Weimarská republika

Weimarská republika je označenie pre historické štádium Nemecka po páde monarchií v Nemecku v roku 1918 až do nástupu nacistov k moci v roku 1933. Napriek tomu, že oficiálny názov Nemecka aj naďalej znel Nemecká ríša (Deutsches Reich), išlo o úplne republikánsky spolkový štátny útvar s demokratickou spolkovou ústavou, prijatou v roku 1919 vo Weimare, kde sa po januárových voľbách roku 1919 zišiel 6. februára toho roku prvý skutočne demokraticky zvolený parlament v nemeckej histórii. Od tohto mesta je tiež odvodené označenie pre toto obdobie. Metropolou Nemecka však zostal aj naďalej Berlín. Hlavou štátu bol ríšsky prezident. Na čele legislatívy stál dvojkomorový parlament (Národné zhromaždenie) skladajúce sa z ríšskeho snemu a ríšskej rady. Na čele exekutívy stála ríšska vláda, vedená ríšskym kancelárom, ktorého vymenoval ríšsky prezident.

Nemecká ríša Deutsches Reich ←  1918 – 1933  → vlajka znak
Hymna: Das Lied der Deutschen
Geografia Poloha Weimarskej republiky v Európe okolo roku 1930
Hlavné mesto	Berlín
Rozloha	468 787 km²
Najvyšší bod	Zugspitze
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	62 411 000 (odhad z roku 1925)
Jazyky	nemčina
Štátny útvar
Štátne zriadenie	poloprezidentská republika
Mena	ríšska marka
Vznik	9. november 1918
Zánik	23. marec 1933
Predchádzajúce štáty: Nemecké cisárstvo (1871 – 1918) Nástupnícke štáty: Nacistické Nemecko

Dôsledky porážky Nemecka v prvej svetovej vojne

28. júna 1919 podpísali zástupcovia weimarskej republiky v Paríži Versaillskú zmluvu. Podľa mierovej zmluvy bolo Francúzsku navrátené Alsasko-Lotrinsko (14 522 km²); Belgicku postúpené územie Moresnetu a po plebiscite aj Eupen a Malmédy (celkovo 1 036 km²); Poľsku väčšina Poznaňska a Západného Pruska, časť Sliezska a nepatrná časť Východného Pruska (celkovo 46 142 km²); Česko-Slovensku Hlučínsko (316 km²); Gdansk s okolím (1 894 km²) bol premenený na nezávislé Slobodné mesto Gdansk pod patronátom Spoločnosti národov; severná časť Východného Pruska, Klajpeda s okolím (2 416 km²) sa stala autonómnou časťou Litvy. Neskôr došlo aj k úprave hraníc s Dánskom, ktoré získalo po plebiscite severnú časť Šlezvicka (moderný dánsky okres Južné Jutsko), celkovo 3 938 km². Sársko o rozlohe 1 910,49 km² bolo na 15 rokov odovzdané do správy Spoločnosti národov a výnosy jeho baní postúpené Francúzsku. Porýnie bolo demilitarizované a dočasne okupované víťaznými štátmi. Súčasne Nemecko stratilo všetky svoje kolónie. Územie Nemecka sa tak zmenšilo o 70 615 km² na 468 116,13 km² a navyše bolo postihnuté mimoriadne ťaživými vojnovými reparáciami.

Územné členenie

Územie weimarskej republiky bolo spolkovým štátom, zloženým zo začiatku zo všetkých pôvodných spolkových krajín predchádzajúceho Nemeckého cisárstva, ktoré sa stali republikami s nemeckým označením Slobodný štát (Freistaat), prípadne Ľudový štát (Volksstaat), či Slobodný ľudový štát (Freie Volksstaat). Neskôr došlo ku zmenšeniu počtu spolkových krajín.

Spolkové krajiny weimarskej republiky v rokoch 1920 – 1933

S výnimkou Durínska, ktoré vzniklo až 1. mája 1920, Gothy a Koburgu (tieto dva štáty existovali v rokoch 1918 – 1920), existovali všetky tieto štáty už pred rokom 1918. Údaje k tabuľke zodpovedajú obdobiu od 1. mája 1929, kedy bol Slobodný štát Valdek začlenený do Slobodného štátu Pruska. Sársko ktoré vzniklo roku 1919 vyčlenením častí území Bavorska a Pruska, bolo spravované Spoločnosťou národov a nemalo postavenie spolkovej krajiny Nemecka, aj keď malo vlastný krajinský snem (tu nazývaný krajinská rada).

Krajina	Rozloha (km²)	Hlavné mesto
Slobodný štát Anhaltsko	2 313,58	Dessau
Slobodný štát Badensko	15 069,87	Karlsruhe
Slobodný štát Bavorsko	75 996,47	Mníchov
Slobodný štát Brunšvicko	3 672,05	Braunschweig
Slobodné hanzové mesto Brémy	257,32	Brémy
Slobodné a hanzové mesto Hamburg	415,26	Hamburg
Ľudový štát Hesensko	7 691,93	Darmstadt
Slobodný štát Lippe	1 215,16	Detmold
Slobodné a hanzové mesto Lübeck	297,71	Lübeck
Slobodný štát Meklenbursko-Schwerinsko	13 126,92	Schwerin
Slobodný štát Mecklenbursko-Strelicko	2 929,50	Neustrelitz
Slobodný štát Oldenbursko	6 423,98	Oldenburg
Slobodný štát Prusko	292 695,36	Berlín
Slobodný štát Sasko	14 986,31	Drážďany
Slobodný štát Schaumburg-Lippe	340,30	Bückeburg
Krajiny Durínsko	11 176,78	Weimar
Slobodný ľudový štát Württembersko	19 507,63	Stuttgart
Nemecká ríša	468 116,13	Berlín
Sársko	1 910,49	Saarbrücken

Údaje o Slobodnom štáte Valdeku pripojenom k Prusku v dvoch fázach

Tento spolkový štát sa stal súčasťou Pruska 1. mája 1929

Krajina	Rozloha (km²)	Hlavné mesto
Slobodný štát Valdek (údaje do 29. novembra 1921)	1 121	Arolsen
Slobodný štát Valdek (údaje do 30. apríla 1929)	1 055	Arolsen

Spolkové krajiny weimarskej republiky existujúce iba do 3. apríla 1919

Zlúčením týchto štátov vznikol 4. apríla 1919 Ľudový štát Reuss

Krajiny	Rozloha (km²)	Hlavné mesto
Slobodný štát Reuss-Greiz	316	Greiz
Slobodný štát Reuss-Gera	827	Gera

Spolkové krajiny weimarskej republiky existujúce iba do roku 1920

Zlúčením šiestich z nich vznikla 1. mája 1920 Krajina Durínsko, zatiaľčo Slobodný štát Koburg sa stal 1. júla 1920 súčasťou Bavorska.

Krajiny	Rozloha (km²)	Hlavné mesto
Slobodný štát Gotha	1 415	Gotha
Slobodný štát Koburg	562	Coburg
Ľudový štát Reuss	1 143	Gera
Slobodný štát Sasko-Altenburg	1 323	Altenburg
Ľudový štát Sasko-Meiningensko	2 468	Meiningen
Slobodný ľudový štát Sasko-Weimarsko-Eisenachsko	3 610	Weimar
Slobodný štát Schwarzburg-Rudolstadt	941	Darmstadt
Slobodný štát Schwarzburg-Sondershausen	862	Detmold