Vlad III.

Vlad III. alebo Vlad III. Ţepeş (* 8. november 1431, Sighişoara, Rumunsko – † 1476, Bukurešť, Rumunsko), známy aj ako Drăculea či Ţepeş (Cepeš), bol knieža Valašského kniežatstva v rokoch 1448, 1456 – 1462 a 1476. Turci ho nazývali aj Kaziglu Bey (po slovensky: Princ Narážač).

Vlad III.

Život

Narodil sa v Sighişoare v Sedmohradsku v rodine kniežaťa Vlada II. Ako 12 ročný spoločne s mladším bratom odišiel do Osmanskej ríše, kde bol štyri roky vazalom osmanského pašu. Po tom ako sa dozvedel, že bojari zabili jeho otca Vlada II. a staršieho brata Mirceu II. ho Turci oslobodili a vymenovali na trón Valašského kniežatstva, ktorý však musel neskôr pod tlakom Jána Huňadyho opustiť. Po úteku do moldavského kniežatstva, kde sa zdržal štyri roky, a po smrti tunajšieho kniežaťa Romana II., spoločne s Štefanom III. odišiel do Uhorska a štyri roky prežil v Sedmohradsku pri hraniciach s Valašským kniežatstvom. V roku 1456 sa s pomocou uhorských a valašských bojarov dostal na trón Valašského kniežatstva. Začiatkom jeho vlády sa v zajatí nachádzalo takmer 500 tisíc ľudí a počas svojej šesťročnej vlády (1456 – 1462) bez ohľadu na svoje chúťky zlikvidoval vyše 100 tisíc ľudí.

Viedol boje za centralizovanú moc s bojarmi, a kvôli zabezpečeniu proti prípadnému nájazdu nepriateľa ozbrojil slobodných roľníkov a mešťanov. Od roku 1461 odmietol platiť daň tureckému sultánovi Mehmedovi II. Pre zradu bojarov bol nútený odísť do Uhorska, kde ho obvinili zo spolupráce s Osmanskou ríšou. V roku 1476 ho zabili bojari.

Deti

• Mihnea I. Diabolský – vládca Valašského kniežatstva v rokoch 1508 – 1509

Prezývky

Čert

Vlad Ţepeş bol druhým synom kniežaťa Vlada II. zvaného tiež Dracul (po slovensky Drak), ktorý získal tento prídomok na základe svojej príslušnosti k rytierskemu Dračiemu rádu (po latinsky Societas Draconistrarum). Keďže vo vtedajšej rumunčine neexistovalo slovo pre draka (dnes je to dragon), táto prezývka bola odvodená od názvu tohto rytierskeho rádu a začali ho volať Vlad Dracul. Aj keď v latinčine draco znamená drak, v rumunčine slovo drac znamená čert. Ďalej, pridaním člena určitého, vznikne slovo Dracul. Vlad III. zdedil po otcovi aj jeho prezývku.

Turci nazývali obyvateľov tejto oblasti draguli a ich panovníka začali nazývať Dragulea. Prezývka Draculea a potom Dracula sa teda vyvinula s najväčšou pravdepodobnosťou stretnutím slov Dragulea a Dracul. Túto prezývku údajne používal potom aj sám Vlad Ţepeş, ako dodatok k svojmu menu, najmä pre jeho nepriateľov. Stala sa totiž synonymom čerta, diabla, zla a krutosti v tej najextrémnejšej forme.

Narážač

Prezývku Ţepeş – Narážač dostal Vlad III. podľa jeho údajne obľúbenej metódy mučenia a popravovania – napichovania obetí na kôl, ktorú si údajne osvojil počas jeho väznenia u Turkov. Mnohé zo správ o jeho krutosti sa dnes považujú skôr za legendy, ktoré sa šírili ohováračskými letákmi v Nemecku a Rusku po jeho smrti, vďaka vynálezu tlačiarenského lisu.

Jeden z nich zobrazuje Vlada III., ako večeria pri prestretom stole na vŕšku, na ktorom je celý les kolov s narazenými mŕtvymi Turkami.

Stal sa inšpiráciou pre írskeho spisovateľa Brama Stokera k napísaniu slávneho románu Dracula.

Poznámky

1. ^  Pravdepodobne tento fakt spôsobil porušenosť jeho psychiky, o ktorom sa neskôr hovorilo ako o nevyrovnanom človeku s množstvom zvláštnych nápadov a zvykov (zabíjal Židov^[1] a mladých chlapcov). Navyše Európania jeho správanie a tradície považovali za niečo exotické, čo absolútne nepatrí do civilizovaného európskeho štátu. Počas jeho vlády mnohí obyvatelia Valašského kniežatstva utekali z krajiny a prosili iných panovníkov, aby zvrhli tohto neskutočného tyrana z trónu Valašska.
2. ^  Podľa inej verzie z 15. storočia Vlada III. považovali za Turka a zabili ho tzv. po turecky – prebodnutím na kole, čo neskôr oľutovali.