Michal Kováč

Ing. Michal Kováč, CSc. (* 3. august 1930^[1], Ľubiša – † 5. október 2016, Bratislava) bol slovenský bankár a politik. V rokoch 1993 až 1998 bol prvým^[2] prezidentom Slovenskej republiky.^[3]

O iných významoch výrazu Michal Kováč pozri Michal Kováč (rozlišovacia stránka).

Michal Kováč
bývalý prezident Slovenskej republiky
1. prezident Slovenskej republiky
V úrade 2. marec 1993 – 2. marec 1998
Premiér	Vladimír Mečiar (1993-4) Jozef Moravčík (1994) Vladimír Mečiar (1994-8)
úrad vznikol Rudolf Schuster
Biografické údaje
Narodenie	3. august 1930 Ľubiša, Česko-Slovensko
Úmrtie	5. október 2016 (86 rokov) Bratislava, Slovensko
Politická strana	HZDS KSČ (1948-1970)
Alma mater	Vysoká škola ekonomická v Bratislave
Profesia	bankár
Rodina
Manželka	Emília Kováčová
Deti	Juraj, Michal
Odkazy
	Michal Kováč (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Začiatky a pracovné pôsobenie

V roku 1954 vyštudoval vtedajšiu Vysokú školu ekonomickú v Bratislave (VŠE). Po ukončení školy pracoval v Oblastnom ústave Štátnej banky Československej (ŠBČS). Dva roky pôsobil ako bankový expert na komunistickej Kube, prednášal v bankovej škole (1965 – 1966), a napokon v roku 1967 získal miesto námestníka šéfa pobočky Živnostenskej banky v Londýne vo Veľkej Británii.^[3][4] Do roku 1967 tiež krátko pracoval na Katedre financií a úveru VŠE ako externý učiteľ.^[5] V bankovníctve pôsobil až do roku 1989^[5] – ako vedecko-výskumný pracovník vo Výskumnom ústave pre financie a úver, neskôr v Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu. Venoval sa problémom menovej politiky a bankovej činnosti. Od roku 1987 pôsobil aj ako externý prednášateľ v odbore ekonomiky a financovania na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej.^[3]

Politická kariéra

Do KSČ vstúpil ako 18-ročný už v roku 1948^[4], neskôr, v roku 1970 ho z nej vylúčili v rámci čistiek po augustovej okupácii Česko-Slovenska z roku 1968. Po novembri 1989 sa M. Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN), v rokoch 1991 – 1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť.^[3] Od roku 1989 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSSR, resp. Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR) – za VPN. V roku 1992 ho opätovne zvolili – už za HZDS – do snemovne ľudu a na prvom zasadnutí FZ ČSFR dňa 26. 6. 1992 ho zvolili za predsedu Federálneho zhromaždenia ČSFR; túto funkciu vykonával do 31. 12. 1992, t. j. do zániku ČSFR^[6]. V rokoch 1989 až 1991 bol ministrom financií, cien a miezd SSR, resp. Slovenskej republiky (12.12.1989 – 18. 5.1991)^[7].

Prezident Slovenskej republiky

1. januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika. Prvého prezidenta v roku 1993 volil parlament trojpätinovou väčšinou spomedzi navrhnutých kandidátov. Jeho strana HZDS mala v Slovenskej národnej rade (SNR) 74 poslancov, na zvolenie však bolo treba 90 hlasov, ktoré HZDS nemalo ani s podporou provládnej SNS, ktorá mala 15 mandátov. Michala Kováča nominoval Vladimír Mečiar až do druhej voľby po tom, čo v prvej neuspel kandidát HZDS Roman Kováč. Voľba sa konala 15. februára 1993 a M. Kováč v nej nemal protikandidáta. M. Kováč predpokladal, že v tajných voľbách zaňho nezahlasujú všetci poslanci HZDS^[8], a preto bola preňho kľúčová podpora SDĽ, ktorá mala v SNR 29 hlasov. Ochota SDĽ podporiť Kováča mala byť výmenou za post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pre ich nominanta. ^[8] Predstavitelia SDĽ však mali ešte jednu podmienku, ako píše vo svojich Pamätiach Michal Kováč: „Za nevyhnutné považovali, aby som po zvolení za prezidenta prerušil členstvo v HZDS a stal sa nezávislým a nadstraníckym.“^[8] Kováč získal 106 hlasov, čo znamená, že aspoň 32 hlasov mu dali poslanci iných strán ako HZDS.^[9]

Dňa 2. marca 1993 Michala Kováča inaugurovali do úradu prezidenta Slovenskej republiky.^[10] Napriek následnej kampani proti nemu, ktorá vyvrcholila zavlečením jeho syna do Rakúska 31. augusta 1995, zotrval v úrade až do skončenia svojho funkčného obdobia 2. marca 1998, keď odovzdal právomoci vláde.^[10] Úradujúcim prezidentom sa potom stal Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič. Ďalším inaugurovaným prezidentom bol po viac než roku (v júni 1999) Rudolf Schuster, zvolený už v priamej voľbe (po zmene Ústavy SR), pretože voľba prezidenta v parlamente v roku 1998 bola neúspešná. M. Kováč pôvodne kandidoval aj v prezidentských voľbách 1999, ale 4 dni pred voľbami, uvedomujúc si stav svojich preferencií (0,18-% v prvom kole volieb), sa verejne vzdal kandidatúry v prospech R. Schustera.^[11]

Prezident M. Kováč v marci 1994 predniesol v národnej rade správu o stave spoločnosti, v ktorej kritizoval spôsob vládnutia V. Mečiara, čo nakoniec viedlo k predčasným voľbám.^[12] Túto jeho kritiku jeho vtedajší kolegovia a poradcovia (napr. Pavol Demeš) pokladajú za jeho najdôležitejší politický čin, napriek tomu že Kováč povedal, že svojim prejavom nechcel dosiahnuť odvolanie Mečiara.^[13]

Úmrtie a štátny pohreb

Bývalého prezidenta M. Kováča od 30. septembra 2016 hospitalizovali v Nemocnici sv. Michala v Bratislave. Bol v umelom spánku a na pľúcnej ventilácii. Zomrel 5. októbra o 19.50 hod. na zlyhanie srdca.^[14][15]

Do stredy 12. októbra 2016 mala verejnosť možnosť vzdať úctu bývalému prezidentovi v Rytierskej sieni Bratislavského hradu. Jeho pozostatky boli vystavené v truhle spolu s jeho portrétom – za prítomnosti čestnej stráže. Vo štvrtok predpoludním kondolovali oficiálne delegácie. Bývalého premiéra a exprezidentovho politického rivala Vladimíra Mečiara nepozvali. Pred dvanástou hodinou prezidentove pozostatky naložili na lafetu a odtiahli za vojenským vozidlom do Prezidentského paláca. Okolo 13. hodiny na počesť M. Kováča bolo odpálených 20 sálv z dela. Zádušnú omšu v Katedrále sv. Martina celebroval bratislavský arcibiskup-metropolita Stanislav Zvolenský, príhovor predniesol vtedajší prezident SR Andrej Kiska, bývalý poradca M. Kováča Pavol Demeš a nevlastný brat M. Kováča Dušan Kováč. Pohreb na Ondrejskom cintoríne sa uskutočnil o 16.15 hod., len za prítomnosti najbližších zosnulého.^[16]

V deň pohrebu bol na Slovensku od 8.00 do 17.00 od. vyhlásený štátny smútok.^[17]

Ocenenia

• V roku 1997 získal najvyššie poľské vyznamenanie Rad Bieleho orla^[10]
• V roku 2000 mu prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
• V decembri 2014 mu jeho alma mater udelila čestný vedecký titul Doctor honoris causa za „celoživotné dielo, ktorým pán prezident Michal Kováč prispel k šíreniu myšlienok humanizmu, demokracie a porozumenia medzi národmi, a to v oblasti vzdelávania, vedy a politiky“.^[5] Univerzita ocenila tiež „jeho celoživotný prínos v oblasti utvárania prvej demokratickej štátnosti na Slovensku a jeho vstupu do európskej integrácie a medzinárodných euroatlantických a bezpečnostných štruktúr, ako aj jeho spoluprácu s Ekonomickou univerzitou v Bratislave“.^[5]
• v roku 2023 mu prezidentka Zuzana Čaputová udelila in memoriam štátne vyznamenanie Rad Andreja Hlinku I. triedy za mimoriadne zásluhy o vznik SR, Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy za mimoriadne zásluhy o obranu SR a Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj SR.^[18]

V médiách

V roku 1995 o ňom nakrútili dokumentárny film Jeden deň prezidenta /Michal Kováč/. Film vyrobila STV Bratislava, scenáristom bol Vladimír Štefko a réžisérom Fedor Bartko.

Po zvolení Michala Kováča za prezidenta SR vydala Slovenská pošta v novembri 1993 dve známky s jeho podobizňou – v hodnote 2 a 3 slovenských korún.^[19]