ukrajinský politik From Wikipedia, the free encyclopedia
Viktor Fedorovyč Janukovyč (ukr. Віктор Федорович Янукович; rus. Виктор Фёдорович Янукович – Viktor Fiodorovič Janukovič; * 9. júl 1950, Jenakijeve, Ukrajinská SSR, Sovietsky zväz (dnes Ukrajina)) je ukrajinský politik, premiér (2002 - 2005, 2006 - 2007) a bývalý prezident Ukrajiny. Post prezidenta zastával v rokoch 2010 - 2014. Z postu ho odvolal parlament po rozsiahlych protivládnych protestoch (tzv. Euromajdan).
| Viktor Janukovyč Ві́ктор Януко́вич | ||||||||
 | ||||||||
 | ||||||||
| 4. prezident Ukrajiny | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 25. február 2010 – 22. február 2014 | ||||||||
| ||||||||
| 9., 10. a 13. Premiér Ukrajiny | ||||||||
| V úrade 22. november 2002 – 7. december 2004 | ||||||||
| ||||||||
| V úrade 28. decemeber 2004 – 5. január 2005 | ||||||||
| ||||||||
| V úrade 4. august 2006 – 18. december 2007 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 9. júl 1950 (74 rokov) Jenakijeve, Ukrajinská SSR, Sovietsky zväz (dnes Ukrajina) | |||||||
| Politická strana | KSSS (1980–1991) Strana regiónov (2003-2010) žiadna (2010-súčasnosť) | |||||||
| Alma mater | Donecký polytechnický inštitút | |||||||
| Profesia | Strojný inžinier | |||||||
| Národnosť | Ukrajinská | |||||||
| Vierovyznanie | Ukrajinská pravoslávna cirkev | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manželka |
Ľudmyla Olexandrivna | |||||||
| Deti | Olexandr, Viktor | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Viktor Fedorovyč Janukovyč (multimediálne súbory) | |||||||
Narodil sa v Jenakijeve v Doneckej oblasti Ukrajinskej SSR. Jeho otec, účastník druhej svetovej vojny, pracoval ako železničiar, pochádzal z bieloruskej Vicebskej oblasti. Jeho matka, povolaním zdravotná sestra zomrela, keď mal dva roky.[1] Pre zlé vzťahy s druhou otcovou ženou žil so svojou starou mamou.
V roku 1967 bol ako 17 ročný odsúdený na tri roky väzenia za lúpež. Súčasťou trestu bolo aj vylúčenie z banskej školy, kde študoval. Po prepustení pracoval ako zvárač a automechanik. V roku 1970 bol opäť odsúdený, tentoraz (podľa vlastných slov) na dva roky za stredne ťažké ublíženie na zdraví v bitke. Oficiálne informácie z jeho registra trestov sa však stratili. Podľa jeho slov boli jeho tresty prehodnotené (údajne na návrh kozmonauta G. Bergeového) a zahladené.[1] Niektoré zdroje preto Janukovyčov výklad spochybňujú a naznačujú, že v skutočnosti bol druhý trest za znásilnenie, čo potvrdili niektorí bývalí príslušníci polície.[2] Po prepustení z väzenia doštudoval banskú školu a následne absolvoval korešpondenčné štúdium na Doneckom polytechnickom inštitúte, kde v roku 1980 získal inžiniersky titul v odbore strojný inžinier. Následne bolo akceptované jeho členstvo do Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Je pravdepodobné, že tieto úspechy napriek svojej predošlej kriminálnej kariére (recidivista) dosiahol iba vďaka spolupráci s KGB.[2]
Janukovyč následne urobil úspešnú kariéru, viedol podniky Donbasstransremont, Uglepromtrans a Donecké regionálne územné združenie automobilovej dopravy.
V roku 1997 sa stal gubernátorom Doneckej oblasti. Do funkcie ho vymenoval dekrétom prezident Leonid Kučma. V tej dobe bol ešte málo známy. Patril medzi ľudí z okolia doneckého oligarchu Rinata Achmetova. V tomto období si stihol dokončiť aj doktorát z ekonómie a od decembra 2000 viedol Katedru inovačného manažmentu Doneckej univerzity manažmentu.[1]
21. novembra 2002 ho prezident Kučma vymenoval po prvý krát za ukrajinského premiéra. Od roku 2003 bol predsedom pro ruskej Strany regiónov. V roku 2004 ho Strana regiónov postavila ako svojho kandidáta do prezidentských volieb. Tieto voľby boli súbojom pro-ruského Viktora Janukovyča s opozičným Viktorom Juščenkom. V septembri Juščenko záhadne ochorel. Neskôr sa preukázalo, že bol otrávený dioxínmi, ktoré mu čiastočne zjazvili tvár.[3]
Po zverejnení výsledkov 2. kola volieb, v ktorých vyhral Janukovyč sa 22. novembra 2004 po celej krajine rozhoreli protesty, označované ako oranžová revolúcia.[3] Tie prinútili ukrajinské úrady jednať. Najvyšší súd 4. decembra 2004 vyhlásil druhé kolo volieb pre systematické a zásadné volebné podvody za neplatné. V opakovanom druhom kole vyhral Juščenko.
V roku 2006 bol Janukovyč zvolený za premiéra, kde v kresle nahradil Juliju Tymošenkovú. V predčasných voľbách v roku 2007 síce Strana regiónov získala najviac hlasov, ale nebola schopná zostaviť vládu. Premiérkou sa stala Julia Tymošenková a Janukovyč pôsobil v opozícii.
V prezidentských voľbách v roku 2010 bol so ziskom 48,95 % hlasov zvolený za prezidenta Ukrajiny. Úradu sa ujal dňa 25. februára 2010. Janukovyč pokračoval v Európskej integrácii krajiny.[4] Neskôr v dôsledku tlaku Ruska však tento proces ukrajinská vláda 21. novembra 2013 zastavila.[5]
Tento krok vyvolal v novembri 2013 nebývalé protesty, ktoré viedli v Kyjeve až k pouličným bojom. 22. februára 2014 bol Janukovyč zosadený z prezidentského úradu ukrajinským parlamentom.[6][7] Následne opustil krajinu a skrýval sa na neznámom mieste, neskôr v Rusku. Svoje odvolanie z prezidentského postu neskôr verejne vyhlásil za nezákonné. Za jeho návrat na post prezidenta sa však podľa prieskumov verejnej mienky vyjadrilo iba 4,9 % obyvateľstva. Po skončení nepokojov bol vylúčený zo Strany regiónov.
1. marca 2014 Janukovyč požiadal listom ruského prezidenta Vladimira Putina, „... o použitie ozbrojených síl Ruskej federácie k nastoleniu zákonnosti, mieru, práva a poriadku, stability a ochrany obyvateľstva Ukrajiny.“[8] Ruské vojská v tej dobe už obsadzovali Krym. Neskôr bol súdom v neprítomnosti uznaný vinný z vlastizrady a spolupáchateľstva pri vedení agresívnej vojny proti Ukrajine.[9]
Neskôr žil v ruskej emigrácii v Rostove nad Donom. Na Ukrajine po ňom zostalo množstvo okázalých nehnuteľností, ktoré boli vyhľadávané turistami.[10]
Podľa amerických novín Washington Post bol Janukovyč počas ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 pripravený v Bielorusku vytvoriť pro-ruskú bábkovú vládu.[11]
23. mája 2022 naňho na Ukrajine vydali zatykač pre vlastizradu, za podpis dohody o navýšení ruskej posádky na Kryme z roku 2014, ktorá uľahčila ruskú anexiu tejto oblasti.[12][13]
V roku 1972 sa oženil s Ljudmilou Olexandrivnou rodenou Nastenko. Mali dvoch synov Olexandra (*1973) a Viktora (* 1981). Starší syn Olexandr sa vďaka štátnym zákazkám stal jedným zo 100 najbohatších Ukrajincov. Mladší syn Viktor v roku 2015 zahynul pri autonehode, keď sa jeho auto prepadlo pod ľad na jazere Bajkal.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
