Brněnská přehrada
From Wikipedia, the free encyclopedia
Brněnská přehrada alebo Vodní nádrž Brno (v hantecu Prýgl), je vodná nádrž na rieke Svratke v brnianskych mestských častiach Brno-Bystrc a Brno-Kníničky. Priehrada vznikla prehradením Svratky na 56. riečnom kilometri a zatopením údolia s obcou Kníničky. Priehrada slúži na rekreáciu a tiež ako zdroj elektrickej energie, v minulosti i zásobáreň pitnej vody pre Brno (v súčasnosti sa využíva voda z Vírskej priehrady a voda z vrtov v Březovej nad Svitavou). Miestni o priehrade v hantecu bežne hovoria ako o „Prýglu“ alebo „Pryglu“[1].
Dejiny
Myšlienka na stavbu priehrady na Svratke sa objavila už na začiatku 20. storočia, ale k jej realizácií sa pristúpilo až v rokoch 1936 – 1940. Hlavným investorom bolo vtedajšie ministerstvo verejných prác a okrem Brna sa na ňom z 25% podieľala aj Zem moravskovsliezska.[2]. Na konci Druhej svetovej vojny zamínovala ustupujúca nemecká armáda vozovku a umiestnila na hrádzu sud s trinitrotoluénom (pôvodne mali byť výbušniny umiestnené do potrubia hrádze, ale to bolo zamestnancami z rozkazu ochrany pred sabotážou zabetónované) a do domu prevádzkara Šikulu guľomety. Šikula s niekoľkými ľuďmi, ukrytými v strojovni elektrárne, varovali konvoj Červenej armády, ale Šikula bol postrelený. V súčasnosti je na hrádzi umiestnená jeho plaketa.
Základné údaje
Vzdutie priehrady začína pod splavom pri Tejkalovom mlyne vo Veverskej Bítýške a po hrádzu na hranici brnianskych mestských častí Brno-Bystrc a Brno-Kníničky meria necelých 10 km. Zaplavená plocha je 259 ha. Stály objem vody dosahuje 7,6 milióna m3, celková kapacita je 10,8 milióna m3. Betónová gravitačná priehrada má v korune šírku 7,14 m a dĺžku 120 m, v nadmorskej výške 233,72 m čnie 23,5 m nad dnom. Elektrickú energiu vyrába jedna Kaplanova turbína s výkonom 2,88 MW.[3] (inštalovaný výkon je 3,1 MW.)[4] V prípade ostrovnej prevádzky (t. j. samostatne, oddelene od siete napr. pri rozpade prenosovej sústavy) môže byť turbína využitá na rozbeh plynovej spaľovacej turbíny v teplárenskej prevádzke Červený mlyn. Ako vyrovnávacia nádrž slúži komínska malá vodná elektráreň.
Turistika
Brnianska priehrada je obľúbeným miestom rekreácie miestnych i návštevníkov. Po oboch stranách je lemovaná rozľahlými lesmi (zvernica na ľavom brehu, Podkomorské lesy na pravom) a ponúka tak príležitosť nielen na kúpanie a vodné športy, ale i na turistiku a cykloturistiku. Častým cieľom výletníkov je aj hrad Veveří, ktorý sa týči na skale neďaleko Veverskej Bítýšky. Pri hrade bol cez priehradu vybudovaný most pre cyklistov a peších. Na kúpanie je priehrada využívaná iba na jar a začiatkom leta, potom sa obyčajne pokryje sinicami a kúpanie už nie je bezpečné.
Kultúra
Na hladine bystrckej časti priehrady sa pravidelne koná významná medzinárodná súťažná prehliadka ohňostrojov Ignis Brunensis.
Znečistenie
V dôsledku znečistenia vody komunálnymi splaškami sužujú priehradu nadmerné množstvá nebezpečných siníc. Povodie Moravy dostalo začiatkom roku 2010 od krajského úradu výnimku na použitie chemických látok proti siniciam. Podľa štúdie Hydrobiologického ústavu Akadémie vied ČR však nie sú takéto opatrenia efektívne a nezaisťujú dlhodobé riešenie. Prípadný efekt voči siniciam bude veľmi pravdepodobne krátkodobý. Krajský úrad odmietol dať povolenie na použitie látky PAX-18, ktorú štúdia neodporučila, lebo by mohla negatívne ovplyvniť vodné živočíchy.[5]
Vodná doprava
Vodnú dopravu na priehrade prevádzkuje Dopravní podnik města Brna.[6] Doprava na priehrade bola začatá 5. mája 1946 na trase Bystrc - Hrad Veveří.[7] V roku 2013 bude otvorená 67. plavebná sezóna. Bude trvať 6 mesiacov: od 13. apríla do 13. októbra.[6] Lode obsluhujú celkom 11 prístavišť: Bystrc, Kozí horka, Sokolské koupaliště, U kotvy, Osada, Rokle, Cyklistická, Hrad Veveří, Mečkov, Skály a Veverská Bítýška.[8] Celá trasa trvá 70 minút.[8]
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
Zdroj
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.