Višňové (okres Žilina)

Višňové je obec na Slovensku v okrese Žilina.

Rýchle fakty Štát, Kraj ...

Višňové

obec

Vlajka

Znak

Horné Považie

Rosinka, Mlynárov potok

Nadmorská výška

450 m n. m.

Súradnice

49°09′47″S 18°46′43″V

Najvyšší bod

Minčol (1 364 m n. m.)

Najnižší bod

hladina Rosinky (417 m n. m.)

Rozloha

15,17 km² (1 517 ha) ^[1]

Obyvateľstvo

3 010 (31. 12. 2023) ^[2]

Hustota

198,42 obyv./km²

Prvá pís. zmienka

1393

Starosta

Marcela Halaganová^[3] (nezávislá)

PSČ

013 23

ŠÚJ

518093

EČV (do r. 2022)

Tel. predvoľba

+421-41

Adresa obecného
úradu

Obecný úrad
Višňové 556
013 23

E-mailová adresa

urad@visnove.sk

Telefón

5972381

Fax

5972381

Poloha obce na Slovensku

Interaktívna mapa obce

Wikimedia Commons: Višňové, Žilina District

Webová stránka: visnove.sk

Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa

Freemap Slovakia: mapa

OpenStreetMap: mapa

Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Geografický portál
Slovenský portál

Obecný úrad, Višňové 556, 013 23

Zavrieť

Názvy

O pôvode názvu jestvujú tri teórie; prvá hovorí o založení dediny na mieste zarastenom višňami, druhá odvodzuje pomenovanie podľa vyvýšeného položenia (nadmorskej výšky), na ktorom bola obec založená, tretia odvodzuje názov od priezviska dedičného richtára Višňovského.^[4]

Historické názvy obce sú^[5]:

1393 Wysnew
1438 Wyssnowa
1439 Felfalu
1474 Wysnyewe
1598 Wysnowe

Polohopis

Je situovaná vo východnej časti Žilinskej kotliny, na severozápadných svahoch Lúčanskej Malej Fatry,^[6] v údolí potoka Rosinka, asi 8 km JV od mesta Žilina. Stred obce má nadmorskú výšku 450 m n. m. a chotár od 420 po 1 364 m n. m. (Minčol). Z vyššie položených častí obce je priamy otvorený výhľad na Žilinskú pahorkatinu i Kysuce.

Za obcou sa do pohoria Malá Fatra zarezáva malebná Višňovská dolina, známa svojimi krasovými úkazmi, vyvieračkou a lezeckými stenami. Obkolesujú ju vrchy Hoblík, Suchárová, Úplaz, Minčol, Horná i Dolná roveň a Valientov diel.^[7]

Severnú pahorkatinnú časť chotára tvoria štrkové nánosy, južnú hornatinnú v Lúčanskej Malej Fatre druhohorné horniny. Prevládajú hnedé lesné pôdy, stredne ťažké fluvizeme a pseudogleje. Lesy sú prevažne v južnej časti katastra.^[5] Neďaleko centra obce sa nachádza malý lesík, miestnymi nazývaný Hájik. V minulosti sa v doline ťažilo zlato a na úpätí Hoblíka istý čas aj dolomit.

Podnebie

Obec sa nachádza v mierne vlhkej oblasti, na rozhraní mierne teplej a mierne chladnej klimatickej oblasti. Vo vyššie položenej podhorskej a chladnejšej južnej časti je priemerná teplota vzduchu v januári −3 až −6 °C, vo vegetačnom období (apríl – september) 12 – 14 °C. V severnejšej, mierne teplej oblasti sú priemerné teploty nepatrne vyššie – v januári −2 až −5 °C a vo vegetačnom období 13 – 15 °C. Počet dní s teplotou vzduchu nad 5 °C je spravidla od 208 do 242 dní.

Vodné toky

Obcou preteká potok Rosinka, ktorý v chotári priberá Mlynárov potok, Jarok a niekoľko menších prítokov. Vo Višňovskej doline a v podhorí sa nachádza viacero prameňov pitnej vody, pričom dva výdatné zdroje (v ústí doliny a v Zavalenom) zásobujú miestny verejný vodovod.

Symboly obce

Erb

Erb Obce tvorí v modrom štíte vpravo stojaci muž v zlatom kabátci, klobúku a topánkach, ktorý v ľavici drží strieborný kosák, pravicou sa opiera o kmeň stromu so striebornou korunou a červenými višňami.^[8]

Vlajka

Pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (1/7), červenej (2/7), žltej (1/7), modrej (2/7) a bielej (l/7). Vlajka má pomer strán 2:3 a končená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.^[8]

Pečať

Je okrúhla, uprostred s erbom obce a kruhopisom OBEC VIŠŇOVÉ.^[8]

Dejiny

Najstaršími dôkazmi osídlenia okolia obce je popolnicové pohrebisko z bronzovej doby, kedy ľud lužickej kultúry obýval návršie v susednej Rosine, len niekoľko sto metrov od súčasnej hranice chotára Višňového. Vtedajší osídlenci sa zaiste pohybovali aj mimo vymedzený priestor svojho sídla. Archeologický prieskum počas výstavby diaľnice odhalil v blízkosti obce črepy pravekej keramiky, predbežne datovanej do doby bronzovej a železnej. Počas tohto prieskumu boli pri hranici s turianskym chotárom objavené tiež nateraz nedatované pozostatky mohylových objektov.^[9] Priamym svedectvom osídlenia chotára boli aj slovanské mohyly z 9. storočia na severných svahoch vrchu Hoblík, ktoré však boli zničené poľnohospodárskou činnosťou.^[10]

V 14. storočí v súvislosti s tzv. nemeckou i valaskou kolonizáciou, stúpla hustota osídlenia tunajšieho regiónu. Višňové nesie stopy oboch typov osídľovania, čo potvrdzujú názvy niektorých častí chotára (Goleštan, Štamriky, Grance...). Obec sa prvýkrát písomne spomína v roku 1393 ako Wysnew, doložená je z roku 1438 ako Wyssnowa, z roku 1439 ako Felfalu, z roku 1474 ako Wysnyewe, z roku 1598 ako Wysnowe, maďarsky Visnyó alebo Felsővisnyó (za Uhorska). Obec patrila panstvu Lietava, začas panstvu Strečno, nakoľko ležala na ich hranici. Z roku 1514 sa spomína gotický kostol s drevenou vežou, ktorý bol neskôr nahradený súčasným chrámom. V roku 1443 bolo zemetrasenie s epicentrom „pri Žiline“, ktoré bolo citeľné v Kremnici, no i v Sliezsku a na Morave.

Okolo roku 1550 boli obyvatelia obce protestantskej viery. Višňovčania sa živili poľnohospodárstvom, chovom dobytka a nádenníctvom.^[5] Urbársky súpis z roku 1539 podáva svedectvo o poddanom postavení obce, ktorá v tom období mala 24 domov, faru a školu. Uplatňovanie pravidla „čie panstvo, toho náboženstvo“ spôsobovalo, že najmä v 17. storočí boli tunajší obyvatelia raz katolíkmi, inokedy evanjelikmi. Vďaka zázračným uzdraveniam v kostole sv. Mikuláša koncom 17. storočia sa z neho (od 1674) stalo pútnické miesto, o čom bola vydaná aj malá knižka rosinským farárom. V 18. storočí už starý kostol priestorovo nevyhovoval a preto bol v rokoch 1769 – 1782 vybudovaný súčasný kostol. Od roku 1787, resp. 1788 bola vo Višňovom obnovená farnosť, keďže v období reformácie sa pre nedostatok kňazov stala filiálkou rosinskej farnosti. Za podpory mecenášov z radov šľachty, ktorí mali v obci kaštieľ a pozemky (Ordódyovci, kremnický mešťan, banský úradník a niekdajší richtár Ján Zafiri a i.), no i kráľovského dvora Márie Terézie a samotnej cirkvi, boli v rokoch 1816 – 1820 ku kostolu pristavené dve 36 m vysoké veže.^[11]

Popis máp vojenského mapovania Uhorska z konca 18. storočia spomína kostol a šľachtický dvor, no tiež potok, či mohutnými stromami husto zalesnené okolie. V dobrom stave boli cesty do Rosiny a Trnového, cesta do Turia bola kvôli blatistému podkladu prejazdná v závislosti od počasia. Veľké škody v obci spôsobili zemetrasenia v polovici 19. storočia, obyvateľstvo pobúrila aj revízia chotárnych hraníc obce a komasácia, realizovaná v roku 1867. Oživenie priniesol veľkostatkár, stavebný inžinier, bankár a podnikateľ Rudolf Krupec, ktorý odkúpil Ordódyovskú kúriu a na majetku presadzoval moderné princípy hospodárenia. Na jeho pozvanie tu istý čas strávil budúci prezident ČSR T. G. Masaryk. Zo zámoria sa vracajúci ľudia skupovali majetky a okrem tak potrebných peňazí prinášali nové poznatky, vedomosti a zručnosti, ktoré menili život v obci. Títo obyvatelia požívali v obci všeobecnú úctu. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia prišla do obce vlna prisťahovalcov z Poľska, ktorí putovali za lepšími životnými podmienkami na juh cez Kysucké Beskydy.

Po biede, ktorú priniesla prvá svetová vojna, nastalo postupné oživenie; hrali sa divadlá, bola založená organizácia požiarnikov (hasičov) s vlastnou kapelou. Za I. ČSR to bola poľnohospodárska obec, zachovalo sa tkáčstvo, výšivkárstvo, košikárstvo, včelárstvo a chov oviec. Obec opakovane navštívili Andrej Hlinka a Jozef Tiso, ktorý bol už ako prezident prvej Slovenskej republiky slávnostným rečníkom počas púte mužov v roku 1939. Druhá svetová vojna sa čiernym písmom v dejinách obce zapísala najmä dátumom 3. september 1944, kedy po ostreľovaní partizánmi vojenskej hliadky Nemci vypálili niekoľko domov a ku kostolu odviedli na popravu množstvo mužov. Posledné jednotky nemeckej armády na Hoblíku a Valientovom diele zlikvidovala 1. brigáda 1. Československého armádneho zboru 29. apríla 1945. V lete 1947 sa v obci konala púť krížov, venovaná pamiatke Jozefa Tisa.^[12]

Celé dvadsiate storočie bolo obdobím zásadných zmien a najväčších premien obce. Vybudovaná bola cesta zo Žiliny a v roku 1932 zavedená elektrina. Po druhej svetovej vojne bola postavená materská škola, zavedená pravidelná autobusová linka, zavedený telefón, vybudovaný obecný rozhlas a v roku 1959 dokončená nová budova základnej školy. Životnú úroveň pozdvihla výstavba spádového vodovodu, nákupného strediska, futbalového ihriska, kúpaliska a lyžiarskeho strediska na Holom diele. Kultúrny dom si obyvatelia svojpomocne postavili a skolaudovali 15. decembra 1982, kedy však už bolo Višňové mestskou časťou Žiliny (1980 až 1991). Po zmene režimu nastal rozvoj v podnikateľskej činnosti obyvateľov, vznikli prvé prevádzky a firmy. Pri oslavách 600-ročnice prvej písomnej zmienky obec navštívil vtedajší prezident Michal Kováč. Bola dokončená plynofikácia obce, zavedená káblová televízia, vybudovalo sa nové futbalové ihrisko a zrekonštruoval areál kúpaliska. V rámci rekonštrukcie kostola boli v septembri 2005 opravené veže kostola a opravené a vysušené omietky. V roku 2008 bola dokončená kanalizácia, v obci pribudli chodníky, nové povrchy ciest a vybudovaná nová telocvičňa a multifunkčné ihrisko. V nasledujúcich rokoch bola obnovená budova Pošty a Hasičskej zbrojnice, do ktorej pribudlo nové hasičské vozidlo s príslušenstvom. Obnovené boli povrchy ulíc a realizuje sa centrálne námestie.

Pamiatky

Pozri aj: Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Višňové (okres Žilina)

Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša z roku 1769, staviteľ P. Miller, postavený na mieste staršieho gotického spomínaného v roku 1514, v rokoch 1816 – 1820 doplnený dvoma vežami a výmaľbou od Jozefa Hanulu v roku 1902. Väčšina vnútorného zariadenia je baroková z 18. storočia.
Kúria z konca 18. storočia (bývalá fara)
Kúria klasicistická z prvej polovice 19. storočia (už asanovaná)
Skupina chránených stromov Lipy vo Višňovom, bola vyhlásená v r. 1982. Je to 5 líp veľkolistých a malolistých v okolí kostola, vysokých od 18 do 23 m, s obvodmi kmeňov od 328 do 412 cm.

Občianska vybavenosť

Súčasná obec poskytuje svojim obyvateľom vhodné podmienky pre život, čo dokazuje kontinuálny nárast počtu obyvateľov. V obci sú vybudované všetky inžinierske siete (elektrická energia, vodovod, plynovod i kanalizácia), obecný rozhlas, káblová televízia, optický internet a opravujú a rozširujú sa cestné komunikácie. V obci je vybudovaná voľne dostupná wifi zóna, meteostanica a ochranu majetku a bezpečnosť na frekventovaných lokalitách pomáha zabezpečovať kamerový systém.

Občania i návštevníci obce majú k dispozícii kultúrny dom, materskú i základnú školu, telocvičňu, posilňovňu, multifunkčné ihrisko, nákupné stredisko, predajňu pekárne a výrobne syrov, penzión, pizzériu, 3 pohostinstvá, poštu, kaderníctvo i balíkobox. Pre deti sú vybudované 3 detské ihriská a obyvateľom najmä v letnom období slúži na relax areál kúpaliska s plážovým ihriskom a bufetmi. Spojenie s mestom zabezpečujú prímestské linky SAD Žilina.

Kultúra

V obci sa konajú pravidelné i jednorazové kultúrne podujatia, ako napr. fašiangový sprievod masiek, stavanie mája, deň obce, uvítanie detí do života, MDD, deň úcty k starším, šarkaniáda, rozsvecovanie stromčekov a iné. Väčšina podujatí sa koná v kultúrnom dome, ktorý poskytuje moderné a dobre vybavené priestory na spoločenské podujatia. Mnohé aktivity sa realizujú v spolupráci s materskou a základnou školou, ako aj farským úradom, ktoré sa aktívne venujú rozvoju kultúry a podpore voľnočasových aktivít detí.

Už od 17. storočia je obec známa mariánskymi púťami. Tisícky pútnikov sa každoročne v prvý júlový víkend prichádzajú pokloniť višňovskej Panne Márii do najväčšieho chrámu severozápadného Slovenska. Okrem hlavnej Púte rodín sa koná Púť mužov a Púť rodičov kňazov. Baroková kópia gotickej Madony sa stala prototypom pre mnohé ľudové drevorezby.

Tradície

O zachovanie a rozvoj folklóru v obci sa už tri desaťročia usiluje spevácky súbor Višňovanka, v minulosti tu pôsobil aj folklórny súbor Deva. Pevné miesto v živote obce má fašiangový sprievod s pochovávaním basy, stavanie mája, mariánska púť, ale aj silvestrovská vatra a hviezdicový výstup na Minčol.

V obci dlhoročne pôsobí hasičský zbor, klub Jednoty dôchodcov, urbárske a poľovnícke spoločenstvo, Klub slovenských turistov aj Telovýchovná jednota, zastrešujúca 7 oddielov.

Obyvateľstvo

V roku 1598 mala obec 24 domov a okolo 200 obyvateľov, v roku 1720 to bolo 25 daňovníkov, v roku 1784 mala obec už 95 domov, 115 rodín a 821 obyvateľov. V roku 1828 bolo vo Višňovom 92 domov a 1113 obyvateľov, na prelome 19. a 20. storočia sa k pobytu hlásilo 1092 katolíkov a 12 židov. V roku 1910 tu žilo 1324 obyvateľov prevažne slovenskej národnosti, koncom roka 2022 už viac ako 3000.

Viac informácií Vývoj počtu obyvateľov obce Višňové ...

Vývoj počtu obyvateľov obce Višňové

Zavrieť

Známi rodáci

Vincent Rosinec – významný slovenský kameraman, držiteľ ceny Slnko v sieti
Karol Konárik – spevák
Jakub Paur – futbalový reprezentant
JUDr. Miroslav Valíček – bývalý generálny sekretár SZĽH

Starostovia obce

Vladimír Kubica (1990)
Ján Kubiš (1990 – 1998)
Milan Turský (1998 – 2010)
Marta Brezovská (2010 – 2014)
JUDr. Marcela Halaganová (2014 – súč.)

Šport

Prostredie, v ktorom sa nachádza obec, ponúka veľmi dobré podmienky na šport. Jeho rozvoju napomáha i blízkosť Žiliny, kde sa nachádzajú organizované oddiely mnohých, i menej tradičných športov. TJ Višňové v súčasnosti zastrešuje cyklo-bežecký, futbalový, nohejbalový, lyžiarsky, turistický, stolnotenisový a šachový oddiel.

V obci a jej okolí sú podmienky na:

futbal: obec má 2 futbalové a multifunkčné ihrisko
stolný tenis: v kultúrnom dome sú upravené priestory
šach: v kultúrnom dome sú upravené priestory
nohejbal, floorbal i volejbal: v telocvični
turistiku: od konečnej zastávky SAD je značený turistický chodník 2728 na vrch Minčol
cyklistiku: obcou vedie cyklistický chodník z Rajeckej doliny do Žiliny a v okolí sú dobré podmienky na horskú cyklistiku
lyžovanie: nad obcou je lyžiarsky areál Holý diel s 3 vlekmi
plávanie: v obci je prírodné kúpalisko
kulturistiku: v kultúrnom dome je moderná posilňovňa^[13]