Vinohradnícka oblasť Tokaj je geograficky uzatvorená oblasť vinohradníctva a vinárstva v povodí rieky Bodrog, severne na Slovensku ohraničená Zemplínskymi vrchmi, vrchom Rozhľadňa (469 m) a na juhu v Maďarsku ohraničená sútokom riek Tisa a Bodrog. Je historickou aj teritoriálnou súčasťou veľkého tokajského regiónu, ktorého väčšia časť sa rozprestiera na území Maďarska (cca 5 000 ha). Na Slovensku je zákonom delimitovaných 907 ha (na mape zvýraznená bordovou farbou). Ide o plošne najmenšiu vinohradnícku oblasť na Slovensku.
Tokaj na Slovensku
Vinohradníckou oblasťou Tokaj na účely kontroly a regulácie výroby na Slovensku sa rozumie jej časť rozkladajúca sa na území Slovenska a je definovaná ako uzavretá vinohradnícka oblasť.
Na účely dozoru nad vykonávaním činnosti vo vinohradníckej oblasti Tokaj, pri pestovaní viniča, pri zbere hrozna a výrobe tokajského vína vrátane dodržiavania technologického postupu, sú určené orgány štátnej správy a kontroly. Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Kontrolný ústav, Štátna veterinárna a potravinová správa.
Tokajské združenie je združenie vinohradníkov a vinárov vo vinohradníckej oblasti Tokaj. Každá obec z vinohradníckej oblasti Tokaj vysiela do Tokajského združenia jedného zástupcu za vinohradníkov a jedného zástupcu za vinárov.
Na základe registrácie ministerstvom Tokajské združenie
- vyhlasuje začiatok zberu hrozna po posúdení zrelosti,
- navrhuje kontrolnému ústavu zatriedenie vinohradníckych honov,
- rozhoduje o udelení povolenia na dovoz tokajského vína do Tokaja,
- eviduje vývoz hrozna, muštu a vína z Tokaja.
Činnosť Tokajského združenia upravujú stanovy združenia, ktoré schvaľuje minister pôdohospodárstva.
Táto oblasť je jedinečná z hľadiska svojich prírodných podmienok, geologický substrát predstavujú sopečné tufy, klíma je daná dlhou a suchou jeseňou, ktorá je zabezpečená bariérou Zemplínskych vrchov brániacich dažďovým oblakom preniknúť na juhozápad.
Jedinečná je taktiež z hľadiska odrodového zloženia (odrody Furmint, Lipovina, Muškát žltý a Zeta [1][2][3]) a technológie výroby vín (pomalá oxidácia v drevených sudoch). Na Slovensku však nie je delimitovaná len samotná oblasť, ale aj jednotlivé vinohradnícke hony, ktoré sa nachádzajú výlučne na svahoch, kde sa síce dosahujú nižšie hektárové výnosy, ale sú tam vyššie predpoklady na dosahovanie kvality. Je teda nemožné presunúť vinohrady do iných ako delimitovaných polôh (na rozdiel od Maďarska, kde je delimitovaná iba oblasť). Takto sú v podstate splnené aj veľmi náročné kritériá kladené vo Francúzsku na vína označované „Appellation d'Origine Contrôlée“.
Tokajské vinohradnícke obce a hony
Vinohradnícka oblasť Tokaj na Slovensku je v súčasnosti pevne stanovená v rozlohe 907 ha v katastrálnych územiach obcí Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky.
Tokajské vinohradnícke plochy možno užívať len ako vinice.
Ak vlastník vinohradníckeho honu v Tokaji neužíva hon ako vinicu, je povinný ho na účely zachovania ochrany viníc vo vinohradníckej oblasť Tokaj zameniť, prenajať alebo ho vcelku alebo sčasti predať za primeranú cenu, ktorou je všeobecná hodnota majetku podľa osobitného predpisu, tomu, kto sa zmluvne výslovne zaviaže nadobudnutý hon vlastniť a užívať ako vinicu.
Vinohradníctvo v Tokaji
Pri zakladaní vinohradov a nahrádzaní vyhynutých krov vo vinohradníckej oblasti Tokaj na kvalifikovaných honoch možno vysadiť len viničové sadenice tokajských odrôd registrovaných v Listine registrovaných odrôd, teda Furmint, Lipovina, Muškát žltý a Zeta.
Vinohradníci vo vinohradníckej oblasti Tokaj oznamujú hrozno vypestované na kvalifikovaných honoch pred jeho zberom na účely osvedčenia jeho pôvodu, množstva, cukornatosti a zdravotného stavu na kontrolnému ústavu. Hrozno na výrobu tokajského vína musí byť zdravé, nepoškodené, výlučne z odrôd ustanovených zákonom a vypestovaných len na tokajských vinohradníckych honoch. Zamestnanec kontrolného ústavu v deň jeho zberu vykoná posúdenie hrozna na účely výroby tokajských vín.
Na základe posúdenia kontrolný ústav vydá pestovateľom viniča osvedčenie o hrozne, ktoré obsahuje
- názov vinohradníckej obce, kvalifikobaného honu a registračné číslo vinohradu, v ktorom sa hrozno vypestovalo,
- odrodu viniča,
- množstvo, cukornatosť a vyhlásenie o zdravotnej neškodnosti hrozna,
- hmotnostný podiel cibéb.
Začiatok zberu hrozna vyhlasuje Tokajské združenie po posúdení zrelosti.
Výnos hrozna z jedného hektára vinohradu, z ktorého sa má vyrobiť tokajské víno, nesmie presiahnuť 9 500 kg; túto skutočnosť skontroluje zamestnanec kontrolného ústavu pri osvedčovaní hrozna. Ak vinohradník prekročí najvyšší hektárový výnos, musí celé množstvo úrody z vinárskeho roku uviesť na trh pod označením stolové víno.
Víno z Tokaja
Vo vinohradníckej oblasti Tokaj možno vyrábať
- víno bez zemepisného označenia,
- víno s chráneným zemepisným označením,
- víno s chráneným označením pôvodu.
Víno s chráneným označením pôvodu možno označiť ako tokajské, iba ak
- sa vyrába výlučne z hrozna odrôd Furmint, Lipovina, Muškát žltý a Zeta.
- najvyšší hektárový výnos neprekročil 9 500 kg/ha alebo 14 000 kg/ha, ak ide o víno označené ako Furmint, Lipovina a Muškát žltý,
- hrozno na jeho výrobu bolo osvedčené kontrolným orgánom,
- bola mu priznaná ochrana podľa osobitného predpisu
- je preň vypracovaná špecifikácia a podmienky tejto špecifikácie spĺňa.
Na označovanie tokajského vína s chráneným označením pôvodu sa uvádza názov chráneného označenia pôvodu a možno uvádzať názov väčšej alebo menšej zemepisnej jednotky, z ktorej víno s chráneným označením pôvodu pochádza. Názov tejto jednotky možno uviesť aj ako prídavné meno pred výrazom víno. V označení vína s chráneným označením pôvodu možno uvádzať tradičný výraz "akostné víno", "akostné víno s prívlastkom", "sekt vinohradníckej oblasti", "sekt V. O." alebo "pestovateľský sekt", alebo výraz "Districtus Slovakia Controllatus" alebo skratka "D. S. C.", alebo jeho symbol, ak víno bolo certifikované. Tokajské víno vyrobené na území Slovenska možno uvádzať na trh len v na to určených fľašiach. Povinnosť plnenia vína do fliaš sa nevzťahuje na tokajské víno ponúkané na konzumáciu priamo v pivnici výrobcu.
Tradičné názvy tokajských vín:
- samorodné
- suché
- sladké
- výber
- mášláš
- forditáš
- výberová esencia
- esencia
- Furmint
- Lipovina
- Muškát žltý
Dejiny
Vinohradnícka a vinárska oblasť Tokaj je jednou z piatich oblastí na svete, v ktorých možno dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín. Prvopočiatky pestovania viniča v tejto oblasti spadajú najneskôr do obdobia nadvlády Rimanov v Panónii. Je všeobecne známe, že Rimania mali k hroznu a obzvlášť k vínu mimoriadne pozitívny vzťah. Po úpadku Rímskej ríše pokračovali v pestovaní viniča starí Slovania. Práve v tomto období sa formovali niektoré staré odrody viniča. Z tohto obdobia sa odvíja aj pomenovanie celej oblasti. Podľa historických prameňov je odvodené od staroslovanského slova stokaj, čo v preklade znamená sútok dvoch riek – Bodrogu a Tisy.
Pestovanie viniča a celkový rozvoj oblasti bol spomalený vpádom Tatárov, keď bol tento jedinečný kraj vyľudnený a vinohrady zničené. Veľkú zásluhu na rozvoji kraja a prvopočiatkoch výroby tokajských vín má kráľ Belo IV., ktorý spustnutý a vyľudnený kraj kolonizoval talianskimi osadníkmi z oblasti Bari a Formini. Títo priniesli nové skúsenosti, ale hlavne základnú tokajskú odrodu – Furmint, ktorá dáva tokajskému vínu jeho nenapodobiteľný a nezameniteľný charakter.
Prvá písomná zmienka o Tokajskej oblasti je z roku 1248, kedy kráľ Belo IV. Daroval vinicu a vínny domček pri Sárospataku Levočskému prepoštstvu. Od spomínaného roku sú literárne pramene o Tokaji a jeho viniciach pomerne časté.
Významný podiel na charaktere a technologickom postupe výroby tokajských vín paradoxne zanechal vpád Turkov v roku 1528. Nasledujúcich zhruba 170 rokov zostala celá oblasť pod tureckým panstvom. Vpád Turkov bol podnetom na budovanie tokajských pivníc v tufoch, ktoré sa pôvodne budovali ako úkryty ľudí a majetku pred lúpežnými vojskami a nájazdmi nepriateľa.
Časom sa však zistilo, že dlhoročné dozrievanie vína v pivniciach má mimoriadne priaznivé účinky na jeho chuť a celkovú kvalitu.
Prvá písomná zmienka o tokajských výberoch sa datuje do roku 1560, kedy sa v latinsko – maďarskom slovníku Fabricia Balázsa stretávame s termínom cibéby. Sú definované ako scvrknuté bobule hrozna, ktoré sa v priaznivých ročníkoch tvoria v strapcoch tokajských odrôd Furmint, Lipovina a Muškát žltý napadnutých ušľachtilou formou plesne Botrytis cinerea.
Z novšej histórie je možné spomenúť založenie Štátnej výskumnej stanice v Malej Tŕni v roku 1924, na základe jej dlhoročných výsledkov bol vydaný zákon Slovenskej národnej rady zo dňa 6. marca 1959 „O rozvoji tokajskej vinohradníckej oblasti na Slovensku.
Spor ČSSR vs. MĽR
V roku 1965 advokátska poradňa v Plzni prerokúvala protest firmy Monimpex v Budapešti proti používaniu názvu Tokajské víno pri vývoze tokajského vína zo Slovenska do Rakúska. Aj napriek tomu, že zástupcom firmy Monimpex (Danubia) bol vysvetlený náš historicko-právny nárok na označovanie vín tokajské, zástupca Monimpex odmietol všetky argumenty.
V roku 1967 uzavreli MONIMPEX PZO Budapešť, KOOSPOL PZO Praha a Vinárske závody, o.p. Bratislava (ďalej VZB o.p.) zmluvu, podľa ktorej slovenský subjekt nebude dodávať žiadne víno do kapitalistických krajín s označením tokajské alebo pripomínajúce tokajský pôvod. KOOSPOL mal dbať na to, aby žiadna iná organizácia tokajské vína zo Slovenska neexpedovala. Maďarská strana sa zaviazala, že zo Slovenska bude pravidelne ročne odoberať 1 000 hl tokajského vína za platby v tvrdej mene. Zmluva bola uzatvorená na neurčitý čas, s možnosťou zrušenia.
Na žiadosť Vinárskych závodov o.p. Bratislava požiadala POLYTECHNA PZO v roku 1967 Medzinárodný úrad pre ochranu duševného vlastníctva v Ženeve o medzinárodnú registráciu označenia pôvodu tokajského vína. Tento úrad registráciu uskutočnil 22. 11. 1967 pod registračným číslom 45 a ochranu priznali všetky členské štáty Lisabonskej dohody, okrem Maďarska.
Maďarsko malo zaregistrovanú ochrannú známku označenia pôvodu na Medzinárodnom úrade pre ochranu duševného vlastníctva v Ženeve v znení TOKAY, TOKAJ, TOKAYER neskôr – 11. 9. 1970 – pod registračným číslom 527.
V roku 1970 sa na úrovni zástupcov Úradu pre patenty a vynálezy z Prahy a Budapešti o označovaní pôvodu tokajské víno dohodlo na alternatíve spoločného zápisu oboch krajín. Rada lisabonskej dohody, ktorá zasadala koncom roku 1970 v Ženeve stanovisko, že nič nebráni tomu, aby to isté označenie pôvodu bolo predmetom dvoch samostatných prihlášok, podaných dvoma rozdielnymi národnými úradmi, keď označenie pôvodu sprevádza údaj, umožňujúci rozlíšenie, z ktorej krajiny príslušný výrobok pochádza.
Medzinárodný úrad pre ochranu duševného vlastníctva v Ženeve o rok na to zaregistroval zmenu v medzinárodnej registrácii označenia pôvodu nášho tokajského vína doplnením delokalizačnej doložky “z česko-slovenskej tokajskej oblasti”. Maďarsko stanovisko Rady Lisabonskej dohody neakceptovala a doložku si nedalo zaregistrovať.
Maďarská strana, využijúc skúsenosti z mnohých rokovaní o tokajskej oblasti a tokajskom víne, vydala(?) v roku 1977 nariadenie ministra poľnohospodárstva a výživy ako doplnok Vládneho nariadenia č. 36 z roku 1970, v ktorom sú uvedené miesta pestovania tokajského hrozna a teda aj výroby tokajského vína v Maďarsku. Nachádza sa v ňom 27 miest pestovania viniča a výroby tokajského vína. Teda o 4 menej ako v roku 1908, čo potvrdilo, že veľkosť tokajskej oblasti v Maďarsku nie je stála.
Rokovania s maďarskou stranou pokračovali. V roku 1982 v Pezinku slovenská delegácia znova argumentovala historickými údajmi a nezmenenými podmienkami pestovania hrozna a výroby tokajských vín. Maďarská strana, poukazujúc na rozdiely v ČSN 56 7742 z roku 1963 a maďarskými normami MSZ 1562 a 1563 vyhlásila, že podmienky pre uzavretie bilaterálnej dohody nie je možné považovať za vyhovujúce. Nadväzne na to Úrad pre vynálezy a objavy oznámil, že MĽR poslala všetkým štátom RVHP list, v ktorom navrhuje, aby sa ochrana zo záznamu vynechala a podpísala sa dohoda.
Maďarská strana zastávala k ochrane nášho označenia tokajské víno negatívne stanovisko, hľadajúc stále nejaké dôvody. Ďalšie rokovanie medzi predsedami ÚVO oboch krajín sa uskutočnilo v roku 1987 v Prahe a jeho obsahom bola kvalita tokajského vína, kontrola jeho akosti a vymedzenie tokajskej oblasti.
Platnosť zmluvy o vývoze tokajských vín zo Slovenska do Maďarska bola ukončená 4. 7. 1990, keď maďarská strana využila prieťahy v rokovaniach a uzavrela bilaterálne dohody s viacerými krajinami o priorite maďarského tokajského vína pri jeho vývoze do týchto krajín.
Novodobé rokovania a dohody
Slovensko malo záujem riešiť problém s uznaním teritoriálneho označenia vín podporené odporúčaním Európskej komisie, aby sa o celej veci dohodlo s Maďarskom, ktoré však dostatočnú vôľu neprejavilo. Problém spôsobila Európska únia (EÚ) tým, že v roku 1993 uznala exkluzívne maďarskú ochrannú známku o pôvode.
Pri rokovaniach v roku 1993 medzi EÚ a Slovenskom o príprave dohody o recipročnej ochrane a kontrole názvov vín medzi EÚ a Slovenskom vznikol problém uznania a vývozu slovenských vín v rámci únie, keďže Maďarsko a únia takúto dohodu už podpísali. V roku 1993 začali rokovania medzi EÚ a Slovenskom o príprave dohody o recipročnej ochrane a kontrole názvov vín medzi EÚ a Slovenskou republikou (SR). Vznikol problém uznania a vývozu slovenských vín v rámci EÚ, keďže Maďarsko a EÚ takúto dohodu už podpísali.
V rámci snahy riešiť problém ochrany označovania tokajských vín, sa z iniciatívy MP SR uskutočnilo v septembri 1997 v Bratislave rokovanie medzi Slovenskom a Maďarskom za prítomnosti zástupcu EÚ p. Stadlera. K predloženým materiálom sa zástupcovia MR nechceli vyjadriť, s tým, že nie sú pripravení detailne rokovať o jednotlivých bodoch dohody. Opätovne navrhli stretnutie expertov na posúdenie výkladu dohody a požiadali o zaslanie písomného stanoviska. Upresnili, že nespochybňujú existenciu tokajskej oblasti na Slovensku, ale dohoda medzi EÚ a MR vraj neumožňuje vývoz tokajského vína, pochádzajúceho zo Slovenska.
Ďalšie rokovanie zmiešanej komisie podvýboru pre denomináciu tokajského vína zo Slovenska sa konalo v októbri 2001 v Budapešti. Maďarská strana znova použila staré tvrdenia so záverom, že maďarské vína sú iné, ako slovenské vína. Slovenská delegácia argumentovala, že Slovensko má nárok historický, legislatívu prehľadnejšiu, technológiu prinajmenšom tak dobrú ako maďarská, pričom rozvoj a úpravu tokajskej vinohradníckej oblasti nerobilo živelne. Navrhli sa alternatívy na premenovanie tokajského vína, pochádzajúceho zo Slovenska, obmedzenie územia tokajskej vinohradníckej oblasti na Slovensku na 172 ha (ako v roku 1908), rovnaká legislatíva na Slovensku ako v Maďarsku, zavedenie spoločného kontrolného systému pre slovenskú i maďarskú tokajskú oblasť. Za splnenia týchto podmienok, za spolupráce a záruk EÚ je možnosť vytvorenia spoločnej dohody medzi Slovenskom a Maďarskom.
Označovanie Tokaj
Z chronologického prehľadu rokovaní o označovaní vín z tokajskej vinohradníckej oblasti vidno, že ani po 35 rokoch rokovaní nedošlo k dohode, napriek tomu, že slovenská strana musela vypracovať množstvo pripomienok, opatrení, zmien v legislatíve. Vždy sa našiel dôvod, aby k dohode o označovaní slovenských vín z tokajskej vinohradníckej oblasti ako tokajské nedošlo.
O tom, že dohodu o označovaní Tokaj možno dosiahnuť, dokumentuje samotná Maďarská republika, keď v roku 1995 podpísala dohodu s EÚ o vzájomnej ochrane a kontrole mien tokajského vína s Talianskom a Francúzskom. Paradoxom bolo, že krajina, ktorá mala historické právo a tradície (rozumej Slovensko), nemala mať právo označovať tieto vína ako tokajské.
Odrodová skladba
Maďarská strana v minulosti ako silný argument uvádzala, že nás vo vinohradoch tokajskej vinohradníckej oblasti na Slovensku nemáme konštantnú skladbu klasických odrôd. Aká je však pravda?
Už v roku 1959 v zákone č. 4/59 o rozvoji tokajskej vinohradníckej oblasti v § 4 je uvedené:
Základné tokajské odrody sú Furmint, Lipovina a Muškát žltý. Vinohrad tokajskej oblasti pri zriadení a obnove musí sa vysadzovať viničom v tomto percentuálnom zastúpení:
- Furmint 65 – 75 %
- Lipovina 15 – 20 %
- Muškát žltý do 10 %
Prípadne ostatné odrody ušľachtilého európskeho viniča, najviac 10 % (bol to Rizling vlašský).
Produkcia v Maďarsku
V zákone z roku 1908 v XLVII. článku, v kapitole II. pojednávajúcej o tokajskom víne skladba odrôd pre výrobu tokajského vína sa vôbec neuvádza (ani odrody). V nariadení ministra poľnohospodárstva a potravinárstva MĽR 25 z roku 1970 na vykonanie nariadenia s mocou zákona č. 36/1970 o rozvoji vinohradníctva, ovocinárstva a vinárstva sa v prílohe č. 1 uvádzajú odrody povolené na vysádzanie v tokajskej vinohradníckej oblasti Tokaj hegyalja (tokajské podvršie, nie tokajská oblasť): Nemes Furmint, Kiraly Furmint, Furmint Lipovina a Muškát žltý. V nariadení ministerstva poľnohospodárstva a potravinárstva z roku 1977 k vládnemu nariadeniu č. 36/1970 sú uvedené odrody: Furmint, Lipovina, Muškát žltý a Oremus, teda ku klasickej skladbe je pridaná jedna odroda.
V prílohe č. 3 nariadenia ministerstva poľnohospodárstva č. 7/1990 sa uvádzajú ako odporučené odrody pre oblasť Tokaj hegyalja Furmint, Lipovina, Muškát žltý a Vlašský rizling. Teda pomerne podstatná zmena, keď Oremus bol nahradený Vlašským rizlingom. Napokon, v zákone MR č. 106/1997 sú uvedené ako charakteristické vína pre Tokaj hegyalja Furmint, Lipovina, Muškát žltý a Oremus.
Ako vidieť, kým v našej legislatíve sa prakticky od r. 1959 objavujú len povolené odrody (Furmint, Lipovina a Muškát žltý), a to dokonca v predpísanom percentuálnom zastúpení, na maďarskej strane sa s každým nariadením sa menila odrodová skladba. Pritom platí nepísaný zákon, že pre dobrú akosť špeciálnych vín, charakteristických pre danú oblasť, je najdôležitejšia konštantná skladba, čo sa týka odrodovosti a to pre každé značkové víno.
Rozloha Tokaja
Tokajská oblasť nebola presne vymedzená a zahrňovala 21 miest pestovania viniča, z ktorých časť obce Slovenské Nové Mesto a celý kataster Malej Tŕne sa nachádza na území Slovenska.
Zákon, v ktorom boli menovite uvedené mestá a dediny patriace do tokajskej oblasti, bol vydaný 17. decembra 1908 a v jeho XLVII. článku je uvedených už 31 miest a dedín, teda o 10 viac ako v roku 1893, z nich na Slovensku sa nachádzajú dnes Viničky, Malá Tŕňa a Slovenské Nové Mesto.
Prvá možnosť pomenovania mohla byť od vrchu Tokaji-hegy (515 m) a pod ním ležiaceho mesta Tokaj na sútoku riek Tisa a Bodrog. Maďarské pomenovanie tejto oblasti je Tokaj-Hegyalja (Tokaj-Podvršie).
Druhá možnosť pomenovania tejto oblasti je od územia severne od dediny Cejkov, kde sa nachádzajú Tokajský vrch, Tokajské vrchy a areál Za tokajom (katastrálne mapy Cejkova z roku 1904). Posledne uvedené by potvrdzoval aj údaj v knihe Z. Halásza Das Buch von Ungarwein z roku 1958, kde je udaná výška vrchu Tokaj 346 m a aj logické vysvetlenie, že tokajské víno vzniklo dlhým ležaním v sudoch ďaleko v horách, pivniciach vybudovaných hlboko v zemi, slúžiacich niekedy aj ako úkryt pre obyvateľov pred Turkami.
Zákon z roku 1908 bol plne uznávaný maďarskými úradmi až do roku 1958. Mnoho vinohradov na slovenskom území totiž patrilo cirkevným úradom a maďarským štátnym občanom, ktorí úrodu hrozna z tohto územia speňažovali po prevezení do Maďarska vo forme tokajských vín. V rokoch 1939 až 1945 bola celá časť tokajskej oblasti na území Slovenska pod správou Maďarska.
Na základe výskumov Štátnej výskumnej stanice v Malej Tŕni, ktorá vznikla v roku 1924 a sledovala vhodnosť odrôd pre tokajskú oblasť, určovala nové vhodné viničné trate a sledovala klimatické a pôdne podmienky v slovenskej časti tokajskej oblasti, v roku 1959 nadobudol platnosť zákon o rozvoji tokajskej vinohradníckej oblasti na Slovensku (zákon NR SR č. 4/59). K tomuto zákonu bola vydaná vyhláška Povereníctva pôdohospodárstva a lesného hospodárstva č. 79, ktorou sa určovali miesta a hony, na ktorých sa môže pestovať hrozno na výrobu tokajských vín. Celková plocha vinohradov v tokajskej oblasti na Slovensku bola 703, 10 ha.
Podobne v Maďarsku bolo vydané spoločné nariadenie ministra poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu č. 2 o vykonaní nariadenia s mocou zákona č. 23 z roku 1959 o hospodárení s ovocím a zeleninou.
Referencie
Ďalšia literatúra
Externé odkazy
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
