1. prezident Slovenskej republiky From Wikipedia, the free encyclopedia
Ing. Michal Kováč, CSc. (* 3. august 1930[1], Ľubiša – † 5. október 2016, Bratislava) bol slovenský bankár a politik. V rokoch 1993 až 1998 bol prvým[2] prezidentom Slovenskej republiky.[3]
O iných významoch výrazu Michal Kováč pozri Michal Kováč (rozlišovacia stránka).| Michal Kováč | ||||||||
 bývalý prezident Slovenskej republiky | ||||||||
 | ||||||||
| 1. prezident Slovenskej republiky | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 2. marec 1993 – 2. marec 1998 | ||||||||
| Premiér | Vladimír Mečiar (1993-4) Jozef Moravčík (1994) Vladimír Mečiar (1994-8) | |||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 3. august 1930 Ľubiša, Česko-Slovensko | |||||||
| Úmrtie | 5. október 2016 (86 rokov) Bratislava, Slovensko | |||||||
| Politická strana | HZDS KSČ (1948-1970) | |||||||
| Alma mater | Vysoká škola ekonomická v Bratislave | |||||||
| Profesia | bankár | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manželka | ||||||||
| Deti | Juraj, Michal | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Michal Kováč (multimediálne súbory) | |||||||
V roku 1954 vyštudoval vtedajšiu Vysokú školu ekonomickú v Bratislave (VŠE). Po ukončení školy pracoval v Oblastnom ústave Štátnej banky Československej (ŠBČS). Dva roky pôsobil ako bankový expert na komunistickej Kube, prednášal v bankovej škole (1965 – 1966), a napokon v roku 1967 získal miesto námestníka šéfa pobočky Živnostenskej banky v Londýne vo Veľkej Británii.[3][4] Do roku 1967 tiež krátko pracoval na Katedre financií a úveru VŠE ako externý učiteľ.[5] V bankovníctve pôsobil až do roku 1989[5] – ako vedecko-výskumný pracovník vo Výskumnom ústave pre financie a úver, neskôr v Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu. Venoval sa problémom menovej politiky a bankovej činnosti. Od roku 1987 pôsobil aj ako externý prednášateľ v odbore ekonomiky a financovania na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej.[3]
Do KSČ vstúpil ako 18-ročný už v roku 1948[4], neskôr, v roku 1970 ho z nej vylúčili v rámci čistiek po augustovej okupácii Česko-Slovenska z roku 1968. Po novembri 1989 sa M. Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN), v rokoch 1991 – 1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť.[3] Od roku 1989 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSSR, resp. Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR) – za VPN. V roku 1992 ho opätovne zvolili – už za HZDS – do snemovne ľudu a na prvom zasadnutí FZ ČSFR dňa 26. 6. 1992 ho zvolili za predsedu Federálneho zhromaždenia ČSFR; túto funkciu vykonával do 31. 12. 1992, t. j. do zániku ČSFR[6]. V rokoch 1989 až 1991 bol ministrom financií, cien a miezd SSR, resp. Slovenskej republiky (12.12.1989 – 18. 5.1991)[7].
1. januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika. Prvého prezidenta v roku 1993 volil parlament trojpätinovou väčšinou spomedzi navrhnutých kandidátov. Jeho strana HZDS mala v Slovenskej národnej rade (SNR) 74 poslancov, na zvolenie však bolo treba 90 hlasov, ktoré HZDS nemalo ani s podporou provládnej SNS, ktorá mala 15 mandátov. Michala Kováča nominoval Vladimír Mečiar až do druhej voľby po tom, čo v prvej neuspel kandidát HZDS Roman Kováč. Voľba sa konala 15. februára 1993 a M. Kováč v nej nemal protikandidáta. M. Kováč predpokladal, že v tajných voľbách zaňho nezahlasujú všetci poslanci HZDS[8], a preto bola preňho kľúčová podpora SDĽ, ktorá mala v SNR 29 hlasov. Ochota SDĽ podporiť Kováča mala byť výmenou za post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pre ich nominanta. [8] Predstavitelia SDĽ však mali ešte jednu podmienku, ako píše vo svojich Pamätiach Michal Kováč: „Za nevyhnutné považovali, aby som po zvolení za prezidenta prerušil členstvo v HZDS a stal sa nezávislým a nadstraníckym.“[8] Kováč získal 106 hlasov, čo znamená, že aspoň 32 hlasov mu dali poslanci iných strán ako HZDS.[9]
Dňa 2. marca 1993 Michala Kováča inaugurovali do úradu prezidenta Slovenskej republiky.[10] Napriek následnej kampani proti nemu, ktorá vyvrcholila zavlečením jeho syna do Rakúska 31. augusta 1995, zotrval v úrade až do skončenia svojho funkčného obdobia 2. marca 1998, keď odovzdal právomoci vláde.[10] Úradujúcim prezidentom sa potom stal Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič. Ďalším inaugurovaným prezidentom bol po viac než roku (v júni 1999) Rudolf Schuster, zvolený už v priamej voľbe (po zmene Ústavy SR), pretože voľba prezidenta v parlamente v roku 1998 bola neúspešná. M. Kováč pôvodne kandidoval aj v prezidentských voľbách 1999, ale 4 dni pred voľbami, uvedomujúc si stav svojich preferencií (0,18-% v prvom kole volieb), sa verejne vzdal kandidatúry v prospech R. Schustera.[11]
Prezident M. Kováč v marci 1994 predniesol v národnej rade správu o stave spoločnosti, v ktorej kritizoval spôsob vládnutia V. Mečiara, čo nakoniec viedlo k predčasným voľbám.[12] Túto jeho kritiku jeho vtedajší kolegovia a poradcovia (napr. Pavol Demeš) pokladajú za jeho najdôležitejší politický čin, napriek tomu že Kováč povedal, že svojim prejavom nechcel dosiahnuť odvolanie Mečiara.[13]
Bývalého prezidenta M. Kováča od 30. septembra 2016 hospitalizovali v Nemocnici sv. Michala v Bratislave. Bol v umelom spánku a na pľúcnej ventilácii. Zomrel 5. októbra o 19.50 hod. na zlyhanie srdca.[14][15]
Do stredy 12. októbra 2016 mala verejnosť možnosť vzdať úctu bývalému prezidentovi v Rytierskej sieni Bratislavského hradu. Jeho pozostatky boli vystavené v truhle spolu s jeho portrétom – za prítomnosti čestnej stráže. Vo štvrtok predpoludním kondolovali oficiálne delegácie. Bývalého premiéra a exprezidentovho politického rivala Vladimíra Mečiara nepozvali. Pred dvanástou hodinou prezidentove pozostatky naložili na lafetu a odtiahli za vojenským vozidlom do Prezidentského paláca. Okolo 13. hodiny na počesť M. Kováča bolo odpálených 20 sálv z dela. Zádušnú omšu v Katedrále sv. Martina celebroval bratislavský arcibiskup-metropolita Stanislav Zvolenský, príhovor predniesol vtedajší prezident SR Andrej Kiska, bývalý poradca M. Kováča Pavol Demeš a nevlastný brat M. Kováča Dušan Kováč. Pohreb na Ondrejskom cintoríne sa uskutočnil o 16.15 hod., len za prítomnosti najbližších zosnulého.[16]
V deň pohrebu bol na Slovensku od 8.00 do 17.00 od. vyhlásený štátny smútok.[17]
V roku 1995 o ňom nakrútili dokumentárny film Jeden deň prezidenta /Michal Kováč/. Film vyrobila STV Bratislava, scenáristom bol Vladimír Štefko a réžisérom Fedor Bartko.
Po zvolení Michala Kováča za prezidenta SR vydala Slovenská pošta v novembri 1993 dve známky s jeho podobizňou – v hodnote 2 a 3 slovenských korún.[19]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
