Vincent Šikula

Vincent Šikula (* 19. október 1936, Dubová – † 16. jún 2001, Modra), slovenský prozaik, básnik, scenárista, autor literatúry pre deti a mládež.^[1]

Vincent Šikula
slovenský prozaik, básnik a dramatik
Osobné informácie
Narodenie	19. október 1936
	Dubová, Prvá česko-slovenská republika
Úmrtie	16. jún 2001 (64 rokov)
	Modra, Slovensko
Rodičia	Alexander (Alexin) Šikula Anna Ľudovíta, rod. Slintáková
Súrodenci	11
Manželka	1. Alica Šikulová 2. Anna Blahová-Šikulová
Deti	Veronika, Agáta, Elena, Michal
Dielo
Žánre	román, novela, poviedka, báseň, scenár
Debut	zbierka poviedok Na koncertoch sa netlieska
Literárny portál  Biografický portál

Životopis

Narodil sa v roku 1936 v rodine lesného robotníka a vzdelanie získaval v obci Dubová, v Modre, v Nitre a napokon v Bratislave, kde študoval v rokoch 1956 – 1959 na Hudobnej pedagogickej škole a po jej zrušení na Štátnom konzervatóriu hru na lesnom rohu. Hrával v Lúčnici, pôsobil ako organista v Ivanke pri Bratislave. V rokoch 1961 – 1964 pracoval ako učiteľ v Modre, v rokoch 1967 – 1968 pracoval ako redaktor v časopise Romboid, v rokoch 1969 – 1973 bol dramaturgom v Slovenskej filmovej tvorbe. Od roku 1973 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, v rokoch 1994 – 1999 bol predsedom Spolku slovenských spisovateľov. V roku 1979 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec. V roku 1994 vznikol dokumentárny film STV Bratislava - Vincent Šikula v rámci cyklu Profily (scenár Tatiana Syneková, réžia Fedor Bartko).

Zomrel v Modre 16. júna 2001 na zlyhanie srdca, pochovaný je v Dubovej.^[2]

Tvorba

Pôvodne začal písať básne. Publikovať začal krátkymi prozaickými textami, ktoré vyšli v roku 1964. Jeho diela sú založené na životnej a rozprávačskej bezprostrednosti, ich základom sú zážitky, skúsenosti, dojmy a pocity mladého človeka. Nevytvára ucelené príbehy, voľne spája situácie, motívy a predstavy, čím zvýrazňuje naoko bezvýznamné veci a odkrýva trvalé hodnoty ľudského života, ako sú láska, domov, priateľstvo či práca. Svojou tvorbou nadväzuje na naturizmus (František Švantner, Margita Figuli či Dobroslav Chrobák), no veľký vplyv na jeho tvorbu mali i starší autori (J. C. Hronský).

Dielo

Próza pre dospelých

• 1964 – Na koncertoch sa netlieska, poviedky z vojenského života
• 1964 – Možno si postavím bungalow, poviedky
• 1966 – S Rozarkou, novela o mentálne zaostalej dievčine
• 1966 – Nebýva na každom vŕšku hostinec
• 1968 – Povetrie, poviedky
• 1976 – Majstri, román, 1. diel trilógie
• 1977 – Muškát, román, 2. diel trilógie
• 1978 – Vlha, novela
• 1979 – Vilma, román, 3. diel trilógie
• 1980 – Liesky, poetická novela zo študentských čias, zasadená do obdobia autorovho pôsobenia v Ivanke
• 1981 – Vojak, novela
• 1983 – Matej, román o Matejovi Hrebendovi
• 1983 – Nokturná, kniha úvah, autorských vyznaní, rozhovorov a literárnych portrétov
• 1987 – Heroické etudy pre kone, poviedky
• 1990 – Pastierska kapsička, poviedky
• 1991 – Ornament, román
• 1994 – Pôstny menuet, poviedky
• 2001 – Udri pastiera, román

Poézia pre dospelých

• 1983 – Z domu na kopci, zbierka básní
• 1993 – Zo zanedbanej záhrady, zbierka básní
• 1998 – Bubeník september, zbierka básní
• 2003 – Za odchodom orgovánu, zbierka básní z pozostalosti

Próza pre deti

• 1965 – Pán horár má za klobúkom mydleničku
• 1966 – Ďuro, pozdrav Ďura
• 1976 – Prázdniny so strýcom Rafaelom
• 1981 – Vajíčko sliepky liliputánky
• 1984 – O múdrom kohútikovi
• 1996 – Rozprávky a rozprávania (Augustín a zvon)
• 1997 – Medardove rozprávky
• 2000 – Vladko a pes
• 2001 – Vincúrko

Scenáre

• 1980 – Otec ma zderie tak či tak, celovečerný film nakrútený podľa knižky Prázdniny so strýcom Rafaelom, scenár Igor Rusnák, réžia O. Krivánek
• Ľalie poľné, réžia Elo Havetta
• Zuzanka Hraškovie, televízny film podľa balady P. O. Hviezdoslava. Réžia O. Krivánek.