slovenský právnik (právny vedec, advokát a sudca), politik: česko-slovenský minister pre zjednotenie zákonov a organizáciu správy, minister spravodlivosti a univerzitný profesor (1875 – 1952) From Wikipedia, the free encyclopedia
Prof. JUDr. Vladimír Fajnor (* 23. október 1875, Senica – † 5. január 1952, Bratislava) bol slovenský právnik (právny vedec, advokát a sudca), politik: česko-slovenský minister pre zjednotenie zákonov a organizáciu správy, minister spravodlivosti a univerzitný profesor na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[1]
Vladimír Fajnor | |
slovenský právny vedec, advokát, sudca, minister a univerzitný profesor | |
Fotografia Vladimíra Fajnora spred roku 1940 | |
Osobné informácie | |
---|---|
Rodné meno | Vladimir Martin Fajnor |
Narodenie | 23. október 1875 |
Rakúsko-Uhorsko | |
Úmrtie | 5. január 1952 (76 rokov) |
Bratislava, ČSR | |
Národnosť | slovenská |
Alma mater | Budapeštianska univerzita, Humboldt-Universität zu Berlin |
Rodičia | Štefan Fajnor; Emília Anna, rodená Jurenková |
Príbuzní | Frank Wollman (zať) |
Súrodenci | 8, z toho štyria bratia: Dušan Fajnor, Ivan Fajnor, Štefan Fajnor, Konštantín Fajnor[1] |
Manželka | Teréziá Mária rod. Novomeská |
Deti | dcéra Anna, vyd. Wollmanová-Daxnerová a syn Ľudovít Fajnor |
Dielo | |
Žánre | právnická literatúra |
Obdobie | prvá polovica 20. storočia |
Témy | právo, osobitne súkromné právo |
Významné práce | výber
|
Ovplyvnený | |
Ovplyvnil |
|
Odkazy | |
Vladimír Fajnor (multimediálne súbory na commons) | |
Napriek jeho prepojeniu na stranu Československá národná demokracia a vysokým funkciám, vystupoval najmä ako nestraník a odborník.[1] Býva považovaný za najvýraznejšiu slovenskú právnickú osobnosť prvej polovice 20. storočia.[2]
Spolu s Adolfom Zátureckým výrazne prispel k tvorbe slovenskej právnej a právnickej terminológie a k právnickému životu na Slovensku v období Prvej ČSR. Dlhodobo pôsobil ako hlavný redaktor prestížneho právnického časopisu Právny obzor.[1][3]
Narodil sa do evanjelickej rodiny advokáta a hudobného skladateľa Štefana Fajnora v roku 1875. Mal 8 súrodencov. Ľudovú školu vychodil v rokoch 1881 až 1885 v Senici. Následne študoval na gymnáziu v Hradci Králové, Uherskom Hradišti,[1][3] Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote[1], a nakoniec do roku 1893 na lýceu v Šoproni[3]. Právo vyštudoval v Berlíne a Budapešti[3], titul doktora práv získal v roku 1900.[1] Patril medzi národne uvedomelých študentov, politicky sa zblížil najmä s Milanom Hodžom. Od roku 1901 pôsobil ako advokát vo Zvolene.[3] Počas pôsobenia vo Zvolene pracoval aj ako redaktor Zvolenských novín. Bol zakladateľom Meštianskej banky a spoluzakladateľ Zvolenskej ľudovej banky.[1]
Po vzniku ČSR pôsobil krátky čas (1918 – 1919) ako zvolenský župan v Banskej Bystrici.[3] Od roku 1919 bol prezidentom Vrchného súdu v Bratislave. V rokoch 1931 – 1939 pôsobil ako prezident Najvyššieho súdu ČSR v Brne.[1]
Zastával aj posty ministra. V úradníckej vláde Jana Černého (september 1920 – september 1921) bol ministrom pre zjednotenie zákonov a organizáciu správy.[1][3] V prvej úradníckej vláde generála Jana Syrového (22. september – 4. október 1938) zastával post ministra spravodlivosti. V druhej úradníckej vláde generála Syrového zastával post ministra spravodlivosti a správcu ministerstva pre zjednotenie zákonov a organizáciu správy. V roku 1945 sa stal zástupcom ČSR pri Stálom medzinárodnom rozhodcovskom súde v Haagu.[1]
Prednášal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1922 bol menovaný docentom[3] a v roku 1936 univerzitným profesorom.[1]
Významne prispel k položeniu základov česko-slovenského právneho systému. Podieľal sa na rozvoji slovenskej právnickej tlače a terminológie. Bol autorom resp. spoluautorom právnického slovníka, monografických prác, štúdií a článkov v odborných časopisoch. Bol spoluzakladateľom a v rokoch 1920 – 1936 aj hlavným redaktorom prestížneho odborného časopisu Právny obzor. Spoluzaložil Právnickú jednotu na Slovensku[3], ktorej predsedom bol v rokoch 1920 – 1936. Bol tiež členom Učenej spoločnosti Šafárikovej.[1]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.