filmové a televízne ocenenie From Wikipedia, the free encyclopedia
Zlatý glóbus (angl. The Golden Globe Awards) je filmové a televízne ocenenie každoročne udeľované Hollywoodskou asociáciou zahraničných novinárov (angl. HFPA) na slávnostnej ceremónii. Ceny sú považované za najdôležitejší barometer pred blížiacim sa udeľovaním filmových Oscarov. Priamy prenos z odovzdávania cien je možné na Slovensku a v Česku sledovať na káblovej televízii HBO.
| Zlatý glóbus | |
|---|---|
 | |
| Udeľované za | významný úspech vo filmovom a televíznom priemysle |
| Organizátor | Hollywoodska asociácia zahraničných novinárov (HFPA) |
| Krajina | Spojené štáty |
| Prvé udeľovanie | január 1944 |
| Webstránka | hfpa.org |
Prvé udeľovanie Zlatých glóbusov sa konalo v januári 1944 v štúdiách 20th Century Fox v Los Angeles. Posledné 69. udeľovanie Zlatých glóbusov, na ktorom boli udelené ceny za rok 2011 sa konalo 15. januára 2012 v hoteli Beverly Hilton v Beverly Hills, Kalifornia, kde sa každoročne udeľujú už od roku 1971. Prvýkrát tam však Glóbusy rozdali v roku 1961.[1]
Slávnostný večer spojený s odovzdávaním Zlatých glóbusov sa koná väčšinou v januári a predstavuje úspechy predošlého kalendárneho roku. Pôvodne nemal ceremoniál hostiteľa. V roku 1958 bola pre moderovanie večera zvolená skupina Rat Pack a jej členovia Dean Martin, Frank Sinatra a Sammy Davis, Jr.[2]. V roku 2008 sa ceremoniál nekonal z dôvodu stávky scenáristov. Posledné dva ročníky moderoval britský komik Ricky Gervais.
Vznik organizácie siaha už do roku 1928, kedy vznikla Hollywoodská asociácia zahraničných korešpondentov. Ďalší pokus sa datuje do roku 1935 a je spojený so vznikom Spoločnosti zahraničných novinárov. Ani toto zoskupenie nevydržalo dlho[3]. Asociácia, ako ju poznáme dnes, má začiatky vo válečnej dobe, konkrétne na konci roku 1943. Britský žurnalista z denníku Daily Mail prišiel s nápadom založiť organizáciu, ktorá by oceňovala počiny vo filmovou priemysle. Spolu s ďalšími siedmimi novinármi založil Asociáciu zahraničných korešpondentov združených v Hollywoode.
Prvé ocenenia sa neformálne rozdávali v januári 1944 v štúdiách 20th Century Fox v Los Angeles. V tej dobe ešte neexistovali nominácie a boli vyhlásení iba laureáti. Najlepším filmom sa stala životopisná snímka The Song of Bernadette, hlavná predstaviteľka Jennifer Jones si odniesla cenu za najlepšiu herečku a Paul Lukas bol vyhlásený najlepším hercom.
Začiatkom päťdesiatych rokov sa začali v asosiácii rozchádzať názory v jej zmysle a cieli, a preto vzniklo nové krídlo Združenie pre zahraničnú tlač. Obe organizácie naďalej udeľovali Glóbus za počiny vo svete filmu v predošlom kalendárnom roku. Taktiež sa dohodli na ocenení, ktoré by pamätalo na celoživotný prínos. Novinári pomenovali cenu po režisérovi a producentovi Cecilovi B. DeMillovi, ktorý sa zároveň stal jej prvým držiteľom[4]. Podľa prezidenta Združenia pre zahraničnú tlač, Henryho Grisa, bola pomenovaná cena Henrietta, udeľovaná populárnym osobnostiam.
V tom istom čase sa zmenili aj hlavné kategórie. Najlepší film sa rozdelil na žánry dráma a komédia/muzikál, mužský a ženský herecký výkon sa taktiež rozdelil podľa žánru. Zároveň bol ocenený prvý zahraničný film, ktorým sa stali De Sicovi Zlodeji bicyklov.
Začiatkom roka 1956 sa prvýkrát ocenili televízne počiny; zároveň sa dve spoločnosti novinárov dohodli na spojení a používaní názvu Hollywoodska asociácia zahraničných novinárov.
O dva roky neskôr sa ceremoniál z udeľovania vysielal prvýkrát, ale len lokálne v Los Angeles. Prvé skutočné celonárodné vysielanie sa uskutočnilo roku 1964 a 1965. Prenos bol vtedy súčasťou programu Andy Williams Show.
Rok 1963 znamenal začiatok Miss/Mrs. Golden Globe, kedy žurnalisti vybrali potomka populárnych rodičov, aby ho požiadali o reprezentáciu počas slavnostného večera. Zoznam týchto slávnych asistentov zahrňuje Melanie Griffithovú, Lauru Dernovú, alebo Freddieho Prinza, Jr.[5]. Tradícia existuje dodnes.
Najnovšou kategóriou je animovaný film existujúci od roku 2007.
Vtedajší prezident združenia, Marina Cisternas, prišiel v roku 1945 s návrhom maličkej zemegule omotanej pásom filmového negatívu. Jeho návrh sa ujal a dodnes má Glóbus túto podobu. Je približne 27 cm vysoký, šírka podstavca je 9 cm a váži necelých 2 500 gramov. Ocenenie je vždy ručne dokončené a do doby predania je uložené v krabičke vyplnenej červeným zamatom. Výrobcom je newyorská firma Society Awards[6].
Štrajk scenáristov v Hollywoode ovplyvnil 65. udeľovanie cien, ktoré malo podobu tlačovej konferencie. Trvala tridsať minút a vysielala ju televízia CNN[7].
V súčasnej dobe sa Zlaté glóbusy udeľujú v týchto kategóriách:
Udeľované od roku 1956:
Vyhlásenie nominácií sa pravidelne koná v decembri. Asociácia združuje okolo 90 členov, ktorí hlasujú o prípadných víťazoch. K roku 2011 existovalo 26 kategórií, vrátane ceny Cecila B. DeMilla.
Hlasovanie má dve fázy. V prvej, takzvanej nominačnej, navrhne každý člen päť výkonov vo všetkých kategóriách. V druhej finálnej fázy napíšu novinári len jeden výkon v každej kategórii. Súčet lístkov vykoná firma k tomuto účelu vybraná. Víťazi sú vyhlásení na slávnostnom bankete.
Najviac cien v hereckých kategóriách pozbierala Meryl Streepová, ktorá ich získala osem. Šesť cien vyhrali Jack Nicholson, Angela Lansburyová a Alan Alda. Po päť Glóbusov si odniesli Francis Ford Coppola, Shirley MacLaine, Rosalind Russell a Oliver Stone.
Najviac nominovaným umelcom je Meryl Streepová. O Zlatý glóbus bojovala celkom dvadsaťšesťkrát. Jack Lemmon drží rekord v počte nominácií v mužských kategóriách. Získal ich dvadsaťdva.
Lawrence z Arábie a Prelet nad kukučím hniezdom pozbierali zhodne najviac cien, šesť. Druhý menovaný film je jediný, ktorému sa podarilo vyhrať v piatich hlavných kategóriách (film, réžia, herec, herečka a scenár). Film Nashville bol nominovaný jedenásťkrát, cenu však vyhral iba jednu (za najlepšiu pieseň)[8].
Ricky Schroeder je najmladším držiteľom ceny. Získal ju v roku 1980 ako mužský objav roku za výkon vo filme The Champ. Mal v tej dobe iba osem rokov. Najstarším držiteľom je zase herečka Jessica Tandy, ktorá si odniesla Glóbus za výkon vo filme Šofér slečny Daisy. V tom čase mala 80 rokov.
Najviac nominácií v priebehu jedného ročníka získal Jamie Foxx, ktorý bol v roku 2005 nominovaný trikrát za filmy Ray (herec v hlavnej úlohe; cenu získal), Collateral (vedľajší herec vo filme) a Redemption: The Stan Tookie Williams Story (herec v minisérii/TV filme).
Najviac Glóbusov síce získala Meryl Streepová, ale ak sa započítajú aj špeciálne ceny (Cecil B. DeMille, Henrietta), tak rekordmankou je Barbra Streisand. Asociácia hollywoodských novinárov jej celkovo udelila 10 cien[9]. Herečka Rosalind Russell bola nominovaná päťkrát a päťkrát cenu aj získala. Nikdy však nevyhrala Oscara. V roku 1989 boli v kategórii dramatická herečka víťazky dokonca tri: Jodie Foster za film Znásilnenie, Sigourney Weaver za Gorily v hmle: Príbeh Dian Fosseyovej a Shirley MacLaine za Madame Sousatzka.
Celkom štyri herečky vyhrali dve ceny počas jedného ročníka:
Formanov film Prelet nad kukučím hniezdom mal šesť nominácií a všetky premenil vo víťazstvo[10]. Snímka Zrodila sa hviezda bola nominovaná v piatich kategóriách a vyhrala ich všetky[11]. Legendárne filmy Kto sa bojí Virginie Woolfovej? a Krstný otec III získali zhodne sedem nominácií, ale žiadny Glóbus.
Producenti alžírskeho filmu Z vrátili Zlatý glóbus za najlepší cudzojazyčný film na protest tomu, že sa ich snímka nedostala medzi najlepšie dramatické filmy. Marlon Brando odmietol prevziať cenu za svoj výkon vo filme Krstný otec kvôli "americkému imperializmu a rasizmu". To isté urobil, keď vyhral Oscara.
Asociácia zahraničných novinárov združených v Hollywoode (HFPA) a Zlatý glóbus čelili v histórii niekoľkým škandálom.
Spolupráca medzi televíziou NBC a Asociáciou trvala desať rokov. Televízia mala na svedomí prvé lokálne vysielanie ceremoniálu v roku 1958 a následne aj národný priamy prenos v roku 1964. Americká federálna agentúra pre komunikačné prostriedky prišla v roku 1968 s vyhlásením, že "novinári podávajú klamlivé vyjadrenia o hlasovaní". V praxi to malo znamenať, že pokiaľ mal istý umelec vyhrať a neobjavil sa na slávnostnom ceremoniáli, organizátori zmenili výsledky[12]. Agentúra dokonca obvinila televíziu NBC zo spoluviny. Ta prestala vysielať prenos z udeľovania až do roku 1974.
V roku 1982 bola za svoj výkon vo filme Butterfly ocenená herečka Pia Zadora v kategórii objav roku. Hneď po tom vyšlo najavo, že ocenenie malo byť výmenou za rôzne láskavosti[13]. Jej bohatý manžel Meshulam Riklis totiž zaplatil členom Asociácie súkromný let a pozval ich do svojho kasína v Las Vegas. Dokonca ich mal pozvať do svojho sídla a tam film so Zadorou, ktorý sám produkoval, premietnuť. Premiéra filmu bola totiž plánovaná až na začiatok februára toho roku[14]. Tým pádom by sa herečka nemohla podľa pravidiel uchádzať o objav roku. Mimo to, slavná Pia Zadora mala svoj debut už dávno za sebou a totiž vo filme Santa Claus Conquers the Martians[15].
V roku 1999 darovala Sharon Stone každému členovi Asociáce hodinky v hodnote 400 $, aby si poistila nomináciu za film Múza v kategórii komediálna herečka. Všetci novinári dar vrátili[12][16].
No konci roku 2010 vyvolali rozpaky nominácie najlepšej komédie/najlepšieho muzikálu, v zozname ktorých sa objavili dva kritikou neprijaté snímky, Turista a Varieté. Vyšlo najavo, že štúdio Sony, ktoré distribuovalo Turistu zaplatilo výlet niektorým členom HFPA do Las Vegas. Ten mal byť ukončený súkromným koncertom Cher, ktorá hrala hlavnú úlohu v muzikáli Varieté[12][17].
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
