Írsko
štát v severozápadnej Európe / From Wikipedia, the free encyclopedia
Írsko (ír. Éire, angl. Ireland), niekedy Írska republika[pozn 1] (ír. Poblacht na hÉireann, angl. Republic of Ireland), je štát v severozápadnej Európe pozostávajúci z 26 z 32 grófstiev ostrova Írsko. Hlavným a najväčším mestom je Dublin na východnej strane ostrova. Približne 2,1 milióna z 5,15 milióna obyvateľov krajiny žije v oblasti Veľkého Dublinu.[2] Tento suverénny štát má jedinú pozemnú hranicu so Severným Írskom, ktoré je súčasťou Spojeného kráľovstva. Inak ho obklopuje Atlantický oceán, na juhu Keltské more, na juhovýchode prieliv svätého Juraja a na východe Írske more. Je to unitárna parlamentná republika. Zákonodarný zbor (Oireachtas) sa skladá z dolnej komory parlamentu (Dáil Éireann), hornej komory parlamentu (Seanad Éireann) a voleného prezidenta (Uachtarán), ktorý je prevažne ceremoniálnou hlavou štátu, ale má niektoré dôležité právomoci a povinnosti. Na čele vlády stojí Taoiseach (predseda vlády, doslova "šéf"), ktorého volí Dáil a vymenúva prezident, ktorý menuje ďalších ministrov vlády.
Írsko | |||||
| |||||
Národné motto: nie je | |||||
Štátna hymna: Amhrán na bhFiann (Pieseň vojaka) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | ír. Poblacht na hÉireann angl. Republic of Ireland (podľa ústavy niet dlhého názvu) | ||||
• krátky | ír. Éire angl. Ireland | ||||
Hlavné mesto | Dublin (ír. Baile Átha Cliath) 53°21′ s.š. 6°16′ z.d. | ||||
Najväčšie mesto | Dublin | ||||
Úradné jazyky | írčina, angličtina | ||||
Regionálne jazyky | dialekty írčiny Gaeltacht (Ulster, Connacht a Munster), Shelta (irish travellers), škótčina | ||||
Demonym | Ír, Írka | ||||
Štátne zriadenie hlava štátu predseda vlády |
unitárna parlamentná republika Michael D. Higgins Leo Varadkar | ||||
Vznik | 21. január 1919 6. december 1922 (uznaná Spojeným kráľovstvom) | ||||
Susedia | Severné Írsko | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
70 273 km² (118.) 1 390 km² (2 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2022) • sčítanie (2022) • hustota (2022) |
5 281 600 (122.) 5 149 139 71,3/km² (113.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2023 722 mld. $ (40.) 137 638 $ (3.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2022) | 0,950 (7.) – veľmi vysoký | ||||
Mena | euro (€) (= 100 centov) (EUR) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
ZEČ (UTC) ZELČ (UTC+1) | ||||
Medzinárodný kód | IRL / IE | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | IRL | ||||
Internetová doména | .ie | ||||
Smerové telefónne číslo | +353 | ||||
Gramotnosť: ~100% |
Írsky slobodný štát so štatútom domínia vznikol v roku 1922 na základe anglo-írskej zmluvy. V roku 1937 bola prijatá nová ústava, v ktorej bol štát pomenovaný "Írsko" a fakticky sa stal republikou s voleným prezidentom bez výkonnej moci. V roku 1949 bol oficiálne vyhlásený za republiku na základe zákona o Írskej republike z roku 1948. Írsko sa stalo členom Organizácie Spojených národov v roku 1955. Do Európskych spoločenstiev (ES), predchodcu Európskej únie (EÚ), vstúpilo v roku 1973. Po väčšinu 20. storočia nemal štát žiadne formálne vzťahy so Severným Írskom, ale v 80. a 90. rokoch 20. storočia britská a írska vláda spolupracovali so severoírskymi stranami na vyriešení konfliktu, ktorý sa stal známym ako the Troubles (Nepokoje). Od podpísania Veľkopiatkovej dohody v roku 1998 írska vláda a severoírska vláda spolupracujú vo viacerých oblastiach politiky v rámci ministerskej rady Sever/Juh, ktorá bola vytvorená na základe dohody.
Írsko je vyspelým štátom s kvalitou života, ktorá patrí k najvyšším na svete; po zohľadnení nerovnosti sa v rebríčku indexu ľudského rozvoja z roku 2021 umiestnilo na šiestom mieste na svete.[3] Vysoko sa umiestňuje aj v oblasti zdravotnej starostlivosti, hospodárskej slobody a slobody tlače. Je členom EÚ a zakladajúcim členom Rady Európy a OECD. Írska vláda od čias pred druhou svetovou vojnou uplatňuje politiku vojenskej neutrality prostredníctvom neangažovanosti, a preto krajina nie je členom NATO,[4] hoci je členom Partnerstva pre mier a niektorých aspektov PESCO. Írska ekonomika je vyspelá,[5] pričom v okolí Dublinu sa nachádza jedno z hlavných európskych finančných centier. Patrí medzi desať najbohatších krajín sveta z hľadiska HDP aj HND na obyvateľa.[6][7][8][9] Po vstupe do ES vláda krajiny zaviedla sériu liberálnych hospodárskych politík, ktoré pomohli zvýšiť hospodársky rast v rokoch 1995 až 2007, teda v období, ktoré sa dnes často označuje ako obdobie keltského tigra. Potom nasledovala recesia a zvrat v raste počas veľkej recesie, ktorú ešte zhoršilo prasknutie írskej bubliny na trhu s nehnuteľnosťami.[10]