vládca. Jeho chrám, ktorý sa tam nachádzal, bol známy pod obradným názvom Ekišnugal a v priebehu dejín ho prestavali viacerí mezopotámski panovníci. Ur bol tiež sídlom Nannových kňažiek, z ktorých najznámejšia bola Enheduanna. Okrem toho bol od starobabylonského obdobia úzko spojený aj s Harranom. Význam tohto mesta ako jeho kultového centra vzrástol v prvom tisícročí pred Kr., čo sa odráža v novochetitských, novosýrskych a novobabylonských prameňoch. Nannov chrám sa zachoval aj v neskorších obdobiach, za vlády Achajmenovcov, Seleukovcov a Rimanov. Nanna sa uctieval aj v mnohých ďalších mestách v Mezopotámii. Chrámy jemu zasvätené existovali napríklad v Tutube, ktorý sa už na začiatku považoval za ďalšie z hlavných centier jeho kultu, ako aj v Urume, Babylone, Uruku, Nippure a Aššúre. Je sporné, do akej miery viera týkajúca sa jeho osoby ovplyvnila sabiánov, náboženskú komunitu, ktorá žila v Harráne po moslimskom dobytí Levanty.