Zlatnianske predhorie

Zlatnianske predhorie je geomorfologickou časťou Veľkého Tribča, podcelku pohoria Tribeč.^[1] Leží v strednej časti podcelku, severozápadne od Zlatých Moraviec.^[2]

Rýchle fakty Štát, Región ...

Zlatnianske predhorie
geomorfologická časť Tribča
Okolie Zlatna
Štát	Slovensko
Región	Nitriansky
Okresy	Topoľčany, Zlaté Moravce
Časť	Veľkého Tribča
Hranice	Skýcovská vrchovina, Vysoký Tribeč, Hornonitrianske predhorie, Tribečské podhorie, Žitavská pahorkatina, Kostolianska kotlina, Jelenec
Mestá	Zlatno, Velčice, Žikava, Lovce
Rieky	Jarky, Čerešňový potok
Súradnice	48°26′49″S 18°17′53″V
Najnižší bod	západný okraj územia
- výška	cca 220 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Zavrieť

Územie sa nachádza v strednej časti pohoria Tribeč a zaberá južnú časť podcelku Veľký Tribeč. Vytvára úzky pás, vedúci od Súloviec na západnom okraji pohoria, po Velčice, Lovce a Žikavu na východnom okraji, severne od Zlatých Moraviec. Zlatnianske predhorie z veľkej časti susedí s časťami pohoria Tribeč, menovite na severozápade sa krátkym úsekom dotýka Hornonitrianske predhorie, severne nadväzuje Vysoký Tribeč, obe časti Veľkého Tribča. Na východe susedí Skýcovská vrchovina (časť Rázdiela) a juhozápadne podcelok Jelenec a časť Kostolianska kotlina. Na západnom okraji malým úsekom susedí Podunajská pahorkatina s časťou Tribečské podhorie a juhovýchodný okraj prechádza do Žitavskej pahorkatiny.^[1]

Západné úbočia patria do povodia Nitry, kde smeruje najvýznamnejší prítok Dubnica. Strednú a východnú časť odvodňujú prítoky riečky Žitava, do ktorej ústí Čerešňový potok, Stránka či Jarky. Zo sídiel leží hlbšie v predhorí iba Zlatno, na okraji potom Velčice, Lovce a Žikava na juhovýchode a Súlovce na západnom okraji.^[2]

Západná a stredná časť Zlatnianskeho predhoria patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, východná časť je z nej vyňatá. Osobitne chráneným územím je v južnej časti ležiaci chránený areál Topoľčianska zubria zvernica.^[2]

Turisticky atraktívne lokality sú najmä Topoľčianska zubria zvernica v juhovýchodnej časti a ruiny Čierneho hradu v blízkosti obce Zlatno. Oblasťou vedie niekoľko značených turistických trás, smerujúcich do vyšších častí pohoria.